Na kus reči

Básnické oko doktora práv

Bohumil Hrabal bol človekom niekoľkých zvláštnych profesií a niekoľkých hlbokých koníčkov... až sa to v ňom napokon zlialo v osobitého spisovateľa. Veľmi málo sa hovorí o jeho vzdelaní, akoby ani sám nechcel, aby to ľudia o ňom vedeli. Jeho prózy boli natoľko inšpiratívne, že sa páčili nielen jeho čitateľom, ale aj ľuďom z iných profesií, najmä filmárom a divadelníkom. Akýkoľvek riadok akejkoľvek jeho knihy znie ako poctivý orchestrión, ktorý svoju melódiu vyludzuje v správnom tempe a vďaka tónom, plných rôznych poetizmov či slangových výrazov, môže zaplniť celú dušu čitateľa. Tento fakt nie je v prípade najprekladanejšieho českého autora vo svete len akýmsi vedľajším účinkom, ale priamo základným postojom. Pramení v skutočnosti, že v 40.rokoch Hrabal ako skrytý surrealista túžil po básnickej kariére.

„V rannom období sa pokladal za básnika. Akým by bol básnikom? O tom hádam nešpekulujme, buďme radi, že bol dobrým básnikom v próze.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Oldřich Kaiser & Ladislav Mrkvička

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Stanislav Kaclík

Pripravila Magdaléna Kramárová.

Pod ťarchou moci

Takmer každý autor si pre dielo vyberá motívy zo svojho života. Pri Antonovi Hykischovi to nebolo inak. Už ako 17-ročný študent bol uväznený pre vydávanie protikomunistických letákov a pokus o útek do NSR, neskôr bola dokonca zošrotovaná jeho prvotina pod názvom Krok do neznáma. Hykisch sa rozpísal v prvej polovici 60.rokov, keď prežívala zlaté dni tzv. próza všedného dňa. V duchu popierania metódy socialistického realizmu napísal knihy Sen vchádza do stanice (1961), Naďa (1964) a román Námestie v Mähringu (1965), v ktorých reagoval na životné situácie a etické postoje svojich súčasníkov. Po roku 1968 bol autorsky umlčaný, v ďalšom desaťročí sa aj preto venoval tvorbe historického románu. Pozornosť vzbudil dvojdielnym románom Čas majstrov (1977), postavenie úspešného tvorcu historickej prózy potvrdil aj románom Milujte kráľovnú (1984). Okrem toho sa venoval aj esejam, literatúre faktu, cestopisom a tvorbe pre deti a mládež. V rokoch 1990-1992 bol poslancom a v rokoch 1993-1997 veľvyslancom v Kanade.

„Hykisch je jeden z našich najlepších autorov historických románov. Vynikajúco zvláda spojenie faktov a fikcie.“

Igor Hochel

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: doc. PhDr. Igor Hochel, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková

Zvuk: Alena Duchoňová

Básnik solitér

Ako básnik, prekladateľ, no v prvom rade nadšený čitateľ je bytostne napojený na modernú a postmodernú európsku a predovšetkým stredoeurópsku poéziu. Ako autor nie nevýznamných šiestich zbierok sa však stále akosi cudne ukrýva za haldou svojich nespočetných prekladov z poľštiny, srbčiny, chorvátčiny a slovinčiny. Istá zdržanlivosť v prezentácii vlastnej tvorby je v mnohých ohľadoch sympatická, v mnohých zas na škodu veci. Karol Chmel totiž ponúka to najlepšie zo súčasnej slovenskej poézie. Skalní čitatelia poézie majú možnosť sledovať, ako sa v zrelom veku neustále vyvíja – zbierkami Chiaroscuro (2009) a Batéria (2014) sa dotýka vrcholov svojej tvorby.

„Dokáže byť hravý, dokáže sa nadchnúť lyrickou impresiou, ale podstatnejšia preňho je pozícia osobného a osobnostného básnika.“

Ján Gavura

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: doc. Mgr. et Mgr. Ján Gavura, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Rudolf Fritzman

Najlepšia hodina

Narodil sa ako lord a ako lord sa aj správal. Bol sebavedomý, mal rád obecenstvo, na každom kroku trúsil vtipy a celý život túžil po veľkej politike. Na začiatku 20.storočia, keď jeho hviezda ešte len blikala, však nebol ničím väčším ako primerane známym liberálnym poslancom. O jeho lenivosti v mladých rokoch života sa už popísalo veľa, no táto vlastnosť sa neprenášala na písanie. Okrem mnohých odvážnych reportáži z Kuby, Indie, Afganistanu či Južnej Afriky, serióznych esejí, či príbehov z rodinnej histórie, napísal aj niekoľko ambicióznych románov. Keď na starobu hodnotil jeden z nich, dobrodružný príbeh Savrola, tak povedal, že by naň najradšej zabudol. Mohol si to dovoliť, ako víťaz Svetovej vojny mal už celkom iné ambície. Zväzok Druhá svetová vojna, za ktorý dostal v roku 1953 Nobelovu cenu, písal ako kompletný záznam o vedení vojny a fungovaní štátu.

„Churchill by našu reláciu bral ako samozrejmosť. Uvedomoval by si, že také voľačo si zaslúži.“

Ján Vilikovský

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: PhDr. Ján Vilikovský, CSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Imrich Adamko

Vtipného býva krátko

Vlado Janček s radosťou čítal, počúval a pozoroval nonsensových umelcov, až sa sám nonsensovým umelcom stal. Je ctiteľom KRÁTKYCH žánrov, pretože vie, že vtipného býva KRÁTKO. A v KRÁTKOSTI možno povedať, že v KRÁTKYCH olympijských disciplínach nemá v našom jazykovom svete konkurenciu. Kým poézia mnohých súčasných tvorcov (postmoderných) je významovo aj zvukovo preťažená, na prvý pohľad nesamozrejmá, Janček popri nich pôsobí ako z iného sveta. Síce žonglér, ale predsa len z iného sveta. Jeho prvá zbierka Motýľov vyšla v roku 1999, druhá Kocúrov v roku 2009, tá tretia pravdepodobne vyjde v roku 2019. Okrem dada poézie píše aj prózu (jeho Gűrtler zvíťazil v súťaži Poviedka 2000), rozhlasové hry, divadelné hry a piesňové texty (je tiež gitaristom skupiny Saténové ruky).

„Žongluje prístupne a zrozumiteľne. Základom je pubertálna školská rečňovanka, ktorú povyšuje na báseň. Zdanlivá banálnosť a naivita je veľmi dobre premyslená. Poučená.“

Viktor Suchý

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Viktor Suchý

Interpret: Ľubomír Bukový

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Zvuk: Peter Hájek

Veľmi málo slov

Tomáš Janovic je básnik, humorista, autor literatúry pre deti, rozhlasových a televíznych hier. Dlhé roky pôsobil ako redaktor v humoristickom časopise Roháč. Jeho obľúbeným žánrom je aforizmus. Ako majster skratky by možno našu pätnásťminútovku považoval za luxus. Je to autor, ktorý vychádza z najlepšej tradície židovského humoru, jeho poznanie je totiž vykúpené židovskou skúsenosťou. Kornel Földvári, priateľ Janovica, sa raz vyjadril, že intuitívne cíti, že Janovic je autorom európskeho rangu, len bohužiaľ naráža na limity literatúry, z ktorej pochádza.

„Tomáš chce preniknúť do problematiky, ktorá sa ho osobne dotýka.“

Vladimír Petrík

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: PhDr. Vladimír Petrík, CSc

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Oldo Fiala

Zvuk: Táňa Horváthová

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

Pripravil Roman Sorger.