Fenomény

Fenomén - Sylvia Plath. Zuzana Golianová pripravila Fenomény, v ktorých sa venuje životu a tvorbe americkej spisovateľky Sylvie Plath. Na to, že zomrela veľmi mladá, už ako 30-ročná, zanechala celkom rozsiahle dielo. Venovala sa v prvom rade poézii, ale aj próze, tvorbe pre deti a písala aj listy a denníky. Aká bola Sylvia Plath, či aká sa nám zdá byť z pohľadu dneška? Aj o tom hovorila autorka relácie s literárnou kritičkou a prekladateľkou Ivanou Hostovou.

Fenomén - Virginia Woolfová. „Knihy sú zrkadlami duše,“ napísala anglická spisovateľka, autorka románov, poviedok, esejí i kritík Virginia Woolfová. Je najvýznamnejšou predstaviteľkou anglickej moderny v literatúre, no razantne vstúpila nie len do sveta literatúry a textov, ale aj do širšieho spoločenského diania. Bola silnou osobnosťou, ktorá častokrát vystupovala proti prúdu, kritizovala viktoriánsku éru. Do dejín sa zapísala ako literátka, humanistka, proti násiliu a protifašistická bojovníčka, upozorňovala tiež na nepriaznivé dôsledky patriarchálneho systému. Na tému Fenomén – Virginia Woolfová si Zuzana Golianová pozvala poetku, literárnu vedkyňu, pedagogičku Zuzana Husárová.

Kto je Elena Ferrante, čo o nej vieme? Ako by sa dali pomenovať témy a spôsob písania tejto talianskej rozprávačky, ktorá uchvátila tisícky čitateliek a zrejme aj čitateľov. Pseudonym, pod ktorým táto talianska spisovateľka píše – Elena Ferrante – sa stal svetoznámou značkou. Jej romány sú preložené do približne 50 jazykov. Prečo púta pozornosť každou svojou knihou? Aké sú jej hrdinky, ako vidí Neapol a taliansky juh 50. rokov i súčasnosti? V čom tkvie úspech jeho Neapolskej ságy aj ďalších jej samostatných titulov. Do týchto otázok sa vo Fenoménoch pustia vydavateľka a prekladateľka Aňa Ostrihoňová a moderátorka Rádia Devín Zuzana Golianová.

V tamojšej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. To sú všetko informácie, ktoré si nájdete na internete jedným klikom. Autorku nových Fenoménov Zuzanu Golianovú však v rámci súčasného pútnictva zaujímali skutočné príbehy konkrétnych ľudí. Do štúdia si pozvala tých, ktorí túto púť prešli – každá/každý inak a posvojom. Vo Fenoménoch bude reč o tom, s akou motiváciou sa na cestu vydali a čo v jej závere našli. Pozvanie prijali: Lucia Gavulová – kurátorka súčasného umenia, Eva Kopecká – hispanistka a publicistka, Boris Németh - fotograf a pedagóg.

Aj samizdat má svoje legendy. A je naozaj fenoménom, ak legenda nezostane iba legendou. Alebo ešte horšie iba prežívajúcou legendou. Revolver Revue začala vychádzať v 80. rokoch (pôvodne pod názvom Jednou nohou), samozrejme v tej dobe ilegálne a po Nežnej revolúcii nielen že postupne nezanikla, ale zostala rovnako rešpektovaným a relevantným kultúrnym časopisom, platformou garantujúcou kvalitu, ktorá dáva priestor súčasnému umeniu a uchováva odkaz undergroundu. O časoch "v podzemí", vystúpení z ilegality až po dnešok, o nesvätej madone v logu, prepojení obrazu a textu, premenách i uchovaní si undergroundového ducha bude v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovoriť šéfredaktorka časopisu Terezie Pokorná.

