Fenomény

Je veľa kníh, filmov, či inak umelecky spracovaných príbehov, ktoré nám približujú hrôzu holokaustu. No len niektoré z nich majú skutočnú pečať prežitého, autentického svedectva. Medzi ne rozhodne patrí výnimočná kniha Denník Anny Frankovej, ktorá má obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj. O to, že denník Anny sa vôbec stal knihou sa zaslúžil jej otec Otto, ktorý ako jediný z rodiny prežil druhú svetovú vojnu. A v tomto roku vyšiel denník dokonca aj ako komiks, takže výnimočný text sprevádza aj vizuálny zážitok. Knihu Denník Anny Frankovej spracovala Zuzana Golianová v rámci autorského cyklu Fenomény.

Antikvariát Steiner patrí medzi kultové miesta v historickom jadre Bratislavy, je miestom s vlastnou pamäťou, ktorá siaha do tragických 40.-tych rokov minulého storočia. História sa postupne odkrýva, ľudia nachádzajú silu prehovoriť, vstúpiť do svojich spomienok a ďalší zachytávajú tieto skutočné príbehy a pretavujú ich do umeleckej podoby. Zuzana Golianová sa aspoň v skratke rozhodla sprostredkovať príbeh Antikvariátu Steiner a to v rámci autorského cyklu Rádia Devín – Fenomény.

Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín.

Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín.

Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín.

Sú tu prázdniny. S nimi prichádzajú i spomienky na detstvo a na jeho opúšťanie. V júli sa tak v relácii Fenomény Mariany Jaremkovej vrátime k Adrianovi Molovi a jeho denníkom, zalistujeme v legendárnej edícii STOPY, pripomenieme si príbeh Christiane v My deti zo stanice ZOO a bude aj iniciačná rozlúčka s detstvom - fenomén tetovanie. Počúvajte reláciu, ktorú pripravuje Mariana Jaremková, každý štvrtok o 20. hodine v Rádiu Devín.

Eliška Junková bola prvá česko-slovenská automobilová pretekárka, v 20. rokoch minulého storočia bola dokonca najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná žena v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom tejto súťaže, najvýznamnejšie úspechy dosiahla na Sicílii v pretekoch Targa Florio. Pretekala na legendárnom vozidle Bugatti T35. Eliška Junková sa narodila pred viac ako 120 rokmi v Olomouci. Bola raritou svojej doby, úkaz! Patrila medzi moderné emancipované ženy novovzniknutej Prvej česko-slovenskej republiky. Zuzana Golianová jej venuje najnovšie Fenomény. Hovoriť o nej bude filmová teoretička Magda Španihelová, divadelníci z Moravského divadla Olomouc, ktorí vytvorili autorskú inscenáciu ELA! a tiež budete počuť hlas Elišky Junkovej - jeden z pokladov archívu Slovenského rozhlasu.

Sú miesta, sú objekty, ktoré mesto potrebuje; ktoré ho robia mestom, miestom pre život. Fontány pridávajú mestám atmosféru, sú miestom stretávania, legiend, príbehov, asociácií i pamäti. Sú stopou času. Sú vizuálnym dielom výtvarníkov, architektov, sochárov. A z viacerých dôvodov sú aj fenoménom. V rovnomennej relácii – Fenomény – sa im venuje Zuzana Golianová, ktorá sa nechala inšpirovať knihou Bratislavské moderné fontány, budete počuť teoretika architektúry Martina Zaička a výtvarníčku, grafičku Katarínu Knežníkovú.