Pri príležitosti výstavy Mariny Abramović v Albertina Modern zaznel od samotnej umelkyne silný a diskutovaný odkaz smerom k slovenskej umeleckej scéne. V čase napätia a cenzúrnych zásahov položila Abramović otázku: kedy je potrebné odísť, aby sa vôbec dalo vrátiť?

V prvej časti epizódy je hosťom redaktor Aktualít Samuel Škultéty, ktorý s Marinou absolvoval rozhovor priamo vo Viedni - ako jediný novinár z východnej Európy. Hovorí o stretnutí s ikonou performatívneho umenia, o jej postoji k politike, smrti a ako sa osobná skúsenosť s Abramović líši od mediálnych stereotypov, ktoré ju sprevádzajú. Reč príde aj na menej známe kontexty jej uvažovania: listovú korešpondenciu s Elenou Ferrante, predstavách o vlastnom pohrebe, či obľúbenom vtipe o Vladimírovi Putinovi.

V druhej časti sa Július Barczi a Nina Gažovičová zamýšľajú nad tým, prečo dielo umelkyne oslovuje generácie od Gen Z až po Boomers, ako sa z radikálnej performerky stala globálna kultúrna postava a či performatívne umenie dokáže vyvolávať vášne aj dnes. Diskusia zároveň ponúka prehľad jej najznámejších performancií a ich význam v kontexte súčasného umenia.

Osud Mednyánszkeho odkazu je spojený s jedinou ženou: jeho neterou, barónkou Margitou Czóbelovou. Silvester Lavrík, hosť najnovšej epizódy podcastu Predané a autor románu Posledná barónka, nám porozprával inšpiratívny príbeh ženy, ktorej osud by zlomil nejedného muža. V čase, keď sa miestom, neodmysliteľne spätým s Ladislavom Mednyánzskym, valili režimy, fronty a rabovačky, zostala barónka stáť ako posledná ochranná línia. Vďaka jej "noblesnej rezistencii" sa podarilo ochrániť obrazy, archív i samotný kaštieľ Strážky pred definitívnym zánikom.Aj preto má Mednyánskeho monumentálna olejomaľba 160. zimnej aukcie takú výnimočnú hodnotu: nevstupuje do aukčnej siene len ako obraz Ladislava Mednyánszkeho, ale ako dedičstvo, ktoré prežilo vďaka žene, ktorá odmietla ustúpiť dejinám.

Druhá epizóda podcastu o Jozefovi Srnovi sa venuje obdobiu po Nežnej. Revolúcie sa totiž dejú v hlavách pomalšie než v uliciach. Nie všetko po Novembri bolo nové: situácia, v ktorej sa Slovensko po roku 1989 ocitlo, totiž vôbec nebola taká, ako sme si to želali v novembrových mrazoch na námestiach. Aj o tom vypovedajú ponovembrové diela aktuálnej výstavy Aby bolo viac svetla - manifestujú syndróm "prasknutej" krajiny.

V špeciálnej epizóde podcastu prinášame rozhovor s Milanom Kňažkom – hercom, lídrom Novembra ’89 a hosťom výstavy Jozef Srna: Aby bolo viac svetla. Hovoríme o tichom, no naliehavom umení, o slobode, ktorá sa musí znova a znova brániť, aj o tom, čo nám odkazuje Srnova tvorba dnes.

Nehľadajte chronológiu či školenie z dejín umenia. Komédia ducha predstavuje 140 diel, ktoré s návštevníkmi vedú dialóg o témach, ktoré sa cyklicky vracajú: kríza identita, smrť. Druhý výjazdový špeciál podcastu Predané nás zaviedol do novej stálej expozície Východoslovenskej galérie v Košiciach, ktorá vznikla ako výtvarná interpretácia surrealistickej divadelnej hry Antona Jasuscha z roku 1925. Spolu s riaditeľkou galérie Dorotou Kenderovou a kurátorom Miroslavom Klebanom sa ponárame do tématických pilierov prvej stálej expozície VSG v histórii: o zmysle, zániku, vízii aj vine.

