Fenomény

Fotografka Francesca Woodman, umelkyňa, ktorá spoludefinovala fotografiu v 70. rokoch, teda v dobe, kedy len získavala náležitý status vo svete umenia. Inovátorka, ktorej tvorba sa uzavrela príliš skoro, mala iba 22 rokov. Woodman tak vytvorila svoje dielo, ktoré dnes patrí ku kľúčovým a otvorilo cestu fotografkám ako Nan Goldin a Cindy Sherman rovnako sa zaoberajúcim témou identity, v priebehu iba osemročnej tvorivej fázy. No aj napriek tomu môžeme sledovať kreatívny vývoj umelkyne, ktorá testovala možnosti fotografie a do centra svojich diel dala ženské telo, vlastné telo. Jej tvorba je intímna, Woodman vytvára imaginárnu, často surreálnu, realitu, no presne inscenovanú, performatívneho charakteru a s množstvom významových aj metaforických vrstiev. Mariana Jaremková si na rozhovor o Francesce Woodman pozvala rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú.

“Fenomén” David Lynch mal byť pôvodne spojený s rozsiahlou výstavou, ktorá sa pripravuje v pražskom DOX-e. Napokon sa jeho odchodom pridala aj iná perspektíva. Vráťte sa s nami do svetov, aké dokázal vytvoriť iba on. Nielen obrazmi, ale aj zvukmi a hudbou. Režisér, ktorý myslel ako maliar. Abstraktný v narácii, s ľahkosťou miešajúci vysoké s nízkym, realitu, podvedomie a sny, sebaironizujúci, ohmatávajúci to temné v človeku, ale bez toho, aby bral nádej. Zo svetla do tmy a späť. Pre mnohých boli jeho filmy iniciačným zážitkom. Mariana Jaremková si na rozhovor o Lynchovej filmovej tvorbe pozvala teoretika popkultúry Juraja Malíčka.

Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Janou Cvikovou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, spoluzakladateľkou časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedeckou pracovníčkou Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied,Monikou Kaprálikovou, historičkou, kulturologičkou a jednou z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy,Alžbetou Vrzgulou, režisérkou, dramatičkou a spoluzakladateľkou divadelného zoskupenia Uhol_92.Reláciou vás sprevádza Zuzana Golianová.

Spisovateľka, intelektuálka, organizátorka kultúrneho života, žena, ktorá prirodzene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry, bojovníčka za práva žien, feministka, Tajovského manželka – Hana Gregorová – sa narodila pred 140 rokmi a dnes sa môžeme zhodnúť minimálne na jednom, pomohla pochopiť, aký je význam ženskej tradície v kultúre. A to nie len nám, ale už aj svojej generácii. Hovorila o peknoduchých ženách a sama takou bola. Viac v nových Fenoménoch, ktoré budú mať tentokrát diskusný charakter. Pozvanie autorky relácie Zuzany Golianovej prijali: Jana Cviková, literárna vedkyňa, prekladateľka, spoluzakladateľka časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Monika Kapráliková, historička, kulturologička a jedna z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy a Alžbeta Vrzgula, režisérka, dramatička a spoluzakladateľka divadelného zoskupenia Uhol_92. Hana Gregorová prináša so sebou toľko vrstiev, že Fenomény, jej venované, budú mať dve časti. Prvá je naplánovaná na štvrtok 27. februára o 20.00, druhú odvysielame v rovnakom čase 6. marca 2025, nasledujúc soboty, pár minút po ôsmej prídu na rad reprízy.

Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je vrámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele rozprávala Mariana Jaremková s filmovým teoretikom Martinom Cielom.

O Alžbete Güntherovej-Mayerovej, ktorá vstúpila do dejín slovenskej umeleckej histórie ako jedna z jej zakladajúcich osobností, sa môžeme viac dozvedieť v súvislosti s múzeom Betliar, s pamiatkarskou činnosťou či jej pedagogickými aktivitami a vlastnou autorskou tvorbou výtvarníčky. Navyše sa o nej hovorí ako o jednej láskavej, tolerantnej žene. V mnohých oblastiach bola tou Prvou a do dnes zostáva inšpiráciou pre všetky ďalšie generácie. Aj to sú dôvody, prečo jej Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény. V relácii môžete počuť Júliusa Barcziho, historika, teoretika umenia, textilnú výtvarníčku i historičku, jednu z priekopníčok voľnej textilnej tvorby na Slovensku, bývalú pedagogičku na VŠVU, Evu Cisárovu-Minárikovú, teoretičku umenia, kurátorku a tiež bývalú pedagogičku na VŠVU Ľubu Belohradskú, rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú, autorku a režisérku Annu Gruskovú a herečku Anikó Vargovú.

Fenomény:...nechceš bony?! V socialistických obchodoch sa stáli rady na toaletný papier, banány či mandarínky. A potom tu bol TUZEX. Obchod kde sa dali kúpiť veci z “prehnitého Západu” - značkové džínsy, elektronika, parfémy, hračky aj potraviny. K nákupu vytúžených texasiek či kazeťáku ste potrebovali západnú menu alebo tuzexové poukážky - bony, ktoré pred Tuzexom ponúkali veksláci, fenomén vtedajšej doby. Ľudia, ktorí si dokázali zarobiť na tú dobu veľké peniaze a po revolúcii mnohí z nich využili zárobky aj kontakty a začali podnikať. Adam Havlík z Ústavu pro studium totalitních režimů napísal knihu Marky, bony, digitálky: veksláci a fenomén veksláctví v socialistickém Československu, a v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou rozprával o tejto komunite, hierarchii, ktorá v nej fungovala, životnom štýle, statuse vekslákov v spoločnosti, spolupráci s ŠtB aj o slovenskom špecifiku - tuzexových babkách.

Ľuba Lauffová

Najnovšie Fenomény budú venované aj prelomeniu predsudkov, že ženy do istých oblastí – napríklad do IT – nepatria, aj snúbeniu krásy a vysokej inteligencie. Zuzana Golianová sa pristavila pri dvoch významných ženách v našej histórii, priekopníčkach v IT. Ada Lovelace, zakladateľka počítačových vied, sa narodila v roku 1815, Hedy Lamarr, ktorá dostala prívlastok Lady Bluetooth, o 99 rokov neskôr, v roku 1914. Aké životy viedli, v čom boli prvé a ako to prijímala vtedajšia spoločnosť? O tom všetkom bude autorka relácie hovoriť spolu s Monikou Kaprálikovou z občianskeho združenia AJ TY v IT.