IMPERIUM ROMANUM - Rímska ríša

Taktická štruktúra ranorepublikánskej rímskej armády bola výsledkom dlhodobého vývoja, ktorý úzko súvisel s rímskym censusovým systémom, teda triedením občanov podľa majetku. Tento systém odrážal nielen sociálnu hierarchiu v rámci rímskej spoločnosti, ale zároveň určoval aj vojenskú funkciu jednotlivca v rámci légie (legio). 

Výsledná podoba armády, známa ako manipulárna formácia, bola podľa antickej tradície zavedená alebo zreformovaná legendárnym vojvodcom Marcom Furiom Camillom v 4. storočí pred Kr.

V súhrne môžeme povedať, že v prvých storočiach Rimania čerpali z overených stratégií a techník od iných národov, najmä od Grékov, ktorí im slúžili ako vzory, či už prostredníctvom Etruskov, ktorí vládli Rímu, alebo priamo zo susedného regiónu Magna Graecia.

Oskovia boli južnými, mocnými a bojovnými susedmi Rimanov. Usadili sa na oveľa väčšom území ako Rimania, viac ako desaťkrát väčšom. Najznámejším oským kmeňom boli Samniti.

Boli prvými hlavnými odporcami Rimanov a posledným rivalom o moc na Apeninskom polostrove.

Oský jazyk - Oskičtina - je relatívne dobre zdokumentovaný v približne 800 prevažne krátkych textoch, najmä nápisoch, ale aj v graffiti v Pompejach, ktoré svedčia o tom, že takzvaný obyčajný ľud v južnom Taliansku naďalej hovoril oským jazykom a že tento jazyk bol dosť rozšírený.

Niektorí historici hovoria o „diglosii“, to znamená, že štandardným jazykom, úradným jazykom, bola latinčina, jazyk obyčajného ľudu Oskičtina.

Najdôležitejším kmeňom Oskov boli Samniti.

Plínius Starší písal o ľudovej etymológii mena, teda takto si Rimania vysvetlili meno Umbrov. Ich meno bolo vysvetlené ako „ľudia búrky“, z gréckeho slova ὅμβρος, čo znamená „búrka“.

Boli to ľudia, ktorí zostali po veľkej potope. 

Etymologický pôvod názvu „Umbria“ nie je známy, ale predpokladá sa, že pochádza zo slova „umru“, odvodeného od neindoeurópskych pôvodných obyvateľov Talianska.

Plínius píše:

Umbrorum gens antiquissima Italiae existimatur - Predpokladá sa, že Umbrovia boli najstaršou etnickou skupinou v Taliansku.

Rovnako ako Gréci, aj predkovia Rimanov pochádzajú z hypotetického indoeurópskeho národa. Toto je klasický postoj, prevládajúca teória, ktorá je stále platná. 

Ale napriek tomu neexistuje žiadny dôkaz o tom, že takýto národ niekedy existoval a pravdepodobne ani nikdy nebude, okrem skutočnosti, že jasné a jednoznačné podobnosti medzi indoeurópskymi jazykmi, ako aj ich spoločné predstavy o Bohu a svete, ako aj ich spoločné vedomosti o takých veciach, ako sú rastliny, koleso a kôň, silne podporujú takúto teóriu.

Dnes hovoríme o gréckom mestskom štáte “polis”, ktorý v istom zmysle slúžil aj ako vzor pre vznik Rímskej republiky. 

Podľa teórie nemeckého filozofa Oswalda Spenglera, ale aj iných, sa mestský štát vysvetľuje ako určitá fáza, ktorou prechádzajú rôzne kultúry.

Najsilnejšie mestské štáty Atény a Sparta sa už rozrástli na menšie územné štáty, ale spoločná grécka ríša však ešte neexistovala. Rovnako to bolo medzi Etruskami; mali ligu dvanástich miest, Ligu dvanástich štátov, ale tá nefungovala, ako sme videli, keď Rimania dobyli Veii v piatom a štvrtom storočí pred Kristom.   

Toto štádium sa skrátka nedosiahlo, pretože Rím tieto štáty jednoducho dobyl.

TERAZ AJ NA Youtube ⁠⁠LINK⁠

Najväčším vedeckým centrom bola Alexandria, ktorú založil Alexander Veľký, s knižnicou Mousein, kde sa zhromažďovali učenci z celého sveta, aby si vymieňali nápady a viedli výskum.Prví kresťania ako Pavol použil a odvolával sa na Septuagintnú verziu Starého zákona, ktorá bola široko uznávaná medzi grécky hovoriacimi Židmi a ranými kresťanmi.

Brucheion, komplex palácov a záhrad, ku ktorým Mouseion knižnica patrila, bol pravdepodobne zničený požiarom v roku 272 nášho letopočtu na príkaz cisára Aureliana.

To znamená, že väčšina vedomostí z tejto doby bola navždy stratená.

TERAZ AJ NA Youtube ⁠⁠LINK⁠

V ríši sa stavali konkrétne stavby podľa učenia Pytagora v Ríme. Príkladom toho je Panteón cisára Hadriána, prestavaný v roku 126 po vyhorení pôvodnej budovy.

V Ríme bol postavený na základe numerológie Pytagoras.

Hovorí sa tiež, že Pytagoras trénoval športovcov na olympijské hry, a preto veľa olympijských víťazov pochádzalo z Krotónu.

TERAZ AJ NA

Youtube ⁠LINK⁠

Facebook ⁠LINK

Prehľad hrubej chronológie:

3000-1100 minojská kultúra na Kréte

1400-1100 mykénska kultúra

1100-750 Temné storočia

750 - 500 pred Kristom Archaické obdobie

500 – 336 pred Kristom grécky klasicizmus

336 – 146 pred Kristom helenistické obdobie

146  cele grecke ozemi se stane Rímskou provinciou

Grécka politická nezávislosť skončila bitkou pri Pydne v roku 168. Macedónsko bolo napokon porazené a stalo sa rímskou provinciou.

146 pred Kr V roku 44 pred Kristom boli zvyšné časti Grécka začlenené do Rímskej ríše (provincia Achája).

TERAZ AJ NA

Youtube LINK

Facebook LINK

Gréci sa pravdepodobne dostali do kontaktu s minojskou kultúrou, ktorú datujeme od roku 3000 do 1000 rokov pred Kristom, už na začiatku vlastného kultúrneho vývoja. 

S kultúrou, ktorá bola takmer taká stará ako najstaršie ľudské spoločnosti, ktoré vytvorili vysokú kultúru v Egypte a Mezopotámii.

Centrum bolo na Kréte a palác Knossos je dodnes turistickou atrakciou.

Existuje jasný dôkaz, že raná grécka kultúra prevzala mnohé prvky priamo z minojskej kultúry, ako napríklad kult boha Zeusa, býka ako mytologickej postavy, pripomínam Minotaura, napoly človeka a napoly býka.

Pre rímske dejiny sú najdôležitejšie Atény a vývoj ich spoločnosti na demokraciu. Skoro sa zdá, a rôzni historici to potvrdzujú, že vývoj Rímskej republiky je takmer kópiou aténskej situácie.