Fenomény

(R) Bola verná myšlienke, že ochrana pamiatok je aj ochranou vlasti, Gisela Weide /gizela vajde/. Narodila sa v roku 1894 v Košiciach, dvadsiate roky pôsobila v Bratislave, čo bolo veľmi dôležité obdobie pre všetky strany a zomrela v roku 1984 v Halle, Nemecku. Žena jedného storočia, ktorá má na svojom konte nemálo zásadných prvenstiev a témy, ktorým sa venovala sú aktuálne aj dnes. Fenomény, ktoré pripravila Zuzana Golianová predstavia jej život, umeleckú tvorbu a kunsthistorickú prácu. Týmto pohľadom na Giselu Weide sa venovala kunsthistorička Galérie mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán /žofia kiš semán/, bádala v archívoch v Bratislave, Drážďanoch a v Budapešti.

(R) Francesca Woodman

(R) Susan Sontag

(R) Sarah Kane

(R) Eileen Gray

Hilma af Klint

Volmanova vila stojaca neďaleko Prahy je priekopníckou stavbou českého funkcionalizmu, ktorá nesie prvky umeleckej avantgardy tej doby tak v interiéri ako aj v exteriéri. Vila - socha. Na rozdiel od brnianskej vily Tugendhat ju navrhli dvaja mladí začínajúci architekti, Karel Janu a Jiří Štursa, pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho, ktorý ich vyzýval k väčšej expresivite - „emocionálnemu funkcionalizmu“. Prejdite sa týmto architektonickým skvostom v cykle Fenomény spolu s Marianou Jaremkovou a kurátorkou vily Volman Zuzanou Kadlečkovou.

Na konci februára tohto roku sa verejnosť dozvedela správu, že mramorová busta, ktorá je od roku 1975 v zbierkach Spišského múzea v Levoči, je z dielne významného renesančného majstra Donatella a že ide o podobizeň Cecílie Gonzagy. Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény dvom príbehom – príbehu samotnej busty a príbehu Cecílie Gonzagy z významného rodu z talianskej Mantovy, pričom oba sa prelínajú. Hostkou relácie je Marta Herucová, historička umenia zo Slovenskej akadémie vied, ktorá pracuje aj pre Spišské múzeum Levoča, kde skúma fond 19. storočia, autorka objavu.

Premiéru odvysielame vo štvrtok 19. júna o 20.00, reprízu v sobotu 21. júna, ráno, po ôsmej hodine. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách.

Chrliče a chiméry majú mnoho podôb a sú fascinujúcou súčasťou najmä gotickej architektúry. Okrem praktickej funkcie odvádzať dažďovú vodu sa im prisudzovali rôzne mýtické, ochranné a neskôr už iba zábavné a dekoratívne funkcie. Draci, zvieratá, bájne obludy, postavy napoly zvieracie a napoly ľudské. Desivé, odpudzujúce, aj zábavné, poukazujúce na ľudské neresti. Tie najznámejšie sú na parížskej Notre Dame, ale sú pôsobivou súčasťou všetkých gotických katedrál a kostolov. Objavte v cykle Fenomény ich históriu a estetiku naprieč Európou spolu s Marianou Jaremkovou a jej hosťami - Veronikou Pichaničovou a Petrom Budayom z katedry Dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Kto by ju nepoznal?! Budovu s nápisom YMCA, situovanú na rohu rušnej Šancovej a Karpatskej ulice v Bratislave. Prvá budova Združenia mladých kresťanských mužov na európskom kontinente. Stojí tam viac ako 120 rokov, a za túto dobu musela neraz za seba zabojovať. Otvárali ju v decembri 1923 a pred dvadsiatimi rokmi (2005) sa stala Národnou kultúrnou pamiatkou. O jej minulosti, vleku spoločensko-politických zmien, hodnotách a otvorenosti, tiež o palácovej architektúre Alojza Balána, bude Zuzana Golianová hovoriť vo Fenoménoch so svojimi hosťami.

Pozvanie prijali:

Magdaléna Kvasnicová z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU

Lukáš Krajčír z Historického ústavu SAV

Rado Jančula – riaditeľ budovy

Lucia Škyrtová, ktorá pracuje v správe budovy YMCA ako facility manažérka.