Fenomény

Fenomén Michail Baryšnikov. V dnešnom pokračovaní Fenoménov si predstavíme fenomenálnu osobnosť v prvom rade na baletných, tanečných scénach, ale aj vo filme, televízii, muzikáloch a ako budete počuť ajv iných umeleckých disciplínach – Michail Baryšnikov – fenomén, ktorý neprestáva fascinovať, inšpirovať už celé desaťročia. 20. a 21. marca tohto roku po prvý raz vystúpi na Slovensku, konkrétne na scéne Baletu SND v Bratislave, v sólovej inscenácii Brodsky/Baryshnikov. Viac sa o ňom porozprávala s dramaturgičkou Baletu SND Evou Gajdošovou Zuzana Golianová. Počúvajte dnešné fenomény venované majstrovstvu a genialite Michaila Baryšnikova.

Ľuba Lauffová

Čítanie z prózy víťazného autora alebo autorky Ceny Anasoft litera 2024

Movida

Najnovšie Fenomény sú venované fascinujúcemu príbehu Vily Primavesi, skrytému pokladu v starej Olomouci. Táto vila je akoby svedkom doby plnej rôznych zvratov, pozoruje dianie okolo už takmer 120 rokov. Otto Primavesi, významný člen rešpektovaného talianskeho rodu z Lombardie, sa v roku 1905 rozhodol postaviť rodinné sídlo, ktoré by zodpovedalo ich vážnosti a zároveň odrážalo ich záujem o novú secesnú kultúru. Tak vznikla Vila Primavesi, dielo architektov Franza von Krausa a Josefa Tölka, ktoré sa stalo ikonou secesnej architektúry. Zaujímavý je samozrejme aj interiér, ďalšími významnými umelcami, podieľajúcim sa na výzdobe vily, boli výtvarník a architekt Josef Hoffman a maliar Gustav Klimt.

Príbeh školy Bauhaus je dobre známy, rovnako ikonická budova v Dessau, ktorú celý svet dôverne pozná z fotografií. No svet dlho netušil, že autorkou týchto fotografií je Lucia Moholy, ktorá dala Bauhausu vizuálnu identitu. Kapitoly života Lucie Moholy sú sledom dramatických udalostí a veľkých mien, pričom to jej zostávala v anonymite. Bola to práve Lucia Moholy, ktorá fotografovala tak priestory budov, ako aj život v nich a diela, ktoré tam vznikali. Archív, ktorý musela pri úteku z nacistického Nemecka zanechať v Berlíne obsahoval takmer 600 sklenených negatívov, ktoré Moholy považovala za navždy stratené, až kým po vojne neuvidela v katalógoch výstav a rôznych publikáciách pre ňu dobre známe fotografie Bauhausu, ale bez udania autorstva. Napokon zistila, že ich z Berlína odviezol so sebou do USA zakladateľ Bauhausu, architekt Walter Gropius a využíval ich k propagácii školy bez akejkoľvek zmienky o Lucii Moholy. Dlho jej ich odmietal vrátiť, no napokon sa Lucii Moholy podarilo získať aspoň časť svojho vzácneho archívu. To je len časť príbehu fotografky Lucie Moholy, viac si vypočujte v cykle Fenomény, Mariana Jaremková sa o Lucii Moholy rozpráva s hlavnou kurátorkou pražskej Kunsthalle Christelle Havranek.

Sú pekné, pohodlné, praktické a i keď sa o nich hovorí ako o ikonických kreslách 80. rokov v Československu, dnes už vieme, že sú aj nadčasové. Kreslá T 2403 a T 2407 dizajnéra Viliama Chleba, ktorý patrí medzi zásadné osobnosti československého dizajnu. Jeho nábytok, ktorý navrhol pre Kodretu Myjava, vtedy doslova masívne „obsadil“ verejný priestor, kancelárske i bytové interiéry. Charakteristická je jednoduchá kovová konštrukcia a čalúnený odnímateľný poťah z ražného plátna. Práve týmto kreslám sa Zuzana Golianová venuje v najnovších Fenoménoch. Jej hosťami sú: historička umenia Ľubica Hustá, riaditeľka festivalu Bratislava Dizajn Week a dizajnér Viliam Chlebo.

Dejiny modernej architektúry sú plné príbehov žien, ktoré stáli v úzadí veľkých architektov. Jednou z nich je i brilantná dizajnérka interiérov, nábytku a efemérnej architektúry Lilly Reich. Dnes, ak už hovoríme o nemeckej avantgarde prvej polovice 20. storočia, hovoríme súčasne aj o dôležitosti a vplyve Lilly Reich. A to i na vývoj kariéry architekta Ludwiga Miesa van der Rohe, s ktorým spolupracovala. Práve spojenie s Miesom van der Rohe jej otvorilo veľké pole možností k progresívnemu vývoju jej tvorby, navzájom sa inšpirovali a oplyvňovali, no súčasne sa meno rešpektovanej dizajnérky postupne vytrácalo a výsostné autorstvo či spoluatorstvo na významných dielach jej nebolo priznané. Až niekedy v 80. rokoch sa jej začalo priznávať právoplatné miesto v dejinách architektúry 20. storočia. Od uznania, cez neviditeľnosť až po opätovné obnovenie mena Lilly Reich - to je v skratke príbeh ženy, ktorej je venovaná ďalšia časť cyklu Fenomény.

Pamätník Obete varujú!

„Československá demokratická žena“ – aj tak označovali Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú, vzdelanú ženu, intelektuálku s čulým záujmom o dianie, ktorá spájala emancipáciu žien s demokraciou, autorku knihy Žena novej doby. Snažila sa o zrovnoprávnenie ľudí a dnes jej snahy a jej životný príbeh fascinuje mnoho ľudí, odborníkov/odborníčky; rastie záujem o pribúdajú snahy o výskumy a štúdie, ktoré by odkrývali jej cesty a zmýšľanie. Zuzana Golianová sa o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou z Historického ústavu SAV v Bratislave i s divadelnou režisérkou, dokumentaristkou a autorkou Annou Gruskovou.