Fenomény

BAAL

V auguste sme si pripomenuli 55. výročie legendárneho festivalu Woodstock. Jeden z kľúčových momentov v histórii populárnej hudby sa stal synonymom kontrakultúry 20. storočia. Festival navštívilo takmer pol milióna ľudí, a vystúpili na ňom tak vychádzajúce hviezdy, ako napr. Joe Cocker, ako i najväčšie hviezdy vrátane Janis Joplin, Santanu, The Who a samozrejme Jimiho Hendrixa. Redaktor Českého rozhlasu, hudobný publicista Miloš Skalka práve s tisíckami ľudí v newyorskom Central Parku sledoval pristátie Neila Armstronga na Mesiaci, keď jeho americkí priatelia navrhli, že by si mohli zájsť na festival, ktorý práve inzerovali v novinách. Čo všetko na Woodstocku zažil, a ako ďaleko stál od Jimiho Hendrixa, porozpráva v najnovších Fenoménoch. A Mariana Jaremková oslovila i Ladislava Snopka, ktorý organizoval v 70. rokoch legendárne Koncerty mladosti, nazývané aj slovenský Woodstock.

Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.

Festival Burning Man je legenda. Oslava umenia a sebavyjadrenia uprostred nevadskej púšte v Black Rock City sa na niekoľko dní v roku stáva paralelnou realitou. Bláznivou, slobodomyseľnou, bizarnou. Je to absolútny únik. Z malého rituálu vykonaného na Baker Beach v San Franciscu v roku 1986, pri ktorom bol spálený drevený muž, sa za niekoľko rokov stala masová ikonická udalosť, lákajúca stále nových návštevníkov hlboko do púšte, aby sa na týždeň stali súčasťou komunity, ktorá je radikálna v inkluzivite a slobode. A aj napriek tomu, že sa ani tejto oslave kontrakultúry nevyhla istá miera komercionalizácie, stále je to priestor vibrujúci kreativitou a pozitívnou energiou. A uprostred toho všetkého stále znova a znova zapaľovaný drevený muž. Do bizarného sveta festivalu Burning Man vás v cykle Fenomény pozýva Mariana Jaremková spolu s fotografom Marekom Musilom, autorom knihy Dust & Light: Dust and light : the Burning Man collection

Milan Sládek

Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad konšpiračnými teóriami v minulosti a dnes. Pretože stále platí, že je množstvo dôvodov, prečo konšpiračné teórie boli obľúbené, sú obľúbené a pravdepodobne obľúbené aj budú.

Dnešné Fenomény a ich autorka Zuzana Golianová vám chcú dať do pozornosti jeden nadčasový dizajnérsky kúsok - Kiosk K67 od slovinského architekta Sašu Janeza Mächtiga. Ide o typizovaný multifunkčný kiosk z roku 1966, ktorý si našiel svoje miesto v rôznych kútoch sveta. Dizajnérska kvalita, výnimočnosť, záujem prestížnych svetových galérií, odborné štúdie i zaujímavý príbeh, to všetko sa viaže k tomuto originálnemu kiosku. Údajne sa vyrobilo 7500 kusov a pár by ich ešte malo byť aj na Slovensku. Jeden taký kiosk zachránil a umiestnil v Záhrade v Banskej Bystrici hosť relácie, architekt Rasťo Udžan.

Fenomény venované režisérovi Petrovi Scherhauferovi pokračujú druhou časťou, ktorá bude aj spomínaním na obdobie cenzúry a “umeleckého odboja”, štbákoch v maringotkách, o dôležitosti priniesť kvalitné divadlo aj do regiónov, ale i o tom, že “Šeri” síce bytostne potreboval divadlo k svojej existencii, no súčasne ho neváhal prirovnať k párku v rohlíku. Mariana Jaremková sa pýtala na Petra Scherhaufera dramaturga Petra Oslzlého, kameramana Richarda Krivdu a hercov Jana Kolaříka a Vladimíra Hausera.

Režisér Peter Scherhaufer je legenda. Svojou divadelnou tvorbou i osobnosťou. Tak ako sú legendárne jeho inscenácie, dokonca s medzinárodným presahom, ktorými sa absolútnou slobodou tvorby vzpieral neslobodnej dobe, rovnako legendárna je i jeho temperamentná povaha a nezameniteľný rečový prejav. Neúnavný hľadač, experimentátor, ktorému stačilo malé javisko, ale dokázal zinscenovať i veľkolepé pouličné teatro mundi. Sčítaný, rozhľadený, tvrdohlavý, oddaný divadlu až do konca, ktorý prišiel príliš rýchlo. Mariana Jaremková venovala Petrovi Scherhauferovi dva diely cyklu Fenomény, prvý si vypočujte vo štvrtok 7. novembra o 20.00, spomínať na “Šeriho” budú dramaturg Petr Oslzlý, herci Jan Kolařík a Vladimír Hauser. A počuť budete i Petra Scherhaufera.

Hilma af Klint