(R) Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou, patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je v rámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele bude Mariana Jaremková rozprávať s filmovým teoretikom Martinom Cielom.

Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ženám v meštianskych rodinách v Prešporku v dlhom 19. storočí a na začiatku 20. storočia. Pýta sa, aké mali vtedy možnosti sebarealizácie, či sa aj vymykali dobovým konvenciám? Bola inštitúcia manželstva všetkým? Život v priestore deti – kuchyňa – cirkev. Ako žili vtedajšie meštianske rodiny? Témou vás prevedie spolu s Elenou Kurincovou, kurátorkou novších dejín v Múzeu mesta Bratislavy, autorkou námetu a scenára výstavy Rodinné skutočnosti - obraz života bratislavských rodín

Výtvarník Igor Kalný bol v rokoch normalizácie jedným z najosobitejších predstaviteľov neoficiálnej výtvarnej scény. Žil a tvoril krátko a intenzívne, zomrel vo veku 30 rokov. Zanechal po sebe niekoľko stoviek diel, ktoré vznikli počas jednej tvorivej dekády a boli hľadaním slobody v neslobode. Umelec, pre ktorého, ako hovorí Daniela Čarná, “bolo vyjadrenie tvorivého nepokoja v jeho hravosti i závažnosti naliehavou potrebou a osobitým spôsobom reflexie sveta.”

Dom Vanek je jedinečný dom, v ktorom žil sochár a milovník keramiky Imrich Vanek s manželkou Olgou, dnes je to „Dom Vanek“, výnimočná adresa, kultúrny bod v súčasnej Bratislave. Nájdete ho na Hlavnej ulici, ktorá smeruje na Kolibu a je nie len plný tvorby, umeleckých diel Imricha Vaneka a prenikavého génia loci, ale vďaka respondentom relácie – Kataríne Staroňovej, Zuzane Bodnárovej, Svätoplukovi Mikytovi - aj opäť živý, konfrontovaný so súčasným umením. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, ktorú nahrávala priamo v záhrade domu na začiatku zimy.

Pre generáciu dospievajúcu v 80. rokoch to bol hudobne a kultúrne formatívny televízny kanál. Pre nás v 90. rokoch, keď už bola stanica dostupná aj v postkomunistických krajinách, sa MTV stala symbolom slobody a zároveň odrazom výrazne sa meniacej hudobnej scény. Skladba Video Killed the Radio Star sa krátko po spustení stanice v roku 1981 ukázala ako prorocká.

Mestské kúpele Grössling sú ikonickou stavbou Bratislavy. Otvárali ich 5. mája 1895 a stali sa jednou z významných pamiatok mesta z obdobia Rakúska-Uhorska. Najväčší rozkvet priniesol rok 1914, kedy k rekreačným a vaňovým kúpeľom pribudla plavecká časť a ďalšie kapacity, kúpele boli vyhľadávaným miestom na stretávanie. V roku 1994 ich zavreli a dnes sa pripravuje zásadná rekonštrukcia, po ktorej by sa mali kúpele Grössling stať opäť živou súčasťou Bratislavy, a to vo vynovenej podobe, s novými funkciami. V budove na rohu dnešných ulíc Medená a Kúpeľná nahrávala Zuzana Golianová. Priestormi ju previedol Gábor Bindics, ktorý vedie projekt obnovy kúpeľov Grössling. Autorka oslovila aj potomkov staviteľa Károlya Gratzla - vnuka Karola a jeho syna, pravnuka Petra, ktorí si po desaťročiach prišli kúpele pozrieť.

Theremin je hudobný nástroj, na ktorý sa hrá bez fyzického kontaktu a pôsobí tak až magicky. Aj bez dotyku je hráč jeho súčasťou. Žiadny iný nástroj nevyžaduje od hráča tak výraznú kontrolu tela a mentálne sústredenie. Repertoár bol viazaný na klasickú hudbu, za svoj si ho zobrala avantgarda, hudobní experimentátori, rockoví muzikanti, je súčasťou filmovej hudby. Robert Moog povedal, že bez thereminu by nevznikol syntetizátor. Mariana Jaremková sa bude v relácii Fenomény rozprávať o nástroji, jeho vynálezcovi (ktorého život bol rovnako neobyčajný ako jeho vynález) a samotnej hre na theremin s koncertným thereministom Martinom Jarošom.

Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril.Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára.

Funkcionalistická architektúra na Slovensku má jeden zo svojich skvostov v liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Navrhol ho významný architekt a urbanista Jaromír Krejcar a základný kameň bol položený v roku 1930. Veľkolepá stavba v sebe niesla všetky radikálne inovácie modernej architektúry tej doby, Krejcar sledoval trendy a inšpiroval sa Le Corbusierom aj Walterom Gropiom. Veľkorysá, invenčne navrhnutá stavba, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorej záchranu sa dlhodobo (zatiaľ stále neúspešne) bojuje. Napriek devastácii stále môžeme vidieť jej veľkoleposť. O všetkých pozoruhodných architektonických riešeniach liečebného domu Machnáč bude v rozhovore s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť teoretička architektúry Henrieta Moravčíková. Vo štvrtok 6. novembra o 20.00 a v repríze 8. novembra o 8.05.

Najnovšie Fenomény so Zuzanou Golianovou budú venované maliarovi, ktorý takmer celý život prežil v neslobode. Žil naplno ponorený vo svojej tvorbe a pre rodinu. Obdivoval veľkých majstrov, reagoval na to, čo sa okolo deje, a i keď svojimi maľbami nekričal, jeho výpoveď je silná. Napriek tomu všetkému bol žiaľ prehliadaný domácou umenovedou a tak akoby sme ho dnes, v roku 2025, nanovo objavovali. Aj o tom všetkom bude reč.Budete počuť kurátorku a historičku umenia Ninu Gažovičovú aj syna Jozefa Srnu, tiež výtvarníka, Jozefa Srnu mladšieho.