„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. 

„Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. 

Eliška Horsáková. 

„Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. 

„V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. 

Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. 

Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. 

„Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. 

Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. 

Únava z vojny

Ukrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ja nemám strach pretože som zažil epochálny pád komunizmu. Celých 40 rokov som žil v komunizme, v mojom okolí stále niekoho zatvárali a nedalo sa predpokladať, že to niekedy skončí no v jednej chvíli to padlo ako domček z karát. Nebolo k tomu treba nič len taký tichý vánok z raja. To je taká historická skúsenosť, že keby teraz aj čokoľvek prišlo, tak mám stále vieru, že to nakoniec dobre dopadne. Samozrejme nie tak, že budeme pasívne sedieť v kúte, ale že sa pokúsime mať opäť spoločenstvá, mať hodnotovú líniu, mať vzory a ísť za nejakou ideou. Hovorí bývalý disident a dlhoročný poslanec KDH František Mikloško. Ako vidí výzzvy, ktorým bude Slovensko dnes čeliť a kde sú jeho červené čiary?

Do parlamentu nastúpil krátko po páde komunistickej totality, už v marci 1990,pôsobil v ňom ako poslanec dlhých 20 rokov. Čelil snahe o ovládnutie štátu Vladimírom Mečiarom, keď kládol politický odpornásledkom tzv. “noci dlhých nožov”, zmerenému referendu, pozbaveniu mandátu jeho kolegu z HZDS Gauliedera či vyčínaniu lexovej tajnej služby. Bol pri formovaní bloku demokratických opozičných strán, ktoré pod názvom SDK napokon vladimíra Mečiara vo voľbách porazil. Dnes sa do parlamentu po 13 rokoch zasa vracia.

O čom to hovorí, keď sa do politického zápasu mobilizujú už i autority prednovembrového disentu? Čo František Mikloško očakáva od štvrtej vlády Roberta Fica a čomu podľa neho budeme čeliť? Hrozí nám orbanizácia režimu a kam povedie frustrácia vládnych voličov v prípade nenaplnených predvolebných sľubov?

O čo sa môžeme v našich dejinách oprieť a kde dnes ležia autority, na ktoré sa môžeme v zápase o charekter štátu odvolávať? Slovensko je rozpoltené. Ako národ sme v našich hlavách rozpoltení  Polovica chce vodcu a polovica demokraciu. Problém je, že tú jednu polovicu spája ich vodca, zatiaľ čo tá demokratická časť je rozhádaná. Tu sa ukáže zodpovednosť týchto ľudí za krajinu, či chcú ísť iba za svjomi ideovými cieľmi alebo tá demokratická časť ukáže schopnosť pre dobro krajiny sa dohodnúť, hovorí Mikloško.

Nie je teda opäť čas na integráciu opozičných síl a akú rolu by v tom malo hrať jeho materské KDH? No a odolajú kresťanskí demokrati vábeniu tzv. “hodnotových” sírén z radov vládneho tábora?

Počúvate Ráno Nahlas, s poslancom KDH a autoritou prednovembrového disentu Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.

Mentioned in this episode:

Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenu

Autopolis Kona

Logika vojny akoby bola silnejšia a hlas OSN volajúci po prímerí akoby zostával nevypočutý, dopredu ho však ženú príbehy žien, mužov a detí z krízových oblastí sveta, ktorým pomoc OSN „vracia ľudskú dôstojnosť“. Stanislav Šaling z UNDP - Rozvojového programu OSN. 

Komunikoval za OSN v začiatkoch Putinovej agresie voči Ukrajine. Predtým nasadený v tímoch krízovej reakcie v Afganistane, Kirgizsku, Pakistane, Južnom Sudáne a na Filipínach. Viedol tiež komunikačné projekty a tímy v newyorskom sídle OSN, či operáciu v Mjanmarsku. Aktuálne zodpovedný za strategickú komunikáciu Rozvojového programu OSN. Stanislav Šaling. 

