Fenomény

Bola talentovaná – odvážna a krásna. Komponovala údajne už od deviatich rokov. Dirigovala pražskú filharmóniu aj londýnsky orchester BBC. Dokázala sa presadiť v obore, ktorý bol vyhradený len pre mužov. Jej život bol však príliš krátky, zomrela ako dvadsaťpäťročná. Pre nás možno menej známe meno, no svet jej dielo pozná a túto mimoriadnu umelkyňu – fenomén – neustále objavuje. Hostia Zuzany Golianovej boli Miloš Štědroň, profesor muzikológie v Ústave hudobnej vedy Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a režisérka Anna Davidová, ktorá naštudovala v brnianskom divadle Husa na provázku úspešnú i oceňovanú inscenáciu, symfonietu o brnianskej femme fatale Vitka.

Robert Mappelthorp

Najstarší panelák na Slovensku dokončili v utorok 13. decembra 1955, na 35. deň od spustenia prác. Dodnes stojí v obľúbenej lokalite širšieho centra Bratislavy na Kmeťovom námestí. Stavanie panelových domov znamenalo nový začiatok. Stavby z predpripravených betónových panelov vznikali aj v iných krajinách. Tlak na rýchlu výstavbu bol u nás v polovici 50. rokov 20. storočia obrovský. Čo priniesli modernistické sídliská? Na tému PANELÁK v kontexte doby, architektúry a urbanizmu bude autorka relácie Zuzana Golianová hovoriť s historikom architektúry Petrom Szalayom zo SAV a etnológom Jurajom Jantom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Dejiny abstraktnej maľby sa začali s jej menom písať nanovo. Keď pred niekoľkými rokmi svet objavil jej vizionárske dielo zrodil sa (nielen kunsthistorický) fenomén. Intenzívna vizualita jej veľkoformátových malieb je dychberúca, rovnako ako príbeh ženy a umelkyne, ktorý je za nimi. Niekoľko rokov pred tým ako sa nefiguratívnej maľbe začali venovať Kandinskij, Mondrian, Kupka či Malevič, Hilma af Klint už maľovala pre budúcnosť. Priekopníčku abstrakcie v cykle Fenomény predstaví v rozhovore s Marianou Jaremkovou kunsthistorik a galerista David Voda, ktorý je kurátorom ojedinelej výstavy Hilma af Klint: Garden of Eden v olomouckej Rub Gallery.

Jindřich Halabala bol český dizajnér nábytku a bytových doplnkov, teoretik, výskumník, publicista, pedagóg, bol vizionárom a fascinujúcou osobnosťou. Jeho meno je spojené s nábytkárskou firmou UP závody. Jeho návrhy sa stali ikonickými doslova piktogramami noblesy, krásy, úžitkovosti a kvality obdobia Prvej Československej republiky. Tohto roku uplynulo 120 rokov od jeho narodenia. Zuzana Golianová venovala jemu a jeho tvorbe najbližšie Fenomény, na rozprávanie pozvala Silviu Seneši Lutherovú – historičku, teoretičku dizajnu a umenia, počuť budete aj spisovateľku, režisérku Evu Borušovičovú, literárneho historika a básnika Michala Habaja a vydavateľa Petra Michalíka.

Začínal ako malý festival ochotníckych divadiel ešte v 80. rokoch, aby sa napokon stal …fenoménom. CIBULÁK. Aj po “nežnej” ho stále ľudia vnímali ako ostrovček slobody. Časom to už bolo vyhľadávané podujatie, na ktoré prichádzali profesionálne súbory a umelci z celého sveta. Cibulákom postupne žil celý Pezinok po tom, ako festival vyšiel aj do ulíc, parkov a bol hýrivou súčasťou genia loci mesta. Asi nie je možné úplne sprostredkovať zážitok, ktorý si z Cibuláku jeho návštevníci odnášali, ale pokúsia sa o to tí, ktorí ho organizovali a boli jeho súčasťou - Lajo Slimák, Rasťo Kuttner, Peter Bittner a o svoj (aj) postCibulákový zážitok sa podelí Peter Pavlac.

Anna zo Zeleného domu

Zakázané burzy hudby. Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Ak ste zachytili dobrú skladbu napr. na rakúskom rádiu, tak vypočuť si celý album, na to nestačilo zájsť si pre neho do obchodu. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách

Fenomén - najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, 80-ročná pumpa. O tom, že aj čerpacia stanica môže mať svoju históriu, svoj príbeh a miesto v meste vás vo Fenoménoch presvedčí Zuzana Golianová spolu so svojím hosťom, dizajnérom Marošom Schmidtom – povereným riadením Slovenského centra dizajnu. Bola to najstaršia čerpacia stanica v Bratislave, mala 80 rokov a stáli za ňou úspešní bratia Rudolf a Oldřich Zikmundovci z Prahy, známe BZ ako Bratři Zigmundové. Možno si na ňu pamätáte, stála medzi ulicami Račianskou, Jarošovou a Kukučínovou. No len do konca októbra minulého roka. Tam – na prázdnom mieste - nateraz jej príbeh končí.

Keď v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy do Československa, obrazovou ikonou okupácie, ktorá vzápätí obletela doslova celý svet, sa stala fotografia Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. A urobila z Bielika tak trochu fotografa jedného záberu. V cykle Fenomény sa (nielen) o ikonickej fotografii Muž s odhalenou hruďou rozprávala Mariana Jaremková s riaditeľom Danubiana Meulensteen Art Museum Vincentom Polakovičom. / premiéra 1. 9. 2022