TERAZ SME AJ NA Facebook

Pád veľkých kultúr je určite jednou z najzaujímavejších tém celého ľudstva, zmiznuté, legendárne krajiny, Atlantídy, Mayovia, Aztékovia, Huni, ale aj Egypt a Babylon.

Často je ťažké pochopiť, ako sa môže stať, že bohatý štát s najlepším vojenským vybavením sa nechá podmaniť zdanlivo slabším, divokými hordami.

Začiatkom 20. storočia nemecký filozof Oswald Spengler vo svojom vplyvnom diele “Zánik západu” Der Untergang des Abendlandes napísal o vzostupe a páde kultúr a národov. 

Každá kultúra mala podľa neho fázu rozkvetu, ako jar a leto, ako samotný ľudský život, kde mame aktívne a tvorivé roky, po ktorých nasleduje jeseň, zima a úpadok.

Dnes sa pozrieme na ďalšie príklady vplyvu Mezopotámie na rímsku kultúru.

Obzvlášť dôležité pokroky v mezopotámskej vede, ako je matematika, astronómia a veštenie, sa rozšírili do Európy.

Ale vplyvy týchto starších civilizácií sa dostali do Ríma a Európy najmä cez zastávky v Grécku. Ale po dobytí Mezopotámie Alexandrom Velkym Macedónskym sa učeníci dostali priamou cestou z Egypta a Mezopotámie do Ríma.

Ale neni to len o vede, sú tu zaujímavé univerzálie, spoločné znaky, ako napríklad vznik legiend, legendárni králi, otcovia zakladatelia údajne pochádzajúci od bohov, legendy o opustených deťoch, ktoré neskôr našli a celé kráľovské dynastie zakladali.

facebook podcastu

Rímske právo je zásadne založené na princípe talion.

Princíp talion, známy aj ako ”ius talionis”, je princíp, podľa ktorého treba hľadať rovnováhu medzi ublížením obeti a páchateľovi.

Presne to vidíme aj v najstarších zachovaných mezopotámskych zákonoch.

Pozeráme sa na jeden z najdôležitejších dokumentov, ktorý nám veľa hovorí o živote a poskytuje informácie o spoločenskom spolužití.

Reč je o slávnom Hammurabiho zákonníku, najslávnejšom babylonskom právnom texte, napísanom medzi rokmi 1755 a 1750 pred Kr.

Kódex je jednou z prvých zachovaných právnických kníh v právnickej literatúre.

Hammurabi je po Sargonovi Veľkom z Akkadu druhou najvýznamnejšou postavou mezopotámskej histórie.

Paralelne s vyspelou egyptskou kultúrou sa kultúrne aj vojensky rozvíjal skutočne rovnocenný konkurent.

Boli to Sumeri v Mezopotámii, medzi Eufratom a Tigrisom. Okolo roku 2300 pred Kristom postupne splynuli so semitskými Akkaďanmi, prípadne došlo k spojeniu týchto dvoch kultúr.

Aj Rím je v konečnom dôsledku výsledkom podobného procesu, v ktorom mala etruská kultúra funkciu vyššej kultúry.

Sargon Akkadský založil okolo roku 2300 prvú ríšu na svete, ktorá siahala až po Stredozemné more.

Bol to dôležitý krok, pretože na začiatku všetkých týchto kultúr boli len jednotlivé mestské štáty, ako napríklad v Grécku alebo s Etruskami a Latinmi, ktorí potom vytvorili spojenectvo a neskôr vytvorili ríšu. Sargon Veľký ako prvý vytvoril medzinárodnú ríšu, pretože egyptská Stará ríša bola čisto egyptská.

Prvé písomné zmienky sa týkajú Mezopotámie a Egypta a pochádzajú z tretieho tisícročia.

Prvé historické dokumenty neboli veľmi spoľahlivé, išlo o legendy, kráľovské zoznamy legendárnych postáv a kráľov, o ktorých ani nevieme, či vôbec historicky existovali. Nebolo tomu inak ani v Biblii a v príbehoch o prvých rímskych kráľoch.

Hodie de bello et proeliis loquimur!

Hovoríme teraz o konkrétnych udalostiach, ktoré ohrozovali Egypt z najslabšieho miesta zo severu, najmä zo smeru dnešného Izraela.

Pred Morskými národmi bol Egypt ohrozovaný nájazdmi, najmä západných semitských kmeňov, biblické príbehy, konflikt medzi Hebrejmi a Egyptom možno vidieť aj v tomto kontexte.

V čase Ramzesa II. Veľkého, 1274 pred Kristom, krátko pred inváziou morských národov, v oblasti dnešného Izraela sa odohralo zúčtovanie medzi veľmocami, Egyptom a Chetitmi. 

Kultúry Európy začali prejavovať svoju prítomnosť až v prvom tisícročí pred Kristom. Pre pevninskú Európu, to znamená pre klasickú Európu a ešte viac pre severnú Európu, vidíme, že kultúrne úspechy doby bronzovej sa začali asi o 1000 rokov neskôr.

Kultúrny rozvoj, ktorý sa neskôr rozšíril do Európy a Talianska, krajiny starých Rimanov, sa začal na Blízkom východe v oblasti takzvaného úrodného polmesiaca.

V období približne 9500 až 7000 rokov pred Kristom sa tam odohrala takzvaná neolitická revolúcia, prechod od lovu a zberu k sedavému poľnohospodárstvu.

Už v štvrtom tisícročí pred Kristom existovala pozdĺž Nílu len malá obrábateľná oblasť, údolie Nílu, ktoré bolo široké len niekoľko kilometrov, no dlhé niekoľko sto kilometrov

Rozvinula sa tam kultúra, ktorá samostatne vynašla písomnú kultúru a organizovala sociálne spolužitie a dokázala sa aj vojensky chrániť pred útočníkmi.

Pokus o predstavenie rímskych dejín v ich celistvosti, a to vlastnými slovami, vlastnými myšlienkami, niekedy aj s určitou spontánnosťou, ale aby som tomu celému dodal riadok, použijem aj originálne dielo Leopolda von Ranke, nadčasový majstrovské dielo o rímskej histórii K tomu sa snažím obsah podrobne komentovať alebo o ňom voľne a zábavne rozprávať.

Okrem Rankeho si neskôr chcem prečítať aj iné pôvodné zdroje, ako napríklad Caesar alebo Suetonius.

Budú aj špeciálne doplnkové epizódy, kde sa pokúsim čítať texty v origináli v latinčine a gréčtine a prekladať ich ľahko stráviteľným spôsobom.