Fenomény

(R) Fenomén - Soňa Červená. Operná sólistka, herečka Soňa Červená je doslova zjav, je fenomén, jej umenie je silné – tvrdí o tejto výraznej umelkyni, ktorá bude mať tohto roku 95 rokov, kolegyňa Zuzana Golianová. A venuje jej dnešné Fenomény. Rok 1848 a jej začiatky v slávnom Osvobozenom divadle s Voskovcom a Werichom, vstup do opery, emigrácia, svetové pôsobenie, návrat domov, Robert Wilson, Leoš Janáček, Carmen, Milada Horáková ... o tom všetko bude reč.

(R) CBGB

(R) Fenomén - Ella Fuchsová-Lehotská

Ľubomír Longauer, výrazná osobnosť grafického dizajnu a súčasne skúmateľ jeho histórie na Slovensku, odišiel 6. septembra. Výtvarník, kurátor, autor publikácií o dejinách slovenského grafického dizajnu, spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu, zostáva prítomný svojimi dielami v rámci užitej grafiky - pre vydavateľstvá, galérie či divadlá, realizoval stovky knižných obálok, plagátov a značiek - a tiež svojou voľnou tvorobou. A potom je tu ešte Longauer - pedagóg. Nemenej legendárny. Tak ako celý ateliér. Rozprávanie trojice jeho bývalých študentov, ktorých nazýval “machríci” ho v cykle Fenomény priblíži ako výrazne formatívnu osobnosť nielen v oblasti umenia. Na Ľubomíra Longauera budú v cykle Fenomény spomínať Palo Čejka, Peter Hajdin a Martin Shooty Šútovec. A bude to veselé spomínanie. K počúvaniu vás pozýva Mariana Jaremková.

Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami.

Wolfgang von Kempelen, prešporský polyhistor a vynálezca, sa preslávil najmä šachovým automatom nazvaným Turek, ale tento “bratislavský da Vinci” je autorom množstva iných svetových prvenstiev, medzi ktoré patrí napr. patent na parnú turbínu, alebo vynálezy s humanistickým rozmerom ako stroj imitujúci ľudskú reč, zariadenie na tlač textu pre nevidiacich, prototypy umelých končatín a ďalšie. Napriek týmto významným (a užitočnejším) vynálezom sa jeho meno spája najmä so strojom určeným na zábavu, ktorý vytvoril pre Máriu Teréziu.

Objavte v cykle Fenomény skutočného génia Wolfganga von Kempelena spolu s Marianou Jaremkovou a Andrejom Grollom z občianskeho združenia Kempelenopolis.

Fenomén - The New Yorker. Dôkazom, že aj medzi časopismi sa nájdu legendy a fenomény, je americký časopis The New Yorker. Založili ho v roku 1925 manželia Harold Ross a Jane Grantová. Tohto roku, v 2025, oslavuje sto rokov existencie. Nie je síce najstarší, ale má výnimočný punc. Stojí za ním kvalita, osvedčená tradícia a skvelé mená spolupracovníkov/spolupracovníčok, či už ide o textovú alebo vizuálnu časť. Autorka Zuzana Golianová o tomto najznámejšom „Newyorčanovi“ hovorila s prekladateľkou, vydavateľkou Aňou Ostrihoňovou a výtvarníkmi Lacom Terenom a Jozefom Gertli Danglárom.

(R) Zuzana Golianová si do nových Fenoménov vybrala opäť silnú ženskú osobnosť, tentokrát z oblasti moderného tanca a tanečného divadla, je ňou nemecká tanečnica, choreografka a riaditeľke divadla Tanztheater Wuppertal Pina Bausch. Bola tvorivou osobnosťou, ktorá priniesla do umenia niečo nové, fúziu tanca a divadla a to novým spôsobom. Jej choreografie sú nesmierne precízne a aj keď sa ten pohyb môže zdať jednoduchý, je presne štrukturovaný, civilný prejav tanečníkov/tanečníčok vyvoláva veľmi silné emócie. Rozhodne k portrétu Piny stojí za to vidieť aj film Wima Wendersa z roku 2011 Pina, v podtitule Tancuj, tancu, lebo inak sme stratení. A naozaj, Pina zasvätila svoj život tancu. Ako budete počuť Miroslavu Kovářovú, umeleckú riaditeľku festivalu Bratislava v pohybe a vedúcu Katedry tanečnej tvorby na VŠMU, Pina bola komplexná bytosť a aj jej inscenácie boli komplexné.

(R) Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú.

(R) Najnovšie Fenomény budú venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristavila pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom bude autorka relácie hovoriť spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT.