"Zanechal som všetky špecifické formy zbožnosti, všetky techniky modlitby. Moja jediná modlitebná prax je pozornosť. Som v neustálom tichom a tajnom rozhovore s Bohom. A ten ma napĺňa nepredstaviteľnou radosťou. 

Žijem, akoby na svete nebolo nikoho okrem Boha a mňa. Najsvätejšou a najpotrebnejšou praxou v našom duchovnom živote je prax Božej prítomnosťi. To znamená, nachádzať neustále potešenie v tejto Božskej spoločnosti a hovoriť s Ním v pokore a láske v každom čase a v každom okamihu, bez akýchkoľvek obmedzení.

Nie je na svete sladší spôsob žitia, ako nepretržitá jednota s Bohom. Ak to máme robiť správne, naše srdce musí byť absolútne prázdne. Očistené od všetkého ostatného. 

Boh bude výlučným vlastníkom našeho srdca. Nemôže ho vlastniť výlučne, ak nebude prázdne od všetkého ostatného. Nemôže v srdci konať a robiť to, čo chce, ak nie je prázdne. Prázdnota je to, čo nás oslobodzuje od náboženstva a vedie nás ku skutočnej spiritualite. Nie je nutné robiť veľké veci. Aj svoju malú omeletu na panvici miešam z lásky k Bohu.

Čas práce sa pre mňa nelíši od času modlitby. ….Aj v hluku a ruchu mojej kuchyne, keď viacerí ľudia naraz rozprávajú, vnímam Boha tak skutočne, akoby som kľačal na kolenách. Ak je nádoba našej duše stále zmietaná vetrami a búrkami, prebuďme Pána, ktorý v nej spočíva, a rýchlo more upokojí. 

Stačí malé pozdvihnutie srdca, malé pripomenutie si Boha. Jediný čin vnútorného uvedomenia je modlitba, ktorá, hoci krátka, je Bohu stále prijateľná.

Jeden zo spôsobov, ako si ľahko pripomenúť Boha v čase modlitby a udržať si pokoj mysle, je nenechať ju zatúlať sa príliš ďaleko. Mali by sme ju prísne udržovať v Božej prítomnosti. 

Neviem si predstaviť, ako môžu byť náboženskí ľudia šťastbní bez praxe Božej prítomnosti. Čo sa týka mňa, zostávam s Ním čo najviac v hĺbke, v strede svojej duše, a keď som tam, ničho sa nebojím. Ale už len ten najmenší odklon od Neho je pre mňa neznesiteľný.

Akí šťastní by sme boli, keby sme našli poklad, o ktorom hovorí evanjelium. Všetko ostatné by bolo ničím. Keďže je neobmedzený, čím viac ho hľadáme, tým väčšie bohatstvo nachádzame. Hľadajme ho neustále a neprestávajme, kým ho nenájdeme. Hľadajme Ho často a s vierou. Boh je v nás, nehľadajme Ho inde. Duši, ktorá rozjíma o Božej veľkosti sa svet zdá veľmi malý. 

Častým opakovaním tejto praxe sa tá stáva prirodzenou a Božia prítomnosť sa stáva naším normálnym stavom mysle."

Brother Lawrence

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie

Od našej poslucháčky sme dostali otázku, ktorá otvorila toľko dôležitých vecí, ktoré je dobré spomenúť, až sme ako odpoveď nahrali celú epizódu. 

Mnohí máme na našich duchovných cestách "zastávky", kedy cítime, ako by sme sa vracali späť. Akoby naša duchovná cesta neprinášala ovocie, ba naopak, prinášala negatívne.

Faktom je, že aj duchovná cesta je určitým tajomstvom a keď Duch uzná za vhodné niektoré oblasti nášho života (podvedomia) uzdraviť, sprievodné javy sa nám môžu zdať minimálne znepokojivé :)

Nehádžme flintu do žita, poznáme aj zážitky sv. Jána (temnú noc zmyslov, ducha...), ktoré sa už akoby dokonca zinštitucionalizovali. Alebo inak povedané, každá kríza alebo ťažkosť, je zároveň výzvou, alebo šancou pokrociť ďalej.

