Pri našom putovaní za zaujímavými zemepisnými názvami sa nám v našej rubrike už podarilo dostať do viacerých miest, ktoré sa preslávili hradom. Dnes bude reč o ďalšom. Stojí na zvláštnom kopci nad mestečkom, neďaleko hraníc s Maďarskom... a tí, čo si stihli pomyslieť na Fiľakovo, sa trafili. Zopakujme si informácie o meste a motivácii vzniku sídelného názvu s redaktor Egonom Tomajkom a odborným garantom – jazykovedcom Jaromírom Krškom.

Milí priaznivci Čudnopisu, dnes navštívime obec, ktorá dala svetu významných ľudí - lekára aj spisovateľa – a ich meno odkazuje na obec, v ktorej sa narodili. Ale poďme pekne poporiadku: chladný deň na sklonku zimy, píše sa rok 2015. Redaktor Egon Tomajko zaparkuje auto pri nenápadnom pomníku s jednoduchým nápisom Ján Jesenius, 1566 – 1621. Potom sa vydá hľadať niekoho, komu by mohol položiť známu otázku.

Dnes sa v Čudnopise pozrieme na Horné Kysuce a zopakujeme si návštevu Čadce. Ozaj, napadne vám, podľa čoho by mohla byť Čadca pomenovaná? Prekvapilo by vás, keby sme vám povedali, že to môže súvisieť s klčovaním lesa alebo s vypaľovaním krovísk? Nás nie. Ale čo ak je všetko celkom inak? Jazykovedec Jaromír Krško vám ponúkne riešenie tejto tajničky.

V ďalšom pokračovaní nášho cyklu Čudnopis nás Egon Tomajko pozve až do Tekova. Presnejšie do Levíc. Názov tohto historického mesta a pôvodne azda obranného strážneho hradu nabáda k veľmi jednoduchým záverom, ale motivácia jeho vzniku je predsa len iná. Na názor sa budeme pýtať obyvateľov mestečka, ale slovo dáme aj odborníkovi, jazykovedcovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sa Sebechleby volajú Sebechleby, Medovarce sú Medovarcami a Sliač Sliačom? Alebo napríklad podľa čoho dostali pomenovanie Levice? Podobné otázky si kladieme v našej rubrike Čudnopis spolu s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom. Dnes budeme pátrať, povedzme to odborne: po motivácii vzniku ojkonyma Detva.

V našej rubrike Čudnopis pátrame po pôvode názvov obcí v regióne. Pred týždňom sme vám sľúbili návštevu Detvy, ale napokon dáme prednosť bývalému centru sklárstva, dnes okresnému mestu Poltár. Vybral sa tam redaktor Marcel Páleš a o svojom pátraní nám viac prezradí aj dnes už profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V našej rubrike Čudnopis prechádzame z regiónu do regiónu, z Pohronia do Ponitria a tentoraz naše kroky povedú na Považie. Možno tí, čo pozdĺž brehov tejto rieky žijú, teraz zbystria pozornosť a dúfame, že ich nesklameme, keď poviem, že sa vydáme... Ale nepredbiehajme. Prezradia Vám to redaktor Egon Tomajko a jazykovedec, profesor Jaromír Krško.

V našom cykle Čudnopis pátrame po motivácii vzniku názvov obcí v širšom regióne. Jednoducho sa snažíme sa vysvetliť, prečo sa obec volá tak ako sa volá. Hlavou výskumného tímu je jazykovedec, profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ten sa s nami ponára do starých vrstiev slovenčiny a pátra aj v histórii. Tentoraz sme sa zamerali na Prievidzu.

V našej pravidelnej rubrike Čudnopis sa dnes vyberieme do mestečka na strednom Slovensku, ktoré mestečka, ktoré má v erbe - v červenom gotickom štíte zlatý kruh, ktorý symbolizuje aj jeho názov. Súčasnú podobu získal v roku 1982 a štatút mesta v roku 1996. Konajú sa tam preteky motocyklov na plochej dráhe a... Už tušíte, kam vás s redaktorom Egonom Tomajkom a jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom zavedieme?

V našej rubrike Čudnopis pátrame s profesorom Jaromírom Krškom z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici po okolnostiach, na základe ktorých vzniklo pomenovanie osád. Jednoducho, zisťujeme prečo sa obec volá tak ako sa volá. Na začiatku nášho cyklu, pred šiestimi rokmi, sme zavítali do Krupiny a teraz si našu návštevu zopakujeme.