Ako sa komunikuje za organizáciu, ktorú síce počuť, no zostáva nevypočutá? Za globálneho hráča, ktorý volá po mieri, no akoby záujmy vojny a násilia boli silnejšie?

„OSN nie je nadnárodná polícia či armáda, je to globálna platforma na diskusiu suverénnych krajín“, tvrdí Šaling. Jej osobitnú silu vidí okrem toho v humanitárnej pomoci. 

„Napríklad len tento rok sme na Ukrajinu doručili takúto pomoc pre osem miliónov ľudí“, vysvetľuje. 

V konflikte medzi Izraelom a radikálmi Hamasu poskytuje v deväťdesiatke budov OSN bezpečný úkryt pre štyristo tisíc civilných obyvateľov Pásma Gazy. „Je medzi nimi tri tisíc tehotných“, tvrdí. 

Aj preto prichádzajú silné apely na „humanitárne prímerie“ v oblasti zo strany najvyšších predstaviteľov organizácie. 

V podcaste sa so Stanislavom Šalingom pozrieme aj na jeho pôsobenie hovorcu OSN pre Ukrajinu v prvých dňoch Putinovej agresie, či na jeho skúsenosti z pôsobenia v konflitkých zónach v Iraku či Mjanmarsku. 

„Sme špecialisti na mediáciu a pomoc ľuďom v núdzi“, hovorí Šaling. 

Nahrával Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenu

Autopolis Kona

Na nich je príznačné, že nevedia, čo to znamená štát. Myslia si, že štát je iba veľký bankomat, kde sa budú obsluhovať oni sami, ale každý kto trošku rozmýšla vie, že štát je predsa oveľa vážnejšie a zožitejšie spoločenstvo. Možno by im pomohlo, keby sa prestali tak vášnivo venovať bludárstvu a tmárstvu, ktoré si osvojili ako svoju politickú komunikáciu pretože realita vždy zvítazí. Všetky tie ich povery, rozprávky a fóbie, ktoré majú, sa totiž pri strete s realitou rozsypú, hovorí na margo nastupujúcej vládnej moci publicista Michal Havran. Čo nás čaká v ére Fica IV.?

Slovensko prešlo predčasnými parlametnými voľbami a ako povedal kedysi dávno, ešte v 90. rokoch, jeden z klasikov slovenskej politiiky: “Je po voľbách, zvyknite si.” A tak si Slovensko zvyká na nastupujúcu vládu Fica IV. Aká bude nová vládna moc a čo nás čaká? O čom vypovedajú výsledky volieb, toré rozčesli krajinu prakticky na dve polovice? Kam sme sa týmito voľbami ako spoločnosť posunuli a akým výzvam budeme ako krajina čeliť? Kto sú naši noví mocipáni a o čo im vlastne ide? No a čomu, okrem čoraz napätejšej svetovej geopolitiky, zadrhávajúcej sa ekonomiky, práznej štátnej kasy a enormným očakávaniam vlaatných voličov, bude vládna moc čeliť? A aká éra to bude pre slovenskú kultúru v gescii SNS?

Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa neho sa slovenská spoločosť veľmi psunula i občiansky emancipovala. “My sme sa to naučili za Mečiara, pripomenuli sme si to pred piatimi rokmi a každy, kto je dnes v našej politike, musí s týmto počítať, musí počítať s existenciou tejto tzv. Tretej sily, ktorou je proste ulica slovenských miest,” hovorí Havran.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mentioned in this episode:

Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenu

Autopolis Kona

281 miliónov. Práve toľko je podľa odhadov OSN migrantov – a teda ľudí, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoje domovy. Ak by vytvorili štát, bol by rovno štvrtý najľudnatejší – po Číne, Indii a Spojených štátoch. Najatraktívnejšou destináciou pre nich je pritom Európa. 