Aj C.G. Jung po svojej dlhoročnej výskumnej, psychoterapeutickej ale aj teoretickej praxi poznamenal, že vážne životné problémy v skutočnosti človek nevyrieši technicky, alebo ako hlavolam, ale vyriešia sa akoby "samé" našou transcendenciou úrovne vedomia, v ktorom sa nachádzame.

Pre deti na pieskovisku je hádka o hračku vážna životná situácia, no pre nás, ktorí sme toto štádium už "prerástli", alebo "vyrástli sme z neho" vieme, že ide o v podstate triviálnu vec. A vieme sa nad ňou pousmiať.

Príjemnú, alebo aspoň úspšenú transcendenciu vám prajeme.

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Gabriel Kosmály je riaditeľ občianskeho združenia Na každom záleží.

Ďakujeme za počúvanie

DUCHOVNÉ CVIČENIA BUDÚ!!! ALELUJA :)

"Zanechal som všetky špecifické formy zbožnosti, všetky techniky modlitby. Moja jediná modlitebná prax je pozornosť. Som v neustálom tichom a tajnom rozhovore s Bohom. A ten ma napĺňa nepredstaviteľnou radosťou. 

Žijem, akoby na svete nebolo nikoho okrem Boha a mňa. Najsvätejšou a najpotrebnejšou praxou v našom duchovnom živote je prax Božej prítomnosťi. To znamená, nachádzať neustále potešenie v tejto Božskej spoločnosti a hovoriť s Ním v pokore a láske v každom čase a v každom okamihu, bez akýchkoľvek obmedzení.

Nie je na svete sladší spôsob žitia, ako nepretržitá jednota s Bohom. Ak to máme robiť správne, naše srdce musí byť absolútne prázdne. Očistené od všetkého ostatného. 

Boh bude výlučným vlastníkom našeho srdca. Nemôže ho vlastniť výlučne, ak nebude prázdne od všetkého ostatného. Nemôže v srdci konať a robiť to, čo chce, ak nie je prázdne. Prázdnota je to, čo nás oslobodzuje od náboženstva a vedie nás ku skutočnej spiritualite. Nie je nutné robiť veľké veci. Aj svoju malú omeletu na panvici miešam z lásky k Bohu.

Čas práce sa pre mňa nelíši od času modlitby. ….Aj v hluku a ruchu mojej kuchyne, keď viacerí ľudia naraz rozprávajú, vnímam Boha tak skutočne, akoby som kľačal na kolenách. Ak je nádoba našej duše stále zmietaná vetrami a búrkami, prebuďme Pána, ktorý v nej spočíva, a rýchlo more upokojí. 

Stačí malé pozdvihnutie srdca, malé pripomenutie si Boha. Jediný čin vnútorného uvedomenia je modlitba, ktorá, hoci krátka, je Bohu stále prijateľná.

Jeden zo spôsobov, ako si ľahko pripomenúť Boha v čase modlitby a udržať si pokoj mysle, je nenechať ju zatúlať sa príliš ďaleko. Mali by sme ju prísne udržovať v Božej prítomnosti. 

Neviem si predstaviť, ako môžu byť náboženskí ľudia šťastbní bez praxe Božej prítomnosti. Čo sa týka mňa, zostávam s Ním čo najviac v hĺbke, v strede svojej duše, a keď som tam, ničho sa nebojím. Ale už len ten najmenší odklon od Neho je pre mňa neznesiteľný.

Akí šťastní by sme boli, keby sme našli poklad, o ktorom hovorí evanjelium. Všetko ostatné by bolo ničím. Keďže je neobmedzený, čím viac ho hľadáme, tým väčšie bohatstvo nachádzame. Hľadajme ho neustále a neprestávajme, kým ho nenájdeme. Hľadajme Ho často a s vierou. Boh je v nás, nehľadajme Ho inde. Duši, ktorá rozjíma o Božej veľkosti sa svet zdá veľmi malý. 

