O prežívaní adventného času a Vianoc, o popularite a rodine hovorí primáš skupiny Kandráčovci.

„Cez Advent sa u nás hrávalo tichšie,“ spomína s úsmevom na časy detstva Ondrej Kandráč. Adventné obdobie je aj teraz pre neho časom stíšenia. Obzvlášť v tejto koronovej dobe, keď má možnosť tráviť viac času s rodinou.

„Je dobré, keď má človek priestor na rozjímanie a sebareflexiu. Pre mňa osobne je však pôsobivejšie, keď sa o svoj životný postoj delím s tými najbližšími. Zvykneme sa doma s deťmi večer pred spaním rozprávať, reflektovať kto čo prežil a takto po krôčikoch sa približovať k Vianociam. Je to skutočne pekný čas a tá radosť sa akoby násobí počtom rodinných príslušníkov,“ hovorí trojnásobný otec.

Ondrej Kandráč pochádza z hudobníckej rodiny. Hovorí, že ako dieťa nemal na výber, a musel hrať na hudobný nástroj. S jeho deťmi je to podobné, i keď zastáva názor, že pokiaľ dieťa nemá k hudbe vzťah, nemali by rodičia násilím presadzovať svoje predstavy o jeho hudobnom vzdelaní.

V prípade jeho syna a staršej dcéry to zjavne neplatí a hudobný talent zostal v rodine. Spolu s deťmi ďalších hudobníkov zo skupiny Kandráčovci založili zoskupenie Malí Kandráčovci.

„Moje deti radi koncertujú a užívajú si pozornosť publika. Snažím sa však o to, aby si vyšliapali svoju vlastnú cestu. Všetko má svoj čas a postupnosť. Nechcem ich obrať o tú radosť, že niečo v živote dosiahnu samy. Nechcem, aby im tlieskali len preto, že som ich ja niekam zobral,“ hovorí Kandráč.

Popularitu vníma triezvo a uvedomuje si aj jej odvrátenú tvár. „Dôležité je neuveriť veľmi tomu, čo vás obklopuje. U mňa je veľkým darom aj môj vek. Keby som mal dvadsať, zažíval plné sály, potlesk, popularitu, asi by som to emočne ťažšie zvládal. Predsa len som si prešiel nejakým životným vývojom a koniec-koncov, manželka ma vždy drží pri zemi,“ hovorí.