Na kus reči

Spotrebiteľský test: Suzuki e-Vitara 2. | Cestovanie skautov rôznymi dopravnými prostriedkami. | 3. ročník ocenenia Srdce ciest - dajte nám vedieť o anjeloch strážnych na cestách! | Zákruta na cestách: Doprava v malajskej metropole Kuala Lumpur. | Pozvánka na 17. ročník OMV Maxx Motion Veľká cena Slovenskej republiky v Orechovej Potôni.

| Pripravila: Zuzana Kohútková.

| Reláciu „Pozor, zákruta!“ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V Rádiu Slovensko každú sobotu a nedeľu po 17. hodine.

Pripravil Michal Herceg.

1.časť: Všetky zvony vecí

Slovenská povojnová poézia nachádza vo Vojtechovi Mihálikovi jeden zo svojich pokladov. To slovo „nachádza“ možno použiť zámerne, pretože po roku 1989 je tento básnik prehliadaný či dokonca zatracovaný. Akoby sa zabúdalo na to nevšedné poetické majstrovstvo, ktoré mu umožňovalo veršovať v akejkoľvek forme na akúkoľvek tému. Mihálik písal básne občiansky angažované, či budovateľské, ale aj ľúbostné či erotické, ešte predtým sociálne. Ako mladý básnik bol dokonca popredným predstaviteľom katolíckej moderny. Publikovať začal už v období Slovenského štátu a vlastne počas celých 40.rokov sa odhodlane dotýkal vrcholkov svojej tvorby.

„Jeho slová chceli zodpovedať skutočnej skutočnosti.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Táňa Horváthová

(R) ~Zvuky a vlny: Modlitba k dynamu. V relácii, ktorú pripravil hudobný redaktor Juraj Polgáry, svoju pozornosť venujeme orchestrálnej skladbe Jóhanna Jóhannssona, s názvom A Prayer to the Dynamo. Interpretuje Islandský symfonický orchester pod taktovkou Daníela Bjarnasona. Skladba nie náhodou odkazuje na dielo The Education of Henry Adams. V ňom je postava Panny Márie v priamom kontraste s „dynamom“ technológie, doby a chaotickými silami. Toto Jóhannssonovo neobvyklé dielo vyšlo minulý rok na svetlo sveta post mortem, a to dňa 15. septembra 2023.

2.časť: Zápas so svedomím

V roku 1952 nastáva u Vojtecha Mihálika tzv. „zmena svetonázoru“ vychádzajúca z jeho nového presvedčenia, že básnik má stáť v prvej línii budovania socializmu. Táto násilná premena odzrkadľuje násilie, ktoré sa prejavilo v spoločenskej praxi. Aj napriek tomu, že tak neurobil rýchlo a povrchne, jeho rozhodnutie malo vôľový charakter. Mihálik sa jednoducho presvedčil, že sa musí stať socialistickým básnikom. Trvalo takmer desať rokov, pokým začal znovu písať spontánnu poéziu. Tento zaprášený fakt hovorí aj o tom, ako sa mení doba. Dnes si už veľmi ťažko predstaviť, že by verejnosť vôbec zachytila, ak by súčasný básnik vyhlásil, že sa odvracia od svojho predchádzajúceho svetonázoru.

„Neobyčajne si vážil klasickú poéziu a bol veľkým znalcom poézie vôbec.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Táňa Horváthová

1.časť: Je zima a báseň stuhla

Autori trnavskej skupiny (Ján Ondruš, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ľubomír Feldek a Ján Šimonovič), vstupujúci do literatúry v druhej polovici 50.rokov, vychádzali zo svojho jasne sformulovaného programu. Všetci uvedení básnici si na pozadí značnej časti dobovej produkcie uvedomovali, že bez konkrétnej zmyslovej skúsenosti - zmyslovosti v celej jej rozmanitosti v podobe videnia, hmatania, dotykov a hybnosti, zostane poézia len zhlukom tradičným poetických, či v horšom prípade ideologických fráz. Zo všetkých členov skupiny mal k hmatateľnej skutočnosti najbližšie práve Jozef Mihalkovič. K zobrazenie tej najskutočnejšej skutočnosti si pomáhal základnými piliermi, ktoré mu poskytlo detstvo: rodný kraj, rodina, pracovné prostredie cementárne, jabloň pred kostolom a hlavne konkrétni ľudia. Jeho autorské gesto sa výrazne prejavilo už v debutovej zbierke Ľútosť (1962), ale predovšetkým v zbierke Zimoviská (1965), azda najzásadnejšej z autorovho katalógu a jednej z najdôležitejších v celej slovenskej poézii 60.rokov. Mihalkovič ladí svoje básne tak, aby čitateľa navrátil k určitej harmónii, no pri čítaní týchto zbierok možno nájsť nemálo miest zahalených určitým tajomstvom.