Častým opakovaním tejto praxe sa tá stáva prirodzenou a Božia prítomnosť sa stáva naším normálnym stavom mysle."

Brother Lawrence

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie

Zase sa hlásime z Okoličného, z Komunity Blahoslavenstiev. Pamätáte si ešte na epizódu: “Sila prítomného okamihu”?  Uverejnili sme ju 26. marca 2021 a hosťkou bola sestra Daria Miezgová z Komunity blahoslavenstiev. Do dnes je to jeden z našich najpočúvanejších podcastov a doteraz časť z prepisu z tejto epizódy distribuujeme po Slovensku v našich novniách Na každom záleží. Daria má dar pomenovať tie esenciálne veci, pomenovať ich jasne a zrozumitelne.

Keď som si s Dariou nedávno volal a prezradila mi, že práve organizovala kurz, alebo seminár na tému vnútornej slobody, nemala šancu uniknúť mi a neporozprávať sa o tom so mnou na našom podcaste.

Zdieľajte odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Ďakujeme za počúvanie

Dnes som v Okoličnom, v Komunite Blahoslavenstiev a so sestrou Veronikou Barátovou sa rozprávame o Terézii z Lisieux, 

 jednej z najmilovanejších svätíc Katolíckej cirkvi – ktorá žila v 19.tom storoči, známa je aj ako „malá Terézia“ alebo „Terezka“. Napriek tomu, že zomrela veľmi mladá – len vo veku 24 rokov – jej duchovný odkaz dodnes inšpiruje milióny ľudí po celom svete.

Terézia bola francúzska karmelitánka. Známou sa stala – nie zdanlivo pre svet veľkými skutkami , ale tým, že každý bežný, každodenný okamih premenila na čin lásky. Nazývame to aj „malá cesta“ – cesta jednoduchosti, dôvery a úplného odovzdania sa Bohu.

Jej autobiografia, Dejiny duše, patrí medzi najčítanejšie duchovné knihy moderných čias.  V roku 1997 ju vyhlásili za učiteľku Cirkvi.

Dnes sa pozrieme na to, čo robí Teréziu tak výnimočnou, čo nás môže naučiť v dnešnej dobe a ako jej „malá cesta“ môže premeniť aj náš každodenný život.

Zdieľajte odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie

REGISTRÁCIA NA DUCHOVNÉ CVIČENIA GNÓTHI SEAUTON JE SPUSTENÁ. Prihlásiť sa môžete tu: 

https://forms.office.com/pages/responsepage.aspx?id=xx-_Lx6vYU6Skdh2m0Wj64Cl_P2ynE5Anbz9Hg7B5XRUN1pVRjlKSEk5SUFaOVdKRzFXRFlJU1BGTy4u&route=shorturl

"Zanechal som všetky špecifické formy zbožnosti, všetky techniky modlitby. Moja jediná modlitebná prax je pozornosť. Som v neustálom tichom a tajnom rozhovore s Bohom. A ten ma napĺňa nepredstaviteľnou radosťou. 

Žijem, akoby na svete nebolo nikoho okrem Boha a mňa. Najsvätejšou a najpotrebnejšou praxou v našom duchovnom živote je prax Božej prítomnosťi. To znamená, nachádzať neustále potešenie v tejto Božskej spoločnosti a hovoriť s Ním v pokore a láske v každom čase a v každom okamihu, bez akýchkoľvek obmedzení.

Nie je na svete sladší spôsob žitia, ako nepretržitá jednota s Bohom. Ak to máme robiť správne, naše srdce musí byť absolútne prázdne. Očistené od všetkého ostatného. 

Boh bude výlučným vlastníkom našeho srdca. Nemôže ho vlastniť výlučne, ak nebude prázdne od všetkého ostatného. Nemôže v srdci konať a robiť to, čo chce, ak nie je prázdne. Prázdnota je to, čo nás oslobodzuje od náboženstva a vedie nás ku skutočnej spiritualite. Nie je nutné robiť veľké veci. Aj svoju malú omeletu na panvici miešam z lásky k Bohu.

