Fenomény

Nové Fenomény Zuzany Golianovej sú venované funkcionalistickému bytovému domu na Americkom námestí v Bratislave, Avionu. Jeho príbeh začína na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia, v čase rozmachu i krízy. Dokončený bol v roku 1932, so 118 bytmi; architektom bol vtedy začínajúci Josef Marek. Autorka oslovila etnologičku, Aviončanku Ľubicu Voľanskú a historičku architektúry Katarínu Haberlandovú a rozhovor vznikol priamo v priestoroch Avionu.

Históriu rockovej hudby písalo množstvo inovatívnych hudobníkov, ktorí hľadali, experimentovali, posúvali hranice možností hudobných nástrojov a prinášali nové zvuky. Gitarista Jimmy Page začal experimentovať s hraním na gitare sláčikom ešte ako štúdiový hráč a napokon sa “sláčiková” pasáž v skladbe Dazed and Confused, aj pre vizuálnu pôsobivosť, stala očakávaným momentom koncertov The Yardbirds a Led Zeppelin. Hudobník Daniel Salontay nezostáva iba pri experimentálnych zvukových atmosférach, svoju hru sláčikom na gitare posunul oveľa ďalej.

O špecifkách nástroja, sláčika a hry sláčikom na gitare porozpráva v cykle Fenomény Mariany Jaremkovej.

(R) Fenomén - Erna Masarovičová

(R) Vladimíra Čerepková

(R) Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril.

Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára. V premiére na frekvenciách Rádia Devín vo štvrtok 13. 11. o 20:00, v repríze v sobotu 15l. 11. pár minút po 08:00 a aj ako podcast.

Nový diel cyklu Fenomény venuje Mariana Jaremková umelcovi, ktorého filmové meditácie nad rozpadajúcim sa svetom sú intelektuálnym aj estetickým pôžitkom pre divákov a sú stále viac prorockejšie. Režisér Béla Tarr. Nobelista a autor predlôh a scenárov Tarrových štyroch najzásadnejších filmov, majster apokalypsy, László Krasznahorkai o ňom povedal, že nakrúcal jeden súvislý film. Poetický a realistický súčasne. Film ako veľká metafora, v ktorej temnota má množstvo odtieňov a textúr, s konečným akcentom nádeje a empatie. Dlhé zábery naplnené v každom jednom momente významom. Tarr pred pätnástimi rokmi uviedol film Turínsky kôň, ktorým sa rozhodol uzavrieť svoju filmografiu. Dopovedal a prehĺbil v ňom všetko čím sa zaoberal vo svojej predchádzajúcej tvorbe...a koniec nechal otvorený. O jednom z najväčších umelcov/filmárov, ktorý odišiel 6. januára, budú rozprávať filmový teoretik Martin Ciel a filozof, estetik Peter Michalovič.

Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ikonickej fotografii americkej vojnovej reportérky Lee Millerovej vo vani Adolfa Hitlera. Fotografia vznikla na jar 1945 v Mníchove a jej interpretáciu významne ovplyvňuje príbeh jej vzniku a dejinný kontext vtedajších udalostí. Lee Millerová sa narodila v roku 1907 v štáte New York, kariéru začala ako modelka, neskôr žila v Paríži, v podhubí avantgárd a slobodnej, tvorivej bohémy, Počas druhej svetovej vojny sa pripojila k spravodajskému tímu, aby mohla dokumentovať vojnové udalosti. Na jej fotografiách sú zobrazené tie najväčšie zverstvá, sú to dôležité historické dokumenty. Autorka relácie pozvala na rozprávanie dvoch hostí - historičku umenia Bohunku Koklesovú, ktorá sa špecializuje na teóriu fotografie a vzťah umenia a politiky a vojnového reportéra a fotografa Andreja Bána.

(R) Ester Krumbachová

(R) Jane Austen – anglická autorka prelomu 18. a 19. storočia napísala šesť románov, medzi nimi Rozum a cit, Pýcha a predsudok, Emma. Spisovateľka, ktorá sa rozhodla byť inou a výnimočnou už len tým, že mala vo svojej dobe dosť odvahy ísť si za svojimi predstavami, popasovať sa s predsudkami, žiť sama a zarábať si na živobytie písaním. Romantika – vášeň – irónia – sarkazmus a humor. O tom všetkom bude hovoriť Zuzana Golianová so svojimi hostkami: spisovateľkou a scenáristkou Bibou Bohinskou a publicistkou Veronikou Dianiškovou, spoločne okrem iného hľadali aj prieniky medzi osudmi jej hlavných hrdiniek a jej vlastným životom.

(R) Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou, patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je v rámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele bude Mariana Jaremková rozprávať s filmovým teoretikom Martinom Cielom.