„Tajomstvo? Naozaj je to slovo zapadajúce do literatúry 60.rokov.“

Fedor Matejov

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Fedor Matejov, CSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Daniška

2.časť: Príležitosť v príležitostnej poézii

Kým predtým bola jeho svetom Modra (malomesto), v siedmej dekáde sa tento svet presúva do Bratislavy (veľkomesto). V prípade takého senzuálneho človeka to akiste predstavuje viac ako len suchý encyklopedický fakt. Básnik prejavuje zachytiť novú skutočnosť skôr v jasných farbách – výsledkom je cenená zbierka Kam sa náhlite (1974). S týmto pocitom pracuje aj v nasledujúcej zbierke Približné povolenie (1978). Problematizáciu doliehajúcej skutočnosti tu nahrádza intenzívnejšou prácou s jazykom, syntaxou či fragmentarizáciou výpovede. Jazyk sa stáva svetom básnika, jeho domovom, jeho azylom i v ďalších a ďalších prácach, publikovaných v novom miléniu. Popritom však Jozef Mihalkovič cítil potrebu vysloviť sa aj v iných podobách, okrem prekladov z francúzštiny a angličtiny tiež v esejach či lyrických skiciach žijúcich i nežijúcich literárnych osobností.

„Reč sa stáva rečou o reči - báseň básnením o básnení.“

Fedor Matejov

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Fedor Matejov, CSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Táňa Horváthová

1.časť: Prvý pokus o Miłosza

Básni, prozaik, esejista a prekladateľ Czesław Miłosz za sebou zanechal rozľahlé dielo. Rozľahlé nielen v počte vydaných kníh, ale hlavne v rozpätí myšlienok, ktoré doň takmer storočie neprestajne vkladal. Popritom, že núti k zložitým a nekonečným úvahám, si človek uvedomuje, že nech by akokoľvek chcel, nemôže byť v jeho interpretácii úplný. Ak by si k Miłoszovi sadol v inej situácii či možno v inom veku, dve časti rozhlasovej relácie Autor na dnes by vyzerali úplne inak. „Svet je hodný opisu, zdá sa – a svet dovoľuje byť opísaný. Ba viac: musí byť opísaný – ak má zostať ľudský,“ povedal tak presne, že toto tvrdenie by obstálo aj ako bonmot.

„U Miłosza je poézia záležitosťou vnútornej rozvahy, odstupu a chvíle zamyslenia.“

Karol Chmel

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Karol Chmel

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Andrej Klimits

2.časť: Druhý pokus o Miłosza

Povojnové roky nachádzajú tridsiatnika Miłosza v hľadaní nového výrazu a tvaru. To, čím všetkým prešiel v doráňanej Varšave, prispelo aj k jeho umeleckému dospievaniu. Už zbierka Traktát morálny (1947) nie je len klasickou poetickou produkciou, ale rovno myšlienkovým manifestom zovretým v básnickej podobe. Po nástupe komunizmu pôsobil Miłosz ako poľský kultúrny atašé v USA a vo Francúzsku. Práve v Paríži, kde napokon dostáva aj politický azyl, vychádza v roku 1953 zbierka esejí pod názvom Zotročené vedomie. Vedomie zotročené stalinizmom. Miłosz s ním zaznamenáva prenikavý úspech. Na svetlo sveta prináša termín „ketman“, ktorý označuje to, že človek sa správa inak pred ostatnými ľuďmi a inak doma. Termín odvodený z perzskej spoločnosti len dokazuje ako sa napriek civilzačnému vývoju určité situácie opakujú.

„No ale čo s tým? Áno, takíto boli tí iní, ja nie. To je už akosi v ľudskej povahe...“

Karol Chmel

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Karol Chmel

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Ľubica Olšovská

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s Vladimírom Petríkom.