Čas práce sa pre mňa nelíši od času modlitby. ….Aj v hluku a ruchu mojej kuchyne, keď viacerí ľudia naraz rozprávajú, vnímam Boha tak skutočne, akoby som kľačal na kolenách. Ak je nádoba našej duše stále zmietaná vetrami a búrkami, prebuďme Pána, ktorý v nej spočíva, a rýchlo more upokojí. 

Stačí malé pozdvihnutie srdca, malé pripomenutie si Boha. Jediný čin vnútorného uvedomenia je modlitba, ktorá, hoci krátka, je Bohu stále prijateľná.

Jeden zo spôsobov, ako si ľahko pripomenúť Boha v čase modlitby a udržať si pokoj mysle, je nenechať ju zatúlať sa príliš ďaleko. Mali by sme ju prísne udržovať v Božej prítomnosti. 

Neviem si predstaviť, ako môžu byť náboženskí ľudia šťastbní bez praxe Božej prítomnosti. Čo sa týka mňa, zostávam s Ním čo najviac v hĺbke, v strede svojej duše, a keď som tam, ničho sa nebojím. Ale už len ten najmenší odklon od Neho je pre mňa neznesiteľný.

Akí šťastní by sme boli, keby sme našli poklad, o ktorom hovorí evanjelium. Všetko ostatné by bolo ničím. Keďže je neobmedzený, čím viac ho hľadáme, tým väčšie bohatstvo nachádzame. Hľadajme ho neustále a neprestávajme, kým ho nenájdeme. Hľadajme Ho často a s vierou. Boh je v nás, nehľadajme Ho inde. Duši, ktorá rozjíma o Božej veľkosti sa svet zdá veľmi malý. 

Častým opakovaním tejto praxe sa tá stáva prirodzenou a Božia prítomnosť sa stáva naším normálnym stavom mysle."

Brother Lawrence

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie

"Zanechal som všetky špecifické formy zbožnosti, všetky techniky modlitby. Moja jediná modlitebná prax je pozornosť. Som v neustálom tichom a tajnom rozhovore s Bohom. A ten ma napĺňa nepredstaviteľnou radosťou. 

Žijem, akoby na svete nebolo nikoho okrem Boha a mňa. Najsvätejšou a najpotrebnejšou praxou v našom duchovnom živote je prax Božej prítomnosťi. To znamená, nachádzať neustále potešenie v tejto Božskej spoločnosti a hovoriť s Ním v pokore a láske v každom čase a v každom okamihu, bez akýchkoľvek obmedzení.

Nie je na svete sladší spôsob žitia, ako nepretržitá jednota s Bohom. Ak to máme robiť správne, naše srdce musí byť absolútne prázdne. Očistené od všetkého ostatného. 

Boh bude výlučným vlastníkom našeho srdca. Nemôže ho vlastniť výlučne, ak nebude prázdne od všetkého ostatného. Nemôže v srdci konať a robiť to, čo chce, ak nie je prázdne. Prázdnota je to, čo nás oslobodzuje od náboženstva a vedie nás ku skutočnej spiritualite. Nie je nutné robiť veľké veci. Aj svoju malú omeletu na panvici miešam z lásky k Bohu.

Čas práce sa pre mňa nelíši od času modlitby. ….Aj v hluku a ruchu mojej kuchyne, keď viacerí ľudia naraz rozprávajú, vnímam Boha tak skutočne, akoby som kľačal na kolenách. Ak je nádoba našej duše stále zmietaná vetrami a búrkami, prebuďme Pána, ktorý v nej spočíva, a rýchlo more upokojí. 

Stačí malé pozdvihnutie srdca, malé pripomenutie si Boha. Jediný čin vnútorného uvedomenia je modlitba, ktorá, hoci krátka, je Bohu stále prijateľná.