Migrácia a osobnitne tá vynútená je aktuálne bolestnou kapitolou týchto dní: už takmer dvojročná vojna na Ukrajine či vyše dvojtýždňový konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Aj tie vyhnali z domov už milióny ľudí. A k tomu môžeme pridať opäť oživenú migrantskú vlnu, ktorá aktuálne zatvára hranice okolitých štátov nášho regiónu – a to aj toho najžiadanejšieho – Nemecka. 

Hrozba či príležitosť? Téma pre Líviu Styp-Rekowsku, ktorá stojí na čele misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Poľsku. 

Keď sa jeden život zmestí do batôžka

„Pri záchrannej operácii v Taliansku som stretla rodiny z Iraku, ktoré sa chceli do Európy dostať cez Stredozemné more. Každý mal malilinký batôžtek, v ktorom mali pas, najosobnejšie veci, najosobnejšie spomienky. Z ich bývalého života im zostalo len to, a to museli mať šťastie“, spomína Styp-Rekowska.

Migranti a osobitne utečenci sú tak odkázaní na pomoc a citlivosť spoločností a štátov, ktorými prechádzajú. 

„Veľmi často sa ľudia pýtajú, prečo sem tí ľudia prišli? Vždy odpoviem: Skúste si predstaviť, že by ste boli v ich situácii. Urobili by ste presne to isté“, rozpráva. 

Opustiť rodnú krajinu a domov je podľa šéfky poľskej misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu vždy výsledkom reakcie na „beznádej“ a kritický stav spoločnosti. „Určite by ste sami chceli zachrániť svoje deti, rodičov. Dať im nové možnosti, bezpečie, vzdelanie…“, dodáva. 

V rozhovore sa tiež dozviete: 

- čo môžu urobiť zatvorené hranice s migračnými vlnami

- akú dôležitú úlohu zohráva v živote migranta mobil

- aký je rozdiel medzi migrantami a utečencami

- ako Poliaci prijímajú Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou;

- že neznalosť domáceho jazyka je prekážkou pre uplatnenie v obore, no je to len dočasné;

- ako na neriadenú migráciu

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenu

Autopolis Kona

Tento štát sa nespráva voči chorým, zdravotne či inak znevýhodnením, príliš láskavo a dokonca sa nespráva tak, ako by sa mal, ani voči tým, ktorí sa o nich starajú a ktorí tým preberajú úlohy štátu, hovorí bývalá poslankyňa a dhodobá bojovníčka za práva zdravotne či inak znevyhodnených Jana Žitnanská. Pre koho je teda tento štát, ak nie je pre chorých či zdravotne a inak znevýhodnených?

“Táto krajina nie je pre starých,” tak znie názov kultového filmu bratov Coenových. Slovensko však ani po vyše 30 rokoch od svojho vzniku nie je krajinou nielen pre starých, ale ani pre chorých, chudobných, zdravotne či inak znevýhodnených či proste iba akokoľvek iných. Namiesto pomocnej ruky, snahy o pochopenie či o vyrovnanie štartovacích čiar sa totiž až príliš často stretávajú s ignoranciou, výsmechom, hejtom a dokonca sa neraz stávajú i objektami závisti či nenávisti.

V tejto krajine si vieme závidieť i žalúdočný vred, hvorí bývalá poslankyna Demokratov a predtým Za ľudí či KDH a dlhoročná bojovníčka za práva znevýhodnených Jana Žitnanská

Ak teda Slovensko nie je pre starých, chorých či nejako znevýhodnených, tak potom si musíme položiť zásadnú otázku: Pree koho vlastne táto krajina je? A v čom je problém, v zlom a neprajnom nastavení systému alebo jednoducho systém iba odráža naše mentálne nastavenie, teda naše sebectvo, sebazahľadenosť a neohotu k empatií, súcitu a solidarite k akejkoľvek inakosti či dokonca údajnej slabosti?

Témy a otázky pre bývalú poslankyňu a človeka, ktorý náš sociálny systém, ako i jeho problémy a výzvy, pozná veľmi dobre Janu Žitnanskú

Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mentioned in this episode:

Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenu

Autopolis Kona

„Niektorí majú dojem, že kampaň nebola špinavá. Podľa mňa však bola špinavšia, ako kampane, ktoré sme videli doteraz," hovorí v podcaste politický marketér Martin Burgr.

