ECAV Zemianske Kostoľany (evanjelici okr. Prievidza)

19. nedeľa po Svätej Trojici - Slovo z Evanjelia podľa Matúša 22, 15 - 22.

Človek sa zodpovedá predovšetkým Bohu, ktorý ho stvoril, nie dočasnej vláde ako najvyššej autorite nad jeho životom. Tá vydáva zákony, predpisy a peniaze, tú treba poslúchať v oblastiach, ktoré jej patria, ale vnútornú slobodu a integritu človeka nevlastnia. A ani nemôžu vlastniť cez žiaden zákon či daň. Tá patrí Bohu.

Do možného chaosu, ktorý môže vládnuť v pohľade na vznik a počiatok sveta a existencie vstupujú náboženské texty ako pokusy priniesť vysvetlenie formou, ktorá je človeku zrozumiteľná, formou príbehu. Staroveké civilizácie mali na stvorení sveta postavenú celú mytológiu a božské systémy, hierarchie v polyteistických náboženstvách. Ani Biblia tému stvorenia neobchádza, ale necháva jej miesto, hneď na začiatku, má to svoju logiku.Predstavuje stvorenie ako základne východisko všetkého ďalšieho, čo sa v texte Biblie dozvieme. Svätopisci sa podujali na neľahkú vec. Dať odpovede na existenčné otázky ľudského bytia, bytia sveta okolo a zmyslu tohto bytia. Postavili tak človek do väčšieho príbehu než je len ten jeho. Nielen ako vrchol stvorenia. 

Apoštol Pavol píše viackrát o duchovných daroch. No predovšetkým učí, že sú to dary z milosti, dané cirkvi a rozdelené nie podľa zásluh a pekných modrých očí, ale podľa Božej vôle. Čo sú dary Ducha a na čo nám ich Pán Boh dáva? Odpovede sme hľadali v 2. slávnosť svätodušnú.

Na Letnice sa udialo čosi zvláštne. Môže tak Boh konať i dnes? Hovorí Duch Svätý aj s nami? Ako rozoznať či je to Ducha Svätý?

Kázeň na sviatok Vstúpenia. Vstúpenie je krokom, ktorý niektorí nazývajú dňom, keď sa prepojilo nebo zo zemou. Keď Ježiš vstúpil ako vzkriesený víťaz nad smrťou na nebesá a svojich učeníkov zanechal zo zasľúbením, že sa vráti, ba dokonca nenechá ich osamote.

V druhej kapitole Skutkov apoštolských čítame o tom, ako vznikol prvý cirkevný zbor. Zbor, ktorý dnes mnoho ľudí vníma ako vzor spolupatričnosti a kresťanskej lásky. Vzor, na ktorý sa chceme podobať aj keď žijeme v inej dobe. Pandémia a nemožnosť sa na čas stretávať sú dobrou príležitosťou na reštart. Ako to bude s nami? Ako to bude s našim zborom či cirkevným spoločenstvom? Základom nedeľnej kázne je text: Skutky apoštolské 2, 42 - 47.

Nedeľné biblické slovo z farskej obývačky. 1. nedeľa po Veľkej noci. "V Novej zmluve je muž menom Tomáš, ktorý dostal prezývku neveriaci Tomáš. Prečo? Chudák vydesení udalosťami, nebol s učeníkmi práve vo chvíli, keď k ním Ježiš prišiel a zjavil sa im po vzkriesení. Neveril tomu, že je to skutočné. Chcel dôkaz." #ecavonlinekoro

Druhý sviatok veľkonočný by sa nám mohol zdať akoby v tieni veľkonočnej nedele. Môžeme sa pýtať, prečo ešte tento sviatok, keď všetky potrebné udalosti sa udiali deň pred tým. Nie je to celkom tak. Sviatok, ktorý nasleduje po veľkonočnej nedeli nesie v našej evanjelickej agende (to je kniha, ktorú používame pri liturgii v kostoloch), názov Vskutku vstal Pán a o tom ten deň je. Evanjelium hovorí o ceste učeníkov z Jeuzalema, do Emauzy. O ceste, na ktorú sa záhade vydali aj napriek tomu, čo sa v tem deň o Ježišovi dozvedeli, že vstal z mŕtvych. Otázka je, verili tomu v srdci? Stretávajú niekoho. Kto ich presvedčí.

Keď prišli druhý deň po sobote ženy k hrobu, aby dokončili pohrebné úkony s Ježišovým telom, ostali svedkami strach vyvolávajúceho divadla. Strach ich však neochromil. Našli radosť. Ochromí nás strach, z toho, čo sa deje, alebo vo veľkonočné ráno, tak ako tie ženy, aj my nájdeme radosť?