Fenomény

Uplynulo už štvťstoročie od premiéry Matrixu, ktorý prekročil hranice filmu a stal sa kultúrno-spoločenským fenoménom. Už v dobe svojho uvedenia, na prahu digitálneho veku, mal množstvo interpretácií, ikony cyberpunku, z ktorého vzišiel, ho kritizovali, diváci z neho urobili kult. No zaujímavé je hovoriť o Matrixe nielen na začiatku milénia, ale najmä v kontexte súčasnosti. Spochybňovanie reality, otázka čo je pravda, prestupovanie medzi dvoma svetmi. Dávame si stále tie isté otázky(?). K fenoménu “Matrix” sa vrátia teoretik popkultúry Juraj Malíček a Mariana Jaremková.

Ikony hudobného undergroundu, ostrovy slobody, legendárny klub a dvaja muži, ktorí zmenili svet hudobnej fotografie - The Plastic People Of The Universe, Filip Topol, zakázané burzy hudby, CBGB, Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. V máji si pripomenieme Fenomény Mariany Jaremkovej, ktoré sa venujú hudobným ikonám.

Ikony hudobného undergroundu, ostrovy slobody, legendárny klub a dvaja muži, ktorí zmenili svet hudobnej fotografie - The Plastic People Of The Universe, Filip Topol, zakázané burzy hudby, CBGB, Dežo Hoffmann a Anton Corbijn. V máji si pripomenieme Fenomény Mariany Jaremkovej, ktoré sa venujú hudobným ikonám.

Zakázané burzy hudby. Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Ak ste zachytili dobrú skladbu napr. na rakúskom rádiu, tak vypočuť si celý album, na to nestačilo zájsť si pre neho do obchodu. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách

Plastic People Of The Universe

Fenomény venované americkej spisovateľke a novinárke Joan Didion a jej knihe Rok magického myslenia. Významná autorka a predstaviteľka novej žurnalistiky sa narodila 5. decembra 1934 v Kalifornii, zomrela ako 87-ročná 23. decembra 2021 v New Yorku. Jej kariéra sa začala v 50. rokoch 20. storočia po tom, čo vyhrala súťaž esejí časopisu Vogue. Autorku relácie Zuzanu Golianovú priviedol k téme vlastný čitateľský zážitok z tejto knihy, ktorá je z diela Didion ako jediná preložená do slovenčiny. Preložila ju prekladateľka a autorka Jana Juráňová, doslov napísal prekladateľ a publicista Tomáš Hučko; obaja sú hosťami relácie. Reč bude aj o smútku a intimite, o stratách a hľadaní spôsobov, ako ich zvládnuť, ako nimi prejsť.

Pripomíname si sté výročie prvého priemyselne vyrábaného rádioprijímača v Českoslovesku, čím sme sa zaradili medzi svetovú veľmoc v rozhlasovom vysielaní. A my sa v Rádiu Devín venujeme dizajnu a kreatívnemu priemyslu. Aj týmto spojením vznikla téma najnovších Fenoménov - Vývoj dizajnu v podniku Tesla Bratislava v období socializmu. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala dvoch hostí: bývalého dizajnéra Tesly Bratislava Pavla Thurza a riaditeľa Slovenského centra dizajnu Maroša Schmidta.

Fenomény venované skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Brezovskému pokračujú druhou časťou. 15. apríla si pripomenieme jeho nedožité 50. narodeniny a 22. júna aj predčasný odchod vo veku 20 rokov. Marek sám hovoril, že až keď zomrie sa ukáže, či jeho hudba obstojí. Vďaka projektu Hrana, ktorý sa internetom začal ešte v 90. rokoch šíriť medzi poslucháčmi a nachádza si dodnes nových sa stále potvrdzuje, že Marekova hudba obstála v čase - svojou nadčasovosťou.

V druhej časti Fenoménov budú pokračovať v rozprávaní Marekova sestra a autorka textov Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a Oskar Rózsa.

Skladateľ a hudobník Marek Brezovský (15.4.1974-22.6.1994) žil rýchlo a zomrel mladý. Svoj veľký talent už nestihol rozvinúť. Keď odišiel mal iba 20 rokov. No za ten krátky, ale extrémne tvorivý čas, stihol skomponovať hudbu, ktorá oslovuje poslucháčov dodnes. A nachádza si stále nových. Hovoríme pritom o kompozíciách a skladbách, ktoré skomponoval -násťročný chalan.

Citlivo reagoval na dobu, ktorá bola plná zmien, veľa spracoval v hudbe, no iba umením všetko v sebe zvládnuť nedokázal.

Mariana Jaremková sa v dvoch častiach cyklu Fenomény sústredila iba na hudbu, teda to, čo zostalo a pretrváva. Na Mareka Brezovského budú spomínať jeho sestra a textárka Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a hudobník, skladateľ Oskar Rózsa, práve vďaka projektu Hrana, za ktorým stojí, je Marekova hudba stále živá.

Fenomén - Simone de Beauvoir. Francúzska filozofka, spisovateľka a predstaviteľka existencializmu Simone de Beauvoir je jednou z výrazných osobností, ktoré navždy ovplyvnili nie len ženský svet, ale aj svet literatúry a filozofie. Narodila sa v roku 1908 v Paríži, jej zásadné dielo „Druhé pohlavie“ vyšlo v roku 1949 a v tomto roku ku nám prichádzajú nové preklady kníh: Zlomená žena, v ktorej sú tri texty a doteraz nikdy nevydaná autobiografická novela Nerozlučné. Práve čitateľský zážitok spomínaných titulov primäli Zuzanu Golianovú venovať Fenomény tejto ikone feminizmu, inšpiratívnej žene, ktorý dnes akoby znovuobjavujeme a vieme ju dať do nových súvislostí. Autorka relácie oslovila spisovateľku a prekladateľku Janu Juráňovú a vydavateľku a prekladateľku Aňu Ostrihoňovú.