Podľa neho sa počas kampane šírila neskutočná špina a prvýkrát do kampane vstúpila aj umelá inteligencia. „Zároveň sme boli prvýkrát svedkami toho, že sa rôzne prúdy, vrátane konšpiračných, dokázali spojiť v prospech jednej strany."

Podľa Martina Burgra je Robert Fico z pohľadu marketingu politický fenomén. „Z akej situácie dokázal stranu vytiahnuť spät na víťaznú, je zaujímavé. Aj ťažko napodobiteľné. Na druhej strane sa mi vždy žiada povedať, že ak má neobmedzené pole pôsobnosti a nelimituje sa pravdou, tak sa hrá oveľa ľahšie," zdôrazňuje.

Nemyslí si, že sa v kampani Progresívneho Slovenska udiali nejaké chyby a tvrdí, že sa poučili z neúspešnej kampane v roku 2020. „V našej kampani bola od začiatku jednota v tom, čo chceme ponúkať a ako chceme vystupovať. Dobrá kampaň má vyzerať takto. A zlá je vtedy, keď sa lieta ako šarkan vo vetre: kde zafúka tam sa ide."

V podcaste budete tiež počuť:

- čo rozhodlo voľby,

- prečo si myslí, že bola táto kampaň špinavšia, ako tie predošlé,

- prečo je ťažké zhodnotiť kampaň Smeru,

- a prečo nesúhlasí s tým, že Robert Fico určoval témy počas kampane,

- ako vyzerá práca volebného stratéga,

- a ako vyzerá príprava kampane.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Orbanizácia. Výraz, ktorý postupne naberal na frekvencii s rastúcimi preferenciami pre Roberta Fica a jeho Smer. A po víťazných voľbách dokonca zaznelo, že „pokiaľ bude Fico premiérom, orbanizácia Slovenska je reálnou hrozbou“. Za týmto výrokom pritom stojí človek, ktorý s čoskoro štvornásobným premiérom zakladal jeho Smer. Boris Zala. Čo však takéto očakávanie v sebe skrýva? Čo všetko v sebe obsahuje pojem orbanizácie? A čo by priniesol Slovensku? Téma pre pozorného pozorovateľa diania aj u našich južných susedov – sociológa Ábela Ravasza. 

„Orbanizácia v Maďarsku je zmena politického režimu“, vysvetľuje Ravasz. Jej predpokladom bolo výrazné volebné víťazstvo Viktora Orbána v roku 2010, keď získal v parlamente rovno ústavnú väčšinu. „Začal postupne meniť charakter politického režimu, s tým, že moc si chce udržať dlhodobo“, dodáva. Faktom je, že Viktor Orbán je premiérom nepretržite práve od spomínaného roku 2010.

Cestou bola zmena ústavy, reforma justície a ústavného súdu, ovládnutie verejnoprávnych médií, programové pretláčanie ideológie konzervatívneho nacionalizmu, či zoficiálnenie tzv. „národných oligarchov“. A cieľ? „Konsolidácia moci v rukách Orbána“, vysvetľuje Ábel Ravasz. 

O to všetko sa podľa neho bude viac či menej usilovať aj Robert Fico, bude mu však chýbať zásadná vec: ústavná väčšina. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Regionálny konflikt nehrozí. Nemyslím si, že by sa do toho zapojili arabské krajiny. Skôr mám obavu, čo sa bude diať v Európe a USA z pohľadu spolužitia moslimov a väčšinovej spoločnosti. Jednak sú tu obavy židovských komunít o svoju bezpečnosť, ako i hrozba nárastu islamofóbie, hovorí o ďalšom vývoji po teroristickom útoku Hamasu na Izrael šéfka Hertzlovho centra pri Karlovej univerzite Irena Kalhousová. Podľa nej nie sú vylúčené ani ojedinelé teroristické útoky v Európe.

