Poľnocast.sk

Pôdohospodárska platobná agentúra ukončila vyplácanie priamych platieb pre aktuálny kalendárny rok 9. decembra 2022. Rozhodnutia k priamym platbám pritom stále vydáva. Koľko prostriedkov stihli vyplatiť, ako riešia problémy so svahovitosťou alebo kedy budú vyhodnotené projektové podpory sme sa rozprávali s Jozefom Kissom, generálnym riaditeľom PPA.

Základný výrobný prostriedok poľnohospodárov je pôda. Ako v nej udržať vlahu a ako ju chrániť? Môžu nahradiť súčasné technológie napríklad závlahy? Napriek tomu, že Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má jedinečné postavenie medzi našimi vysokými školami, počet absolventov, ktorí z jej lavíc prúdia do praxe je nedostatočný. Aj o tom sme hovorili s Pavlom Findurom prorektorom SPU v Nitre.

Neoficiálne vraj Európska komisia náš Strategický plán na roky 2023 - 2027 uzavrela. Narastie v budúcich rokoch naša produkcia ovocia, zeleniny či živočíšnych komodít? Ako sa zmenia priame platby? Budú úspešné ekoschémy? Akým spôsobom budú podporené investície? Je možné vytvárať v strategickom pláne zmeny, ktoré budú reflektovať na novú situáciu? A ako sme na tom v porovnaní s ostatnými štátmi? Na všetky tieto otázky odpovedal Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky na ministerstve pôdohospodárstva.

Česká republika je najväčším dovozcom potravín na Slovensko. S Danou Večeřovou, prezidentkou Potravinárskej komory ČR sa v podcaste portálu poľnoinfo.sk rozpráva Juraj Huba aj o tom, čo je za úspešným príbehom tamojších potravinárov. Nevynechali sme ani tému aktuálneho nárastu cien energií a ohrození, ktoré to pre výrobu potravín prináša. Zaujímalo nás aj to, či existujú slovenské potravinárske výrobky, ktoré môžu obohatiť ponuku na pultoch českých obchodov.

V dnešnom podcaste hovoríme o problematike pestovania zemiakov v prvých štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne. Ešte predtým boli zemiaky všade. V kuchyni, v krmovinárskom priemysle ale aj pri spracovaní napríklad na škrob. Od začiatku kolektivizácie sa výmery pestovania zemiakov začali znižovať.

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o projektových podporách, aj o aktuálnom počte podaných žiadosti v prebiehajúcej výzve s alokáciou 110 miliónov eur. Téma priamo nadväzuje na situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dôvere Európskej komisie k našim rezortným inštitúciám. V rozhovore s Jurajom Hubom minister neobchádza ani tému pripomienok Bruselu k nášmu strategickému plánu, opisuje situáciu v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorá sa priamo dotýka poľnohospodárov či predstavuje novelu zákona o pozemkových úpravách. Schválenie nových štátnych pomocí v Bruseli alebo spájanie nitrianskych rezortných inštitúcií sú ďalšími témami podcastu.

Pravidelná aktualizácia Registra poľnohospodárskych produkčných blokov (LPIS) vyradila podľa prvotných informácií 25 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy z možnosti čerpať podporu. Dôvodom boli údajné nedopasky pasienkov a zárasty stromov a kríkov. Čo sú napríklad nedopasky si vysvetľovali poľnohospodári s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na minulotýždňovom webinári či v teréne. Na čo si majú dať žiadatelia pozor napríklad aj po aktuálnom podaní žiadostí o priame platby sme sa rozprávali s Martinom Rovašom z Odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

Hlavným dôvodom, prečo sa majú poľnohospodári združovať je zlepšenie vyjednávacej schopnosti a tým získanie čo najlepšej ceny za svoju produkciu. Uviedol to Anton Pecár, predseda Odbytového družstva západ v podcaste portálu poľnoinfo.sk. V rozhovore s Jurajom Hubom sa dozviete aj to, ako dokázala ich odbytovka strojnásobiť predávanú produkciu, či do budúcnosti pôjdu napríklad cestou výstavby vlastnej kafilérie alebo do akej miery využijú sektorové intervencie, ktoré od budúceho roka podporia z európskych zdrojov spoločný predaj produkcie poľnohospodármi.

Prečo slovenský strakatý dobytok nenazývame jednoducho simentál? Na základe čoho došlo k prehodnoteniu prístupu, že dojniciam už nestaviame uzavreté teplé maštale, no obrovské vzdušné haly? Nemôže dôjsť k tomu, že tak ako za pomoci vedy dnes vyberáme najhodnotnejšie zvieratá, budeme to aplikovať aj na ľudí? Napríklad pri výbere vhodného partnera? Jozefa Bullu, celoživotného výskumníka zameraného na genetiku sa pýtal aj tieto otázky Juraj Huba. V podcaste portálu poľnoinfo.sk však odznie oveľa viac. O histórii našej živočíšnej výroby, či našom prístupe k vedeckým poznatkom a vzťahu štátu k vede a výskumu.

Ceny energií sú niekoľkonásobne vyššie, ako vlani a ceny krmív či hnojív dosahujú historické maximá. Premiér Eduard Heger spolu s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom naďalej tvrdia, že im na agropotravinárstve záleží a vláda preto prijíma aj opatrenia. Predstavitelia sektora z praxe to až tak ružovo nevidia, keďže mnohé teraz deklarované kroky s vojnou na Ukrajine nesúvisia, hoci vítané sú. Vypočujte si podcast portálu poľnoinfo.sk.