Nebýva ani v Čudnopise taká veľká hustota zaujímavých sídelných názvov, ako sme s pánom profesorom Krškom objavili na Považí. Už sme po reštarte navštívili Bezdedov aj Hoštinú a teraz, zasa čo by kameňom dohodil, stojíme v Dohňanoch. Trúfate si na vysvetlenie názvu obce?

Dnes budeme pokračovať v našom čudnopisnom pátraní len pár kilometrov od obce Vieska - Bezdedov, ktorú sme navštívili pred týždňom. Po ďalších zaujímavostiach budeme pátrať spolu s profesorom Jaromírom Krškom z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Milí poslucháči, dlhý čas sme vám v našom cykle Čudnopis ponúkali reprízy starších častí našej rubriky. V tejto chvíli sme však pripravení pustiť vám celkom novú, ešte celkom teplú a neopočúvanú novinku - rozprávanie o pôvode názvu obce Bezdedov. Ako so starými známymi sa v nej stretneme s jazykovedcom - profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Pri našom putovaní za zaujímavými zemepisnými názvami sa nám v našej rubrike už podarilo dostať do viacerých miest, ktoré sa preslávili hradom. Dnes bude reč o ďalšom. Stojí na zvláštnom kopci nad mestečkom, neďaleko hraníc s Maďarskom... a tí, čo si stihli pomyslieť na Fiľakovo, sa trafili. Zopakujme si informácie o meste a motivácii vzniku sídelného názvu s redaktor Egonom Tomajkom a odborným garantom – jazykovedcom Jaromírom Krškom.

Milí priaznivci Čudnopisu, dnes navštívime obec, ktorá dala svetu významných ľudí - lekára aj spisovateľa – a ich meno odkazuje na obec, v ktorej sa narodili. Ale poďme pekne poporiadku: chladný deň na sklonku zimy, píše sa rok 2015. Redaktor Egon Tomajko zaparkuje auto pri nenápadnom pomníku s jednoduchým nápisom Ján Jesenius, 1566 – 1621. Potom sa vydá hľadať niekoho, komu by mohol položiť známu otázku.

Dnes sa v Čudnopise pozrieme na Horné Kysuce a zopakujeme si návštevu Čadce. Ozaj, napadne vám, podľa čoho by mohla byť Čadca pomenovaná? Prekvapilo by vás, keby sme vám povedali, že to môže súvisieť s klčovaním lesa alebo s vypaľovaním krovísk? Nás nie. Ale čo ak je všetko celkom inak? Jazykovedec Jaromír Krško vám ponúkne riešenie tejto tajničky.

V ďalšom pokračovaní nášho cyklu Čudnopis nás Egon Tomajko pozve až do Tekova. Presnejšie do Levíc. Názov tohto historického mesta a pôvodne azda obranného strážneho hradu nabáda k veľmi jednoduchým záverom, ale motivácia jeho vzniku je predsa len iná. Na názor sa budeme pýtať obyvateľov mestečka, ale slovo dáme aj odborníkovi, jazykovedcovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sa Sebechleby volajú Sebechleby, Medovarce sú Medovarcami a Sliač Sliačom? Alebo napríklad podľa čoho dostali pomenovanie Levice? Podobné otázky si kladieme v našej rubrike Čudnopis spolu s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom. Dnes budeme pátrať, povedzme to odborne: po motivácii vzniku ojkonyma Detva.

V našej rubrike Čudnopis pátrame po pôvode názvov obcí v regióne. Pred týždňom sme vám sľúbili návštevu Detvy, ale napokon dáme prednosť bývalému centru sklárstva, dnes okresnému mestu Poltár. Vybral sa tam redaktor Marcel Páleš a o svojom pátraní nám viac prezradí aj dnes už profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V našej rubrike Čudnopis prechádzame z regiónu do regiónu, z Pohronia do Ponitria a tentoraz naše kroky povedú na Považie. Možno tí, čo pozdĺž brehov tejto rieky žijú, teraz zbystria pozornosť a dúfame, že ich nesklameme, keď poviem, že sa vydáme... Ale nepredbiehajme. Prezradia Vám to redaktor Egon Tomajko a jazykovedec, profesor Jaromír Krško.