Spoločne navštívime obec Veľké Chlievany. Aj tentoraz nás zaujímalo podľa čoho dostala obec svoje pomenovanie a odpovede sme tradične hľadali najprv u domácich. Naším stálym sprievodcom je profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Kedysi boli Kolačíny dva a dnes už žiadnu samostatnú obec s takýmto menom nenájdeme. Preto budeme s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom Jaromírom Krškom pátrať v časoch, keď obec ešte existovala.

V ďalšej časti cyklu Čudnopis budeme pátrať po vysvetlení vzniku sídelného názvu Ľuborča. Pohybovať sa teda budeme stále na Považí a opierať sa budeme o krstné meno. Ako znelo, to nám už vysvetlí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Borčice

Bolešov

Bohunice

Pred týždňom sme Vám v Čudnopise sľúbili návštevu Mojtína, ktorý síce neleží priamo na brehu Váhu, ale v minulosti kvôli svojej strategickej polohe zastával dôležitú funkciu. Akú? To sa už dozviete od našich sprievodcov - redaktora Egona Tomajka a jazykovedca, profesora Jaromíra Krška.

Milí priaznivci Čudnopisu, v ďalších častiach nášho poznávacieho cyklu ešte zostaneme na Považí a budeme skúmať viacero obcí, ktoré dnes už na mape nenájdeme. Jednoducho preto, lebo sa pripojili k väčším obciam či mestám. Takýmto príkladom je aj bývalá obec Nosice. Viac nám o nej prezradí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Je zaujímavé sledovať, ako sa naša lexika postupne mení. Ako slová z jej okraja doslova miznú, ako sa výrazy z jej stredu posúvajú na okraj a neologizmy alebo cudzie slová sa zasa v celkom inom význame dostávajú medzi pár superfrekventovaných slov. Aj k riešeniu dnešnej čudnopisnej tajničky bude mať preto bližšie staršia generácia.

V historickom vývine slovenského jazyka nájdeme pre jazykovedcov nejeden kúzelný okamih. Možno takým nazvať aj dispalatalizáciu vokálov, napríklad keď sa podoba slova dostáva do spisovnej slovenčiny zdanlivo z nárečia a pritom vlastne z praslovančiny. Viac vysvetlí profesor Jaromír Krško.