Fenomény

Kostýmová výtvarníčka, scénografka, ale aj scenáristka a režisérka Ester Krumbachová. So sebevlastným humorom spomínala, že okrem prostitúcie a hrobníctva prešla snáď všetkými profesiami. Hovoria o nej ako o femme fatale, múze či šedej eminencii filmovej Novej vlny, tým všetkým bola, ale nielen kvôli charizme, ale v prvom rade tvorivo provokovala a inšpirovala svojim talentom a invenciou. Ester Krumbachová vizuálne spoludefinovala Novú vlnu, jej kostými podnecovali k úvahám, neboli priamočiare a mali až filozofický presah, rovnako ako rekvizity, ktoré vyberala, niesli v sebe symbol, metaforu.

Legendárny albumu z roku 1981 Bolo nás jedenásť. Jaroslav Filip – Milan Lasica – Július Satinský. Pozrieme sa na album spred 40-tich rokov a to aj s presahom na súčasný projekt Michala Kaščáka a takmer dvadsiatky hudobníkov. Odchodom Milana Lasicu, ktorý s nimi účinkoval, sa však aj toto nastavenie v čase uzavrelo. Budete počuť Michala Kaščáka, ktorý stojí za spomínaným projektom a tiež klaviristku, hudobníčku, dcéru Jara Filipa Dorotu Nvotovú.

Príbehy o golemovi siahajú až do dôb ranného judaizmu, no najslávnejšou legendou sa stala tá pražská, podľa ktorej Jehuda Löw ben Becalel, pražský rabín zo 16. storočia, známy tiež ako Maharal, údajne stvoril golema z hliny a priviedol ho k životu prostredníctvom rituálov a zaklínadiel na obranu pražského židovského ghetta pred antisemitskými útokmi a pogromami. Záver príbehu aj ďalší život legendy dobre poznáme. Napokon vzbura umelej bytosti voči svojmu stvoriteľovi -človeku sa stala univerzálnou témou a metaforou. Nemenej známym je Golem od Gustava Meyrinka, ktorý opäť oživil záujem o legendu. (Aj) pri príležitosti nového vydania románu sa o histórii príbehov o golemoch, Maharalovom a Meyrinkovom golemovi, ale aj umelých bytostiach až po umelú inteligenciu sa Mariana Jaremková rozprávala s básnikom, publicistom a antikvárom Petrom Uličným.

Moderná žena v období prvej Českosloveskej republiky (1924 - 1930). Téma ženy je – nech to znie akokoľvek ako klišé – nevyčerpateľná. Môžeme sa na ňu pozrieť rôznou optikou, v konkrétnom čase. Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať emancipačným obdobím žien v rokoch prvej Československej republiky, v medzivojnovom období. Zamerala sa na zrod civilizovanej, modernej ženy; tá patrila k demokratizačným procesom novej republiky, ktorá vystriedala starú epochu monarchie. O podobe a poslaní takejto ženy, ženy nezávislej, pracujúcej sa s presahom na vizuálne umenie rozprávala s historičkou umenia Martinou Pachmanovou z Prahy a kurátorku zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie Katarínou Bajcurovou. V rozprávaní nebudú chýbať ženy s krátkymi vlasmi, v krátkym sukniach, ženy za volantom ani ženy s cigaretou. Aj tak sa môže javiť obraz modernej ženy v danom období.

Ikonická fotografia National Geographic, Mona Lisa vo fotografii – aj tak sa dá priblížiť slávna fotografia Afgánske dievča so zelenými očami, ktorá vznikla v roku 1984 v Pakistane, jej autorom je americký vojnový reportér Steve McCurry. Svoj príbeh má aj samotná fotografia a samozrejme aj vtedy dvanásť ročné dievča, Afgánka na úteku, Šarbat Gula. Zuzana Golianová sa pri jej smaragdovo-zelených očiach pristavila spolu s dvoma fotografmi, obaja fotili aj v Afganistane, a nie raz – Andrejom Bánom a Martinom Črepom.

Paríž

Veľký Gatsby je príbehom veľkej lásky, nablýskaného spoločenského vzostupu i tragickej dezilúzie a roztrieštených snov. Tém, ktoré Francis Scott Fitzgerald - autor jazzového veku - v tomto útlom románe ponúka, je oveľa viac. A mnohé sa nás dotýkajú aj dnes, pričom vyšiel takmer pred sto rokmi - v roku 1925. Atmosféra vtedajšej Ameriky je fascinujúca, zvuková i vizuálna. Nie nadarmo po románe siahajú filmári i divadelníci. Zuzana Golianová ho zaradila do cyklu Fenomény. Hosťom je vysokoškolský pedagóg, odborník na anglickú a kanadskú literatúru, prekladateľ z angličtiny, Marián Gazdík. A budete počuť aj ukážku z rozhlasovej hry z archívu Slovenského rozhlasu.

V súvislosti s inšpiráciou umelca sa hovorí o pobozkaní múzou, ale čo ak je tou múzou smrť? Aký vplyv na tvorbu má vedomie, že toto dielo bude naozaj posledné? Snaha dať do neho všetko, čo ešte chcem povedať, absolútna sloboda, reflexia, zmierenie, odmietnutie? Smrť ako koncept? O vybraných umelcoch tvoriacich s vedomím definitívnej konečnosti hovorili režiséri Adam Hanuljak a Róbert Šveda.

Lekáreň U Salvátora, jej história siaha do 18.storočia. Prežila monarchiu, prvú republiku, Slovenský štát, socializmus a trvala až do roku 1996. Patrila vždy k tým obľúbeným. Novorenesančná stavba s pôsobivou sochou spasiteľa na čelnej fasáde stojí v centre historického jadra v Bratislave, na Panskej 35. Podobných budov – významných architektonických objektov so svojím príbehom už nemá Bratislava veľa. Stavby, ktoré by mohli rozšíriť zoznam dnes tých, ktoré označujeme za ikonické – padli za obeť buď času, alebo režimom, za ktorými stáli ľudia s inými hodnotami.

O Lekárni U Salvátora ako o fenoméne hovorila autorka relácie Zuzana Golianová s riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivanom Štasselom.

V rámci archeológie je tzv. letecká archeológia zvláštnym fenoménom. Bez pohľadu „zhora” by mnohé objavy neboli vôbec možné. Aj na Slovensku sa vďaka „lietajúcim mužom s fotoaparátom” podarilo odkryť miesta a pozostatky stavieb pochované pod nánosmi času a meniacej sa krajiny, a to dokonca až z doby kamennej. Jednoducho stále platí, že treba mať nadhľad. Mariana Jaremková sa rozprávala s priekopníkom leteckej archeológie na Slovensku Dr. Jánom Rajtárom, vedeckým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre a hudobníkom Danielom Salontayom, ktorý vlastne túto tému do Fenoménov priniesol (a aj ju zhudobnil).