Na kus reči

Čudný samotársky pobláznený mystik

Jack Kerouac pokladal písanie za svoju povinnosť na tejto zemi. A rovnako tak kázanie všeobecnej lásky. S konvenčným typom písania nebol spokojný a preto si vyvinul nový spontánny druh, ktorý sa stal kontroverzným. Pre jeho krátky život je príznačné to, že dlhšie nikde neobsedel - buď sa s batohom na chrbte niekam chystal, alebo vracal naspäť. Jeden veľký príbeh literárnych dejín sa začal v roku v roku 1947. Kerouac sa rozpísal na svojom prvom skutočnom románe Malomesto, veľkomesto, ale práve v čase tvorby sa rozhodol splniť si svoj životný sen a podnikol tri cesty po Spojených štátoch. Zvyšok príbehu je notoricky známy.

„Uvedomme si, že všetky jeho diela sú autobiografické."

Otakar Kořínek

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Otakar Kořínek

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Alena Duchoňová

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s profesorom Petrom Darovcom.

Oči ako divé maky

Mikuláš Kováč je jedným z najvýznamnejších básnikov generácie 60.rokov. Ako tvorca systematicky ignoroval všetky normy socialistického realizmu a kládol dôraz predovšetkým na otázky ľudskosti. Debutoval v roku 1960 zbierkou Zem pod nohami, vďaka ktorej ho literárna kritika okamžite označila za zrelého básnika. V Kováčovej poézii možno rozoznať dva navzájom sa vylučujúce postupy: jedným je poetizácia bezvýznamných skutočností, pri ktorej bez vnútorného napätia vytvára bezproblémovú idylu, druhým manifestuje viac: ide mu o vyjadrenie určitého životného problému bez dodatočnej poetizácie. Kováč neraz zaznamenáva ako veľké dejiny dobiehajú a často aj dobehnú malého človeka. Jeho poetika však nepracuje len s čiernymi farbami. Bol to všestranný básnik a prozaik s pozitívnym vzťahom k svetu a človeku.

„Celý život ostal verný svojej predstave krásy, ktorú mu tlmočila predovšetkým skutočnosť detstva.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent a Interpret: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

Báseň ako prepotrebná pletka

Ján Kostra nebol bojovník, bol človek, ktorý túžil po šťastí, po pocitoch rozkoše, slasti, ktoré mu poskytovala predovšetkým žena. Jeden z kritikov vraví, že až do 60.roku svojho veku bola erotická poézia preňho intenzívna. Napriek tomu, nosil v sebe aj smútok, a ten vyplýval pravdepodobne z toho, že si veľmi rýchlo začal uvedomovať časovú ohraničenosť ľudského života. Je to básnik pomerne osamelý, od samého začiatku sa vyvíjal veľmi osobite, vlastne všetku svoju energiu sústreďoval do tvorby básne.

„V Kostrovej poézii je najkonkrétnejší sám Kostra.“

Milan Hamada

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Daniška

Pripravila Helena Himičová.

1.časť: Smiešne žarty

Milan Kundera považuje za nemravné, aby autor predkladal verejnosti niečo, o čom vie, že je to nedokonalé, a z čoho sa ani on sám neteší. Je samozrejmé, že to vyslovil s vedomím, že ten istý Kundera patril v ére stalinizmu k prominentom oficiálnej literatúry. Ak by tak nebolo, slová o možnosti vlastnej nedokonalosti by nikdy nevyriekol. Tento postreh však čitateľom navráva, že vždy písal len to, čomu veril. V prvej polovici 60.rokov písal sústredene román Žert (1965), ktorý dostal prívlastok „ideový.“ Nie však ideový v zmysle politickom alebo triednom, ale ideový v základných otázkach ľudskej existencie. Kundera je tiež autorom medziľudských vzťahov a vášní, jeho dielo je akýmsi laboratóriom erotiky a sexu. Týmto motívom sa venoval veľmi zanietenie, priebežne vydával poviedky, ktorým dal neskôr názov Směšné lásky (1970).