Ľudová výšivka nemusí byť konzervatívna, ani spútaná, a už vôbec nie uzavretá. Dokáže komunikovať. Autorka najnovších Fenoménov Zuzana Golianová sa vybrala na štyri miesta za štyrmi ženami, troma výtvarníčkami a jednou dizajnérkou. Počuť budete Danielu Krajčovú, Ivanu Šátekovú, Ninu Rybárovú a Sylviu Ciulis. Všetky sa zaoberajú výšivkou a tak tému nazvala „Výšivka dnes“.

“Sledovať film Sergeja Paradžanova Farba granátového jablka je ako otvoriť dvere a vstúpiť do inej diemnzie, kde sa zastavil čas a uvoľnila sa krása. Nič iné sa tejto snímke nevyrovná,” nechal sa počuť režisér Martin Scorsese, jeden z mnohých obdivovateľov filmového básnika Sergeja Paradžanova. Hovorí sa o ňom ako o najvýtvarnejšom režisérovi a práve téza, že film nie je pokračovaním divadla, ale výtvarného umenia, vidíme vo filme Farba granátového jablka, ktorý znamenal v súdobej kinematografii úplnú revolúciu. Hovoriť o vizuálnej pôsobivosti jeho filmov v rozhlase a priblížiť tak Paradžanovovho filmárskeho génia je náročné a v cykle Fenoménov Mariany Jaremkovej prijal túto výzvu filmový teoretik Martin Ciel.

Žiť napríklad v osemdesiatych rokoch 20. storočia vo Východnej Európe a mať šaty ako z Paríža? Bolo to možné. Ženy si šili, alebo si dávali šiť podľa Burdy. Módneho magazínu so strihovou prílohou uprostred. Za týmto konceptom, ktorý doslova plnil zľahka márnomyseľné sny nejednej ženy, pre ktorú sprístupnil luxusnú módu, stála nemecká vydavateľka Aenne Burda, ktorá sa narodila pred viac ako sto rokmi. Jej časopis vychádzal v 120 krajinách v multimiliónových nákladoch. Venovala som jej najnovšie Fenomény. Kým bola, prečo bol jej časopis hit a ako vidíme jej prínos dnes? Aj na to sa pýtala autorka relácie Zuzana Golianová Zuzany Dedík Šidlíkovej, historičky módy, kurátorky z Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Lindy Gillmayr z Goethe Institut

Videopožičovne boli neodmysliteľnou súčasťou našich životov najmä v 90. rokoch. A piatkové výpožičky na víkend boli doslova rituálom. V dobe streamovania a dostupnosti akéhokoľvek filmu na pár klikov z pohodlia domova sú už čierne krabičky s uloveným filmovým pokladom nostalgickou spomienkou nielen na filmové objavy, ale aj na atmosféru videopožičovne (áno aj s miestnosťou za červeným závesom) a celý ten proces výpožičky, tešenie sa a zdieľanie s priateľmi. Novinky, obskúrne filmy, klasiky, nečakané prekvapenia. Napokon nebyť videopožičovne by Tarantino (nazývaný aj blázon z videopožičovne) nebol Tarantino. Na svoje, niekedy až iniciačné zážitky spojené s fenoménom videopožičovne, bude s Marianou Jaremkovou spomínať teoretik popkultúry Juraj Malíček. Pripravte si preukazy!

Fenomény Zuzany Golianovej venované Trabantu – milovanému i nenávidenému. Legendárne socialistické auto, ktoré sa začalo vyrábať v 1958 roku, pričom úplný začiatok vo forme akéhosi prototypu bol v 1957. Duroplastové vozidlo malo celkom zaujímavý osud, dá sa ísť po desaťročiach a na časovej línii vidieť, ako a kam sa posúvalo. V každom prípade sa dá hovoriť o ikone doby, ikone vtedajšej rozdelenej Európy, i o ikone dizajnu s jasným odkazom na Bauhaus. A ako hovorí hosť relácie Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu, absolvent štúdia automobilový dizajn na VŠVU, Trabant si prešiel „smutnokrásnou“ cestou.