Na kus reči

Smrteľne vážna vec

Stanisław Jerzy Lec je označovaný za popredného európskeho satirika svojho veku, pričom veľmi dobre vedel, že satira je smrteľne vážna vec. Zároveň patrí medzi tých ľudí, pri ktorých si len veľmi ťažko predstaviť, že kedysi fungovali ako malé dieťa. Jeho vizáž, jeho pohľad, jeho životná filozofia a teda aj dielo totižto pôsobia neochvejne zrelo. Tým však vôbec nemožno povedať, že by si vedome nepestoval mladícku hravosť vykúpenú životnou skúsenosťou. Inak by sám seba nemohol označiť za povrazolezca a inak by ho kritika nezaradila k najväčším poľským autorom po druhej svetovej vojne.

„Mať nadhľad znamená byť nad vecou a pritom sa na iných nepozerať zhora.“

Tomáš Ulej

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Tomáš Ulej

Interpret: Tomáš Ulej

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Milan Greguš

Pripravil Michal Herceg.

V poslaní spisovateľa

Akýkoľvek profil, dokument, fíčer alebo len salónna konverzácia o Arnoštovi Lustigovi sa musí skôr či neskôr zvrtnúť na konkrétne udalosti jeho života. Bohatá kariéra sympatického pražského Žida sa s najväčšou pravdepodobnosťou začala v máji 1945, keď definitívne prežil holokaust. Prežil a rozprával. Tragické príbehy, ale aj rôzne odľahčené historky z koncentračných táborov mu však nikto neveril, a tak začal písať. Český spisovateľ a publicista svetového významu raz povedal, že každý román má byť lepší ako jeho autor. Možno aj preto do svojich už vydaných kníh až do smrti zasahoval a čosi podľa chuti dopisoval.

„Po holokauste už žiadna iná téma nebola tak závažná, aby Lustigovi stála za to.“ Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Lýgia Vojtková

Zvuk: Alena Duchoňová

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s docentom Jánom Vilikovským.

Vidieť (to) kompletne

Jeho otec Julián Marías je považovaný za jedného z najvýznamnejších španielskych filozofov 20.storočia. V 30.rokoch, v čase Španielskej občianskej vojny, bol ako pokrokový intelektuál nútený opustiť svoju krajinu. Vysťahoval sa do Veľkej Británie a neskôr odišiel do Spojených štátov amerických. A paradoxne práve vďaka tejto neradostnej situácii sa jeho syn, Javier Mariás, zoznámil už v mladosti s anglosaskou literatúrou, ktorá ho ako autora a prekladateľa sprevádza a spoluurčuje po celý život. Celosvetovo uznávaným spisovateľom sa stal na začiatku 90.rokov, keď napísal svoj prelomový román s názvom Také biele srdce. Literárna kritika u tohto najznámejšieho a pravdepodobne najvýznamnejšieho súčasného španielskeho spisovateľa vyzdvihuje, že sa mu darí to, o čo usiluje veľa súčasných románopiscov: spojiť zábavu s bohatým myšlienkovým obsahom. V 40-miliónovom Španielsku je dnes plejáda románopiscov, ale len jeden Marías.

„Do tradičného španielskeho realistického písania vniesol veľmi kreatívne a inšpiratívne znalosť iných literatúr a iných kultúr.“

Eva Palkovičová

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Eva Palkovičová, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Zvuk: Rudolf Fritzmann

1. časť: Len tri slová

O veľa rokov neskôr, zoči-voči nekonečným novinárskym otázkam, spisovateľ Gabriel García Márquez si spomínal na ten rodinný výlet, keď zistil ako na to. A možno to bolo celkom inak, tu ide skôr o to, ako naznačiť prečo je román Sto rokov samoty veľkým čítaním. Je možné, že vtedy prišiel na fintu, vďaka ktorej mohol o veciach reálnych písať ako o fantastických a naopak. Navyše bez toho, aby v horúčkovitom stave stratil bezprostredný kontakt so svetom, ktorý poznáme všetci. V roku 1967, keď vychádza román po prvýkrát, sa stáva zo známeho autora literárna celebrita, na ktorú budú odvtedy všetci ukazovať prstom.

„Je to pokojný a presvedčivý tón akým sa hovoria deťom stokrát vyrozprávané rozprávky a povesti."

Eva Palkovičová

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Eva Palkovičová, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek

2.časť: Podrobnosti šťastných nápadov

Keď prišiel čas, aby po enormnom úspechu románu Sto rokov samoty nanovo budoval svoje renomé, Márquez veľmi dobre vedel, čo nesmie. A tak musel zvažovať, ako poskytovať čitateľské zážitky bez toho, aby sa začal opakovať. Ako neskôr uviedol, „zistil som, že štýl je určovaný témou a tak som sa v každej knihe snažil voliť odlišný prístup k realite. K tej realite, ktorú všetky duše Karibského mora tak dobre poznajú.“ A hoci už dávno nežil v blízkosti karibských duší, ale v Barcelone, rodná krajina, ako základné východisko, z jeho pera už nikdy nevyprchala. V hľadaní štýlu publikuje najprv reportážny príbeh Spoveď stroskotanca, a potom, v polovici 70.rokov, po nebývalej odmlke, intenzitný román a nie nevýznamný míľnik, Patriarchova jeseň pojednávajúci o samozvanom diktátorovi.

„Gabriel García Márquez bol autor mnohých fikčných svetov, no vychádzal aj zo svojej skúsenosti novinára.“

Eva Palkovičová

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Eva Palkovičová, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Stanislav Kaclík

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s literárnym kritikom Vladimírom Petríkom.

Pripravili Zuzana Buráková a Marcel Lacko.

Čo by bolo, keby sme nemali kamarátov