Fenomény

(R) Vila Volman

(R) Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami.

Stravinskij: Svätenie jari. Hudba, ktorá znamenala zásadný prelom. 29. máj 1913. V parížskom Théatre des Champs-Elysées uvádzajú baletný večer, počas ktorého predstaví svoj najnovší balet Svätenie jari skladateľ Igor Stravinskij. Disonantná hudba plná ostrých zvukov, neobvyklých asymetrických rytmov, nekompromisná a (vo svojej dobe) progresívna, bola pre divákov niečím novým, šokujúcim. Dnes môžeme hádať, či väčší škandál na premiére vyvola hudba alebo antibaletná choreografia Václava Nižinského, obe však stáli na začiatku niečoho nového, čo znamenalo obrat k avantgardným umeleckým smerom. Pohanský mýtus sa stretol s modernou hudbou a vzniklo dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo ďalší vývoj hudby 20. storočia. O Stravinského Svätení jari sa bude Mariana Jaremková rozprávať so skladateľom a dirigentom Mariánom Lejavom.

(R) Medzi Fenomény sme už zaradili niekoľko osobností, diel, prúdov, javov i vecí. Tentokrát to bude československá bankovka, obľúbená desaťkorunáčka, ktorá bola v obehu takmer 30 rokov (1961 – 1988). Dodnes si ju spájame s ikonickou maľbou slovenskej maliarky z Oravy Márie Medveckej. Vstúpila na našu výtvarnú scénu po roku 1948 ako nádejná, mladá, aktívna, výtvarníčka, slovenská žena, ktorá tvorila v zmysle novej doby, z lásky k ľudu a pre ľud. O tomto diele sa rozprávala autorka relácie Zuzana Golianová s kurátorkou, ktorá donedávna pôsobila v Slovenskej národnej galérii, Evou Kotlárikovou. V relácii zaznejú aj hlasy Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej – v danom čase desaťročné školáčky z Tvrdošína, ktoré maliarka portrétovala ako Mičurinky.

Leonora Carrington, maliarka, sochárka a spisovateľka, ktorá feminizovala surrealizmus. Odmietala byť iba múzou slávnych umelcov, sama bola výnimočnou umelkyňou, ktorá vniesla do (nielen) surrealizmu ženskú perspektívu najmä v pohľade na telo ženy. Celý život zobrazovala aspekty ženskej intelektuálnej a duchovnej autority. Carrington vytvárala fantazijné svety plné symbolov, v ktorých sa nadpozemské spájalo s profánnym. Podivné bytosti z iných svetov, zvieratá, ženské postavy, mágia, rituál. Veľkú inšpiráciu v jej tvorbe našiel napr. Alejandro Jodorowsky. Dielo Leonory Carrington je výnimočné, slobodné a radikálné, ako bola ona sama.Mariana Jaremková sa o tvorbe Leonory Carrington bude v cykle Fenomény rozprávať s výskumnou pracovníčkou Kabinetu teorie a historie audiovize na FAMU Leou Petříkovou.

(R) Fenomén - Karol Kállay. Dnešné Fenomény budú patriť fotografii a to fotografii módy už rokov 50., 60., ale aj 70-ych rokov u nás. V danom období bol jej vrcholným - a v začiatkoch aj naozaj jediným - predstaviteľom fotograf Karol Kállay, ktorý fotografii zasvätil celú svoju životnú cestu. Budete počuť nie len rozprávanie o ňom, ale k téme patrí aj krása socialistickej ženy, spoločenská objednávka, vtedy novátorský nápad vyviesť ženy – modelky z ateliérov do exteriérov, dokonca až priamo do hôr. Hosťami Zuzany Golianovej budú: Zuzana Šidlíková, kunsthistorička zo Slovenského múzea dizajnu, a Richard Kučera Guzmán, vydavateľ a dizajnér. Obaja sa v rámci širšieho tímu podpísali aj pod novú knihu Zaostrené na krásu. A počuť budete spievať aj Jane Birkin – známu ikonu módy.

Kwaidan (alebo kaidan) je japonský výraz pre tajomné, často strašidelné príbehy. Pôvod má v Číne, stal sa ale výraznou súčasťou japonského folklóru, kde má korene v budhizme a starovekej japonskej mytológii, prepája svet démonov a budhistickej zbožnosti, svet živých a svet mŕtvych. Príbehy sa od 16. storočia (obdobia Edo) postupne vyvinuli do samostatného literárneho žánru, ktorý prekročil hranice Japonska a stal sa populárnym po celom svete. Pomstychtiví duchovia, zjavenia, ohrdnuté ženy, ktoré sa po smrti mstia, ľudožrútski škriatkovia, démoni. Žáner kwaidan ešte viac spopularizoval film, počnúc vizuálne pôsobivým klasickým japonským hororom Kwaidan (1964, r. M. Kobajaši) a slávnym Kruhom zďaleka nekončiac. Mariana Jaremková vás v cykle Fenomény pozýva do tohto záhadného a desivého sveta spolu s japonológom Františkom Paulovičom.

Leonardo da Vinci prirovnal maliara k prenikavému oku tohto sveta, v ktorom panuje nad všetkým, čo je viditeľné. Jeho nástenná maľba Posledná večera /Ultima cena/ patrí k majstrovským dielam aké boli kedy vytvorené. Je tak známe, že sa nám môže zdať, že ho aj poznáme, no nie je to tak. Okrem autorovej geniality má v sebe množstvo symbolov a záhad. Zuzana Golianová mu venovala Fenomény, na rozhovor pozvala Stana Lajdu, akademického maliara, ktorý vyštudoval reštaurovanie maľby na VŠVU a tomuto dielu sa venuje celý život, je tiež autorom knihy Posledná večera Leonarda z Vinci.

(R) STOKA