Poľnocast.sk

Súčasný grantový systém podpory investícií prostredníctvom II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky funguje od vstupu do Európskej únie. Dokonca, využívali ho aj predvstupové fondy SAPARD. Cieľom bolo znížiť investičný dlh v nových členských štátoch. Po vyše dvadsiatich rokoch členstva v EÚ slovenské poľnohospodárstvo výkonovo zaostáva aj za našimi susedmi v Českej republike či v Poľsku. Pomôcť naštartovať investície by mohli finančné nástroje, ako nový spôsob distribúcie investičných zdrojov z II. piliera. Finančné nástroje vedia podporiť agropotravinárov grantmi či zárukami. Podľa bankára Martina Hubinského sú rýchlejšie, efektívnejšie a poľnohospodárovi ponúkajú väčšiu flexibilitu v rozhodnutí kedy a do čoho investovať. Vypočujte si náš prvý tohtoročný rozhovor.

Andrej Gajdoš sa stal po riadnom valnom zhromaždení (30.5.2024) Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory jej novým predsedom. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk hovorí o väčšom zapojení SPPK do administratívnych činností, ktoré súvisia s podávaním žiadostí. Neobišli sme ani tému povinného členstva v SPPK, najnovších informácií k modifikácii strategického plánu, komunikácie s rezortným ministerstvom, ale hovorili sme aj o jeho pohľade na oslovenie menších a mladších hospodárov. Pri podávaní jednotných žiadostí v kampani 2024 nový predseda SPPK upozorňuje, že poľnohospodári počítajú s vyplatením preddavkov v októbri 2024 čo najširšiemu počtu žiadateľov bez ohľadu na to, či týmto poľnohospodárom boli alebo neboli ukončené kontroly.

Jaroslav Jánoš pred rokmi demonštroval pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Po voľbách v roku 2020 sa stal jej generálnym riaditeľom. Jeho funkčné obdobie nebolo dlhé, no v tom čase rozhodujúce. Eurokomisia krátila Slovensku refundáciu projektových podpôr, PPA začínala plniť akreditačné kritéria a naplno prebiehalo vyšetrovanie v najväčšej slovenskej korupčnej kauze, ktorú verejnosť vníma pod názvom Dobytkár. S Jaroslavom Jánošom sme sa rozprávali o informačných systémoch, ktoré dnes na PPA zlyhávajú, pričom varovný prst, že situácia nie je dobrá bol zdvihnutý už v roku 2020. Prácu s dátami považuje Jánoš za úplne zásadnú a spomína, že pri jeho nástupe do funkcie mala mať agentúra zásadný problém s bezpečnosťou údajov a ich únikom k nepovolaným osobám. Počas rozhovoru je kritický k systému kontrol, ktoré PPA realizuje u poľnohospodárov, hovorí o vytvorení registra užívacích vzťahov či audite PwC, ktorý odhalil výrazné zlyhania, no napriek tomu je dnes zabudnutý. Rozhovor s Jaroslavom Jánošom vznikol v pondelok 13. mája 2024.

Aktuálne nám hrozí nevyčerpanie približne sto miliónov eur, ktoré sú určené na podporu miestnych akčných skupín. Finančné prostriedky pomáhajú rozvoju obcí, ale aj podnikateľom, ktorí v nich pôsobia. Často sú to práve poľnohospodári. Celé obdobie možného čerpania podpôr pre rozvoj vidieka charakterizuje kumulácia chýb, ktoré v súčasnosti vrcholia čakaním na administráciu žiadostí o platbu. Štefan Škultéty, predseda Národnej siete miestnych akčných skupín hovorí, že celému procesu by pomohla decentralizácia. Prečo máme stále pocit, že najlepšie rozhodovanie je v Bratislave, čo navrhuje organizácia na zrýchlenie finančných tokov a aké bude aktuálne programové obdobie? Pýtali sme sa Štefana Škultétyho a nevyhli sa ani téme úspešných projektov či prínosov pre poľnohospodárov.