Izrael zazil najčiernejsi deň svojej novodobej histórie. Bezprecedentne nečakaný, masivny a predovšetkym až neuveriteľne brutálny útok Hamasu na uzemie Izraela si vyžiadal stovky civilnych obeti, medzi nimi aj úplne nevinné deti či ženy.

Tento akt nevídaneho terorizmu postavil na nohy doslova celý Izrael a svet je v napätom očakávani masívnej a nepochybne i veľmi tvrdej odvety na uzemie Gazy, plnej civilistov i unesených izraelskych rukojemníkov. Na severe krajiny sa pritom mobilizuje ďalši nepriateľ Židovského štátu, hnutie Hizballáh. Irán oslavuje a do Stredozemneho mora priplávala úderna flotila Spojených štátov.

Izrael nikdy nič také vo svojej modernej histórii nezažil, je to pre Židov najkrvavejší deň od dôb Druhej svetovej vojny. Ten šok je obrovský, to zranenie je nepredstaviteľné a tá trauma bude niečo, čím sa bude Izrael zaoberať po mnoho dekád. Samozrejme, tá reakcia na to, bude túto atmosféru odrážať. Aktuálne je tam veľmi silná potreba zaistiť, aby už Hamas naozaj nikdy nebol niečoho takého schopný, tvrdí Irena Kalhousová.

Čo môžeme očakávať v najbližších dňoch a týždňoch a kam povedie táto eskalácia teroru a násilia? Ako sa to Izraelu, dlhodobo bazírujúcom najmä na bezpečnosti a ochrane svojho obyvateľstva vôobec mohlo stať, kto zlyhal a prečo? No a predovšetkým, aké to bude mať dopady na ďalší vývoj štátu Izrael, jeho politických či vojenských elit, pocitu bezpečnosti židovského obyvateľstva a aká bude vo svetle týchto udalosti budúcnosť takzvanej palestínskej otázky? Je vôbec ešte v hre vznik zmysluplného a aj Izraelom akceptovaného Palestínskeho štátu?

To, čo Izrael prežil, nikto z ich myslí na veľmi dlhú dobu nevymaže. Na jednej strane sa môže oslabiť pravicová koncepcia akcentujúca silu a status quo, ale dnes nevieme čo príde potom. Nebude to vôbec jednoduché lebo aj ľudia mierovo a ľavicovo orientovaní potom, čo videli, čoho je Hamás schopný, si začnú klásť otázku: “Dá sa s takýmito susedmi hovoriť, dá sa s nimi uzavrieť mier a dá sa im vôbec veriť?” Je preto možné, že sa izraelská spoločnosť výrazne zradikalizuje, ale toto si predpovedať naozaj netrúfam. Je to ešte príliš čerstvé, hovorí renoovaná expertka z Karlovej univerzity Irena Kalhousová.

No a čo my? Môžeme očakávať nárast teroristických útokov či antisemitských nálad tu u nás, v Európe?

Témy a otázky pre šéfku Hertzlovho centra izraelských štúdii na Karlovej univerzite v Prahe Irenu Kalhousovú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Víťazstvo proerópskych síl v Poľsku znamená pre Slovensko, že budeme ešte viac izolovanejší. Donald Tusk sa s Robertom Ficom nebude určite objímať, hovorí v podcaste bývalá veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku Magda Vášáryová.

Víťazom poľských parlamentných volieb sa stala aj tentokrát vládnuca strana Právo a spravodlivosť, no aj napriek víťazstvu nebude mať pravdepodobne s kým vládnuť. Parlamentné voľby tak priniesú veľkú zmenu v krajine. Po rokoch vládnutia strany Právo a spravodlivosť budú mať Poliaci novú vládu na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou, ktorej sa dávajú väčšie šance na vytvorení väčšiny v parlamente. "Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko,“ povedal ešte pred ščítaním väčšiny hlasov líder Občianskej koalície Donald Tusk.