Človek nie je jednoduchá bytosť. Skladá sa z tela, mysle a duše a s týmito troma rovinami jeho existencie sa spájajú aj jeho potreby. Má svoje fyzické, psychické a duchovné potreby. Neuspokojenie na ktorejkoľvek z týchto rovín môže vyvolať strádanie celého organizmu.
Stále viac ľudí sa zhoduje v názore, že existuje jedna základná, dôležitá potreba, ktorá – ak je uspokojená – vo všetkom ostatnom takmer určite vytvorí harmóniu v zmysle telesnej a duševnej pohody. Ak je táto potreba náležitým spôsobom uspokojovaná, celý organizmus bude zdravý a človek dosiahne šťastie.
Je to potreba autentickej a hlbokej lásky k sebe samému, úprimného a radostného prijatia seba samého, skutočnej sebaúcty, ktorá sa vo vnútornom zmysle končí oslavou:
„Je dobré, že som to ja… Som šťastný, že som to ja!“
Vyvolalo vo vás čítanie predchádzajúcich riadkov nepríjemné alebo zmiešané pocity? Zdá sa, že pod vplyvom našej vlastnej kultúry sme citliví na akékoľvek slová hovoriace o sebaláske.
Úvahy o radosti zo seba samých sa nám zdajú úplne cudzie a vzdialené. Okamžité spojenie s egoizmom, domýšľavosťou a sebeckosťou sa v našej mysli zjavuje ako temné mraky.
Pochybujem, že by väčšina z nás niekedy dospela k týmto smelým slovám a k tušeniu, že možno odhaliť tú najdôležitejšiu skutočnosť ľudského života a začiatok každej ľudskej lásky.
Niekedy si lámem hlavu nad tým, čoho sa bojíme viac – či skutočnosti sebalásky a sebaúcty, alebo očakávanej reakcie ostatných. Myslíme si, že nás ostatní odmietnu, pretože sebauznanie je vždy len okrajovou súčasťou našej komunikácie.
Erich Fromm vo svojej knihe Útek zo slobody (Escape from Freedom) tvrdí, že egoizmus, domýšľavosť a sebavedomie, na ktoré sme sa vždy dívali podozrievavo, sú v skutočnosti opakom pravej sebalásky.
„Sebectvo nie je to isté čo sebaláska, je jej pravým opakom. Sebectvo je druhom chtivosti. Ako každá chtivosť so sebou nesie nenásytnosť, ktorej dôsledkom je trvalá neukojiteľnosť. Chtivosť je bezodná jama, ktorá človeka vyčerpáva nikdy sa nekončiacim vypätím, aby uspokojil svoje potreby, bez toho, aby to niekedy dosiahol.
Sebec sa musí sústrediť na seba, túžiť získať všetko pre seba, pretože v podstate postráda istotu a vnútorné uspokojenie.
Hoci sa podľa povrchného pohľadu zdá, že títo ľudia sú do seba veľmi zamilovaní, v skutočnosti sa nemajú radi… Narcizmus je, rovnako ako sebectvo, prehnanou náhradou podstatného nedostatku sebalásky.
Takýto človek nemiluje ani druhých, ani sám seba.“
Tu sa pred nás stavia otázka, ktorú si musí každý uvážlivo a v pokoji premyslieť:
Aké sú vlastne moje skutočné pocity?
“Možno to znie celkom jednoducho, ale jednoduché veci sú vždy tie najťažšie. V skutočnom živote si jednoduchosť vyžaduje najväčšiu disciplínu a prijatie seba samého je podstatou morálneho problému a zároveň zhrnutím celého pohľadu na život.
To, že sýtim hladných, že odpúšťam urážku, že milujem svojho nepriateľa v mene Krista – to všetko sú nepochybne veľké cnosti.
Čo robím jednému z najmenších z mojich bratov, to robím Kristovi.
Ale čo ak zistím, že ten najmenší zo všetkých, ten najchudobnejší zo všetkých žobrákov, ten najdrzejší zo všetkých previnilcov, ba dokonca sám nepriateľ – že všetci títo sú vo mne?
A že ja sám stojím v núdzi o almužnu svojej vlastnej láskavosti?
Že
ja sám som tým nepriateľom, ktorého treba milovať – čo potom?”
https://nakazdomzalezi.podbean.com
Mgr. Jana Kutášová Trajtelová, PhD. je Autorka, filozofka a pedagogička a venuje sa fenomenológii západnej mystiky.
náš podcast môžete počúvať aj na týchto obĺúbených platformách:
https://tinyurl.com/ydc82a38
na mobilných aplikáciách:
https://tinyurl.com/yxo287zt
https://tinyurl.com/y23uyrcd
https://tinyurl.com/y6xoyelm
budeme vám vďační, ak nás podporíte:
https://nakazdomzalezi.darujme.sk/podporte-nas-8369f/