Portál poľnoinfo.sk mal záujem pripraviť rozhovor so slovenským ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Keďže naša požiadavka ešte zo záveru marca zostala doteraz bez odpovede, oslovili sme českého ministra Mareka Výborného. Potvrdenie od českého ministerstva s termínom rozhovoru prišla ani nie 24 hodín od zaslania požiadavky. Promptne český agrorezort vypláca aj priame platby. Pri základných schémam sú vyplatení na takmer 100 percent a ekoschémy začali administrovať v závere marca, pričom o tomto termíne boli poľnohospodári za riekou Moravou informovaní od jesene. Českého ministra sme sa pýtali na otázky s presahom na Slovensko. Hovorili sme napríklad o vyhlásení už druhej investičnej výzvy v ČR z aktuálneho programového obdobia, pričom slovenskí poľnohospodári zatiaľ nemajú k dispozícii ani len detaily čerpania týchto zdrojov. Český minister Marek Výborný hovorí aj o téme personálnych nominácií, systéme vyplácania priamych platieb, riešení nezrovnalostí, objeme zahraničného obchodu s agromoditami či o spolupráci so slovenským agroministerstvom.

Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska od polovice januára jasne pomenúva situáciu, ktorá nastala vo vyplácaní priamych platieb. Neschopnosť slovenských úradov nikdy nezakrýval Bruselom a keď členovia organizácie, ktorú vedie protestovali, prišli tam, kde sa rozhoduje – pred ministerstvo pôdohospodárstva. V druhej polovici marca rokovali s najužším vedením agrorezortu štyri hodiny. No múdrejší nie sú. Stále majú obavy, že Slovensko bude vracať stovky miliónov eur nevyplatených podpôr do Bruselu a štát v lepšom prípade vyplatí dotácie zo svojho. V rozhovore sa nevyhýbame ani téme pôdy. Ján Jelen má jasný názor – vlastníctvo pôdy by malo byť nad užívacím vzťahom.

Margita Štefániková je prvá a dosiaľ jediná riaditeľka v dvadsaťročnej histórii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Po rokoch prudkého poklesu počtu chovateľov dojníc sa zdá, že sa v minulom roku situácia upokojila. Mohla tomu pomôcť nepriaznivá situácia v rastlinnej výrobe, ale aj sľúbené podpory v novom programovom období, ktoré si chovatelia dojníc vyargumentovali. Dlhodobým problémom je však investičný dlh. V tretine aktuálneho programového obdobia stále nie sú zrejmé detaily o finančných nástrojoch. Margita Štefániková v rozhovore upozorňuje, že potrebných by bolo až 500 miliónov eur, aby sa súčasných 329 prvovýrobcov mlieka dobudovalo do určitej technologickej úrovne.

Ošípané v Boľkovciach skŕmia viac obilnín, ako dokáže tamojšie družstvo vypestovať. V posledných rokoch sa situácia s ich domácim odbytom zhoršuje a zvieratá končia najmä na zahraničných bitúnkoch. Pred dvoma rokmi ich postihla katastrofa v podobe afrického moru ošípaných. Následne zažili obrovské vábenie, aby zlikvidovaný chov ošípaných už neobnovili. Nepodľahli mu. Dnes postupne obnovujú výrobu a púšťajú sa do veľkej rekonštrukcie objektov živočíšnej výroby. Aj oni však narážajú na nepružné fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Dnes sa dokonca obávajú, či stihnú svoje investičné zámery dokončiť včas. V ďalšom z pravidelných rozhovorov sme sa rozprávali s Rastislavom Slocíkom, predsedom družstva Agrospol Boľkovce.

Alojz Hlina v posledných týždňoch pravidelne otvára tému priamych platieb. Vypočujte si náš pravidelný podcast, kde sme sa s poslancom Národnej rady SR za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita okrem chýbajúcich podpôr rozprávali aj o tom, či jeho farma čerpá priame platby, prečo sa uchyľuje k vizuálnym pomôckam, ako je napríklad snežné delo pred budovou platobnej agentúry, alebo, aká je parlamentná matematika. Neobišli sme ani jeho pohľad na poľnohospodárstvo a možnú legislatívnu aktivitu.

PD Sokolce sú jedným z najväčších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Ich dlhoročný predseda Peter Lelkes dokázal udržať v komárňanskom okrese symbiózu rastlinnej a živočíšnej výroby. Ako sa im hospodári v čase, keď sa ceny rastlinných komodít prepadli na 40 až 60 percent ich nedávnej úrovne? Ako vníma, že v rámci strategického plánu sa na Slovensko pozerá ako na jeden unifikovaný celok? A prečo by v rámci ekoschém uprednostnil, aby si každý poľnohospodársky subjekt vypracoval svoj vlastný ekoschémový plán? Nevynechali sme ani tému súčasného postavenia živočíšnej výroby, investícií, zamestnanosti alebo generačnej obmeny.