Jeden zo spôsobov, ako si ľahko pripomenúť Boha v čase modlitby a udržať si pokoj mysle, je nenechať ju zatúlať sa príliš ďaleko. Mali by sme ju prísne udržovať v Božej prítomnosti. 

Neviem si predstaviť, ako môžu byť náboženskí ľudia šťastbní bez praxe Božej prítomnosti. Čo sa týka mňa, zostávam s Ním čo najviac v hĺbke, v strede svojej duše, a keď som tam, ničho sa nebojím. Ale už len ten najmenší odklon od Neho je pre mňa neznesiteľný.

Akí šťastní by sme boli, keby sme našli poklad, o ktorom hovorí evanjelium. Všetko ostatné by bolo ničím. Keďže je neobmedzený, čím viac ho hľadáme, tým väčšie bohatstvo nachádzame. Hľadajme ho neustále a neprestávajme, kým ho nenájdeme. Hľadajme Ho často a s vierou. Boh je v nás, nehľadajme Ho inde. Duši, ktorá rozjíma o Božej veľkosti sa svet zdá veľmi malý. 

Častým opakovaním tejto praxe sa tá stáva prirodzenou a Božia prítomnosť sa stáva naším normálnym stavom mysle."

Brother Lawrence

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie

"Zanechal som všetky špecifické formy zbožnosti, všetky techniky modlitby. Moja jediná modlitebná prax je pozornosť. Som v neustálom tichom a tajnom rozhovore s Bohom. A ten ma napĺňa nepredstaviteľnou radosťou. 

Žijem, akoby na svete nebolo nikoho okrem Boha a mňa. Najsvätejšou a najpotrebnejšou praxou v našom duchovnom živote je prax Božej prítomnosťi. To znamená, nachádzať neustále potešenie v tejto Božskej spoločnosti a hovoriť s Ním v pokore a láske v každom čase a v každom okamihu, bez akýchkoľvek obmedzení.

Nie je na svete sladší spôsob žitia, ako nepretržitá jednota s Bohom. Ak to máme robiť správne, naše srdce musí byť absolútne prázdne. Očistené od všetkého ostatného. 

Boh bude výlučným vlastníkom našeho srdca. Nemôže ho vlastniť výlučne, ak nebude prázdne od všetkého ostatného. Nemôže v srdci konať a robiť to, čo chce, ak nie je prázdne. Prázdnota je to, čo nás oslobodzuje od náboženstva a vedie nás ku skutočnej spiritualite. Nie je nutné robiť veľké veci. Aj svoju malú omeletu na panvici miešam z lásky k Bohu.

Čas práce sa pre mňa nelíši od času modlitby. ….Aj v hluku a ruchu mojej kuchyne, keď viacerí ľudia naraz rozprávajú, vnímam Boha tak skutočne, akoby som kľačal na kolenách. Ak je nádoba našej duše stále zmietaná vetrami a búrkami, prebuďme Pána, ktorý v nej spočíva, a rýchlo more upokojí. 

Stačí malé pozdvihnutie srdca, malé pripomenutie si Boha. Jediný čin vnútorného uvedomenia je modlitba, ktorá, hoci krátka, je Bohu stále prijateľná.

Jeden zo spôsobov, ako si ľahko pripomenúť Boha v čase modlitby a udržať si pokoj mysle, je nenechať ju zatúlať sa príliš ďaleko. Mali by sme ju prísne udržovať v Božej prítomnosti. 

Neviem si predstaviť, ako môžu byť náboženskí ľudia šťastbní bez praxe Božej prítomnosti. Čo sa týka mňa, zostávam s Ním čo najviac v hĺbke, v strede svojej duše, a keď som tam, ničho sa nebojím. Ale už len ten najmenší odklon od Neho je pre mňa neznesiteľný.

Akí šťastní by sme boli, keby sme našli poklad, o ktorom hovorí evanjelium. Všetko ostatné by bolo ničím. Keďže je neobmedzený, čím viac ho hľadáme, tým väčšie bohatstvo nachádzame. Hľadajme ho neustále a neprestávajme, kým ho nenájdeme. Hľadajme Ho často a s vierou. Boh je v nás, nehľadajme Ho inde. Duši, ktorá rozjíma o Božej veľkosti sa svet zdá veľmi malý. 