Reč bude predovšetkým o titulnom diele aukcie, aké tu dlho nebolo a nebude. Od roku 1940 pravidelne vystavované a publikované, prezentované v zahraničí ako famózny príklad československého maliarstva. Okrem Krasojazdkýň Cypriána Majerníka si ukážeme niekoľko diel kráľa slovenských aukcií Martina Benku, silné zastúpenie židovských autorov či Júliusa Kollera s jeho provokujúcou predstavou Štefánikovej mohyly na Bradle, ktorý nás opäť raz núti prehodnotiť hranice reality a fantázie.

VÝSTAVA diel 159. letnej aukcie

5. 5. - 2. 6. 2025

Soga, Medená 16, Bratislava

Po - pia 10 - 18 h, so - ne 12 - 18 h

Nina a Július výražajú na umenovedný výlet! V prvom mimobratislavskom, exkluzívnom vydaní podcastu, sa ponoríme do príbehu maliara Dominika Skutetzkého, ktorý ožije priamo v autentickom prostredí jeho vily v Banskej Bystrici. Rozprávali sme sa s Katarínou Minkou Baraníkovou, historičkou umenia, ktorá zasvätila kariéru bádaniu o živote a diele jedného z najvýznamnejších a najžiadanejších slovenských maliarov. Katarína nám odkryje zákulisie umelcovej tvorby a podelí sa s nami o fascinujúce objavy.Realizované s podporou Stredoslovenskej galérie a Banskobystrického samosprávneho kraja.

Poznáte Hložníka ako majstra desivých výjavov? Zabudnite na temnotu! Vydajte sa s nami za hranice "známeho Hložníka" a objavte jeho vášeň pre ženu, inšpiráciu Picassom či exotické Mexiko. Rôzne témy z Hložníkovej bohatej tvorby, vrátane tých najznámejších - apokalyptických, prezentujeme aktuálne na výstave Vincenta Hložníka v Soge do 25. marca 2025. Vystavené diela sú súčasťou online aukcie na našom webe.

Združenie Čierne diery oslávilo minulý rok svoje desiate narodeniny a tento rok uplynie dekáda od vydania prvej grafiky, presnejšie risografie, ktorá stála na počiatku fenoménu, aký sa v našich končinách len tak nevidí. Vstávanie v skorých ranných hodinách, státie v rade, lakťovačky a striehnutie na e-shope – to sú javy, ktoré sprevádzajú vydavateľskú činnosť Čiernych dier, ktorých produkty sú nie len po obsahovej, ale aj po formálnej stránke hodnotné a krásne.

Mnohí z vás veľa cestujete, navštevujete svetové múzeá umenia, fotíte sa pred ikonickými výtvarnými dielami alebo si s úžasom prezeráte sortiment v nápaditých múzeum-shopoch. Každý z nás pri tom určite aspoň raz zatúžil mať takú inštitúciu aj u nás doma, ale vzápätí sme si povedali, že na Slovensku to nie je možné.

 Vo chvíli keď sa tento sen začal meniť na skutočnosť a Slovenská národná galéria po dlhých rokoch náročnej obnovy otvorila svoje brány, udrela nezmyselná vlna nevkusu a nevzdelanosti a to predovšetkým na tie najzraniteľnejšie miesta v spoločnosti - medzi nimi je aj kultúra. Začalo sa zastrašovať, očierňovať, odvolávať – padali funkcie štatutárnych zástupcov mnohých inštitúcií – okrem iných aj generálnej riaditeľky SNG. 

Pochádza z dobrej evanjelickej rodiny, ktorej od nepamäti ležal osud tejto krajiny na srdci, je prešporáčkou a tak trochu aj Liptovčankou, študovala v Amerike i v Bratislave, pôsobila aj v Českej republike, špecializuje sa na umenie 20. storočia a na súčasné umenie a učí na katedre dejín umenia UK. Vo vašom obľúbenom podcaste o umení dnes privítame špeciálnu hostku, bývalú riaditeľku SNG, dnes senior kurátorku SNG, teoretičku umenia Alexandru Kusú, ktorá na našej scéne pôsobí už takmer štvrťstoročie.