„Kundera vidí svet ako komédiu.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek

Zaspomíname si na Darinu Laščiakovú, ktorá zomrela 13. augusta vo veku 94 rokov. Nebude chýbať ani rubrika Hudobné momentky, tento krát o príbehoch ďalších slovenských letných pesničiek.

2.časť: Román ako spochybnenie istôt

Milan Kundera bol v 60.rokoch skutočnou celebritou pražských exteriérov. V tom čase prednášal svetovú literatúru na FAMU a nadchýnal budúcich filmárov neuveriteľnými znalosťami. Ak uvážime, že popritom publikoval úspešné knihy a stál v prvej línii reformného procesu v Československu, pochopíme jeho výnimočné renomé. A práve ono mu na začiatku normalizácie zlomilo väz. Nasledujúcu päťročnicu tak prežil ako nezamestnaná celebrita. V roku 1975 prijal miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes. Kundera sám povedal, že jeho rozhodnutie odísť do Francúzska (a samotná cesta tam) pripomínali románovú situáciu. Každopádne, po príchode do Francúzska publikoval eseje pod názvom Umenie románu. Azda aj preto prichádzajú na svet romány Valčík na rozloučenou (1976), Nesnesitelná lehkost bytí (1985) a Nesmrtelnost (1990).

„Kundera ide proti tradícii románu a preto sa mu viac páči román osvieteneckého typu. Román, ktorý sa smeje, a ktorý nám berie istoty.“

Peter Darovec

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Peter Darovec, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Daniška

Za tieňom len tieň

Nadrealistický hlas Ivana Kupca z prelomu 30. a 40.rokov znel veľmi intenzívne, no ostala po ňom len ozvena prvej zbierky Podľa hviezd meniť masky s dozvukom v tých ďalších. Po roku 1970 umlčaný a neexistujúci básnik však neustále napĺňal svoju podstatu sústredenou tvorbou. V čase pádu totality z nej vzišli spriaznené, a opäť takpovediac nadrealistické zbierky Tieňohra a Kniha tieňov. Kupec prichádza s nosným motívom tieňa, zaoberá sa jeho podobou, skrytými a zjavnými polohami. S odstupom štvrťstoročia stále platí, že Kupcovi sa nimi podarila obdivuhodná vec. Ako autor staršej generácie (mal tesne pred sedemdesiatkou) zasiahol do kontextu modernej poézie.

„Kupec vytvoril reflexívne dielo založené na skúsenosti modernej poézie 20.storočia.“

Ivan Štrpka

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Ivan Štrpka

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

V rytme padajúcich kvapiek

Tak ako každá ďalšia kvapka stekajúca zo stalaktitu vytvára zakaždým iný vodoznak s inou ozvenou, tak aj každé nové čítanie jeho textov prináša nový prežitok s novým zmyslovým vlnením. Ivan Laučík sa proti stereotypom cítenia a myslenia, obracal v rytme padajúcich kvapiek.

Osamelý bežec, jaskyniar, ale tiež horolezec, učiteľ a občan. Bojovník proti lýrotvorcom a básnik, ktorý neuznával pojem „básnik“. A tak nehovorme o básňach, ale o textoch. A hoci sa jednotlivé verše jeho textov navzájom nehladia a neraz nedávajú logiku, nie sú výsledkom snobského a povrchného narábania so slovom.

Laučík debutoval v roku 1968 - ako prvý člen Osamelých bežcov. Dnes už kultová zbierka s príznačným názvom Pohybliví v pohyblivom sa však ovácií nedočkala. Veľká časť kritiky jej neporozumela a prehlásila ju za surreálny chaos. Laučík však na to nedbal a ostal si verný.

„Jeho slová sú usporiadané tak, aby nadobudli iný zmysel.“

Marek Debnár

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Marek Debnár, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Pištek