Častým opakovaním tejto praxe sa tá stáva prirodzenou a Božia prítomnosť sa stáva naším normálnym stavom mysle."

Brother Lawrence

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie

Františkánska alternatívna ortodoxia kládla väčší dôraz na vtelenie než na vykúpenie. Františkáni neverili, že Boh poslal Ježiša na zem, aby zomrel v zmysle zástupného aktu odčinenia našich hriechov. Richard Rohr to zhŕňa takto:

V trinástom storočí boli františkáni a dominikáni akýmsi cirkevným diskusným spoločenstvom. V tých časoch sme mohli zastávať menšinové názory. Pri veľkých debatách na univerzitách v Paríži, Kolíne a Oxforde sme pravidelne zastávali protichodné (menšinové) stanoviská a žiaden z týchto názorov nebol vtedy z cirkvi vylúčený.

Duns Scotus pevne veril, že Božia sloboda sa musí za každú cenu zachovať. Ak by Boh „potreboval“ alebo požadoval krvavú obetu, aby miloval svoje vlastné stvorenie, potom by nás nemohol milovať slobodne. Duns Scotus učil, že Kristus bol plánom A od samého začiatku (pozri Kolosanom 1:15–20; Efezanom 1:3–14; Ján 1:1–18). Kristus nebol plánom B, po tom, čo prví ľudia zhrešili, ako si to väčšina ľudí myslí o význame Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Veľké tajomstvo vtelenia nebolo motivované problémom (hriechu), ale láskou.

Františkánsky pohľad zakotvuje kresťanstvo v láske a slobode od samého začiatku. Vytvára koherentnú a pozitívnu spiritualitu, ktorá nás priťahuje k životu vnútorných hĺbok, modlitby, zmierenia, uzdravenia a univerzálnej jednoty (at-one-ment), namiesto akéhokoľvek konceptu obety, ktorý predpokladá nahnevaného Boha, ktorého treba zadosťučiniť.

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie

Františkánska alternatívna ortodoxia kládla väčší dôraz na vtelenie než na vykúpenie. Františkáni neverili, že Boh poslal Ježiša na zem, aby zomrel v zmysle zástupného aktu odčinenia našich hriechov. Richard Rohr to zhŕňa takto:

V trinástom storočí boli františkáni a dominikáni akýmsi cirkevným diskusným spoločenstvom. V tých časoch sme mohli zastávať menšinové názory. Pri veľkých debatách na univerzitách v Paríži, Kolíne a Oxforde sme pravidelne zastávali protichodné (menšinové) stanoviská a žiaden z týchto názorov nebol vtedy z cirkvi vylúčený.

Duns Scotus pevne veril, že Božia sloboda sa musí za každú cenu zachovať. Ak by Boh „potreboval“ alebo požadoval krvavú obetu, aby miloval svoje vlastné stvorenie, potom by nás nemohol milovať slobodne. Duns Scotus učil, že Kristus bol plánom A od samého začiatku (pozri Kolosanom 1:15–20; Efezanom 1:3–14; Ján 1:1–18). Kristus nebol plánom B, po tom, čo prví ľudia zhrešili, ako si to väčšina ľudí myslí o význame Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Veľké tajomstvo vtelenia nebolo motivované problémom (hriechu), ale láskou.

Františkánsky pohľad zakotvuje kresťanstvo v láske a slobode od samého začiatku. Vytvára koherentnú a pozitívnu spiritualitu, ktorá nás priťahuje k životu vnútorných hĺbok, modlitby, zmierenia, uzdravenia a univerzálnej jednoty (at-one-ment), namiesto akéhokoľvek konceptu obety, ktorý predpokladá nahnevaného Boha, ktorého treba zadosťučiniť.

odkaz na náš podcast:

https://nakazdomzalezi.podbean.com

Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.

Ďakujeme za počúvanie