Slovart - Knihy v slovenčine a češtine

Len si tak žijete, a zrazu sa začnú diať veci.

Zápletka môže tentoraz pôsobiť až nerealisticky, ale len na prvý pohľad. Lebo všetci tušíme, ako je to naozaj. Žijeme totiž v krajine, kde sa všetci poznajú, veria legendám o svojej miernosti, majú po ruke brokovnice, alkohol, zemiakové placky a mačky aj psov s divnými menami. Je to krajina, kde však nakoniec obyčajne všetko dobre dopadne, lebo Slováci vedia často inštinktívne odhadnúť, kedy sa v kritickej chvíli pozerať opačným smerom a kedy sa urobiť sprostým.

A za dverami našich domovov zatiaľ zúri história.

Leah Burkeová je cool bubeníčka, majsterka v tom, ako byť vždy nad vecou, a najlepšia kamoška Simona Spiera z bestsellerovej knihy Ja,Simon... proti pravidlám Homo sapiens. V ďalšom románe od Becky Albertalli sa dostáva do centra diania, aby rozohrala svoj part v príbehu o prvej láske a strastiach aj slastiach maturitného ročníka.

Keď ide o bubnovanie, Leah nemá problém udržať rytmus, čo sa jej v skutočnom živote veľmi nedarí. Dokonca aj vo svojej partii tak trochu vyčnieva – ako jediné dieťa slobodnej matky to má rozhodne ťažšie ako jej priatelia. A hoci jej mama vie, že Leah je bisexuálka, nenazbierala ešte dosť odvahy, aby to povedala aj niektorému zo svojich kamošov. Dokonca ani Simonovi, ktorý už má coming out za sebou. Vzťahy v partii začínajú byť s blížiacimi sa maturitami a odchodom na vysokú školu poriadne napäté. Dlhoročné priateľstvo sa otriasa v základoch a pre Leah je čoraz ťažšie naladiť sa s nimi na rovnakú vlnovú dĺžku – najmä keď si uvedomí, že s jedným z nich by mohlo ísť o viac než len o kamarátstvo.

„Škandalózny“ príbeh sexuálneho vzťahu pätnásťročného gymnazistu a zrelej, vyše tridsaťročnej ženy, ktorá neskôr stojí pred súdnym tribunálom obžalovaná z najťažších zločinov. Mala ich spáchať na sklonku druhej svetovej vojny ako dozorkyňa v koncentračnom tábore, teda ešte pred známosťou s nedospelým rozprávačom. Spojenie „chlapčenskej nevinnosti“ a tragickej životnej skúsenosti v ľúbostnom vzťahu je nečakaným a neželaným, ale na druhej strane aj osudovým mostom medzi zločinmi minulosti a prítomnosťou, v ktorej a ktorou žijeme.

Dvadsiateho februára 1933 pozve Hermann Göring, predseda Reichstagu, do svojho zámku dvadsaťštyri najbohatších nemeckých priemyselných magnátov, lebo nacistická strána súrne potrebuje finančné prostriedky na kampaň pred blížiacimi sa voľbami, ktoré chce a potrebuje za každú cenu vyhrať. Pozvaní hostia netušia, aký je hlavný dôvod netradičného stretnutia a čo (a kto okrem Göringa) ich za múrmi zámku čaká. Takto francúzsky spisovateľ Éric Vuillard uvádza čitateľa do pútavého rozprávania o dramatickom období nástupu fašistov k moci, o ich nekalých praktikách pri presadzovaní svojich zámerov, ktoré vyústia do násilného pripojenia Rakúska k Nemecku a získania nadvlády nad česko-moravskou časťou Československa. Éric Vuillard za tento román dostal prestížnu Goncourtovu cenu.

Dvaja tínedžeri sa budú musieť naučiť „umeniu zabíjať" v mrazivej trilógii o cene za nesmrteľnosť. Vo svete budúcnosti už neexistujú vojny, choroby ani hlad – ľuďom sa podarilo zbaviť všetkého utrpenia a dokonca zvíťaziť aj nad smrťou. Jediní, kto má právo ukončiť niečí život, sú „kosci" – ich úlohou je zaistiť, že nedôjde k preľudneniu. Žatva, alebo pravidelné prerieďovanie populácie, so sebou nesie veľkú moc, no aj zodpovednosť, osamelosť a odriekanie. Citra a Rowan ešte ani nedosiahli plnoletosť, no boli vybraní, aby sa stali učňami poslov smrti – pritom ani jeden by si dobrovoľne túto cestu nezvolil. Najmä keď ich jediná chyba môže stáť život. Napriek rozdielnym povahám sa počas zdokonaľovania v smrtonosom remesle postupne zbližujú, ani dokonalý svet však nie je imúnny voči nevyspytateľnej ľudskej povahe, a tak ich zrada a intrigy z najvyšších kruhov čoskoro postavia proti sebe. Ten, čo v najťažšej skúške uspeje, prežije – a podpíše tým druhému rozsudok smrti.

Mladá antropologička Sofia sa pokúša vyriešiť záhadu nevysvetliteľnej dlhej choroby svojej matky Rose. Matkine ustavičné ponosy ju frustrujú, no zjavne jej vyhovuje, že sa nemusí osamostatniť a riešiť svoj neuspokojivý život dospelej ženy. Spolu s matkou odcestujú na horúce vyprahnuté pobrežie Španielska, aby tam spolu navštívili slávneho špecialistu, ktorý je ich poslednou nádejou, a dúfajú, že im pomôže vyriešiť záhadnú paralýzu Rosiných nôh. Deborah Levy je britská spisovateľka a poetka. Jej romány dva razy postúpili do užšieho výberu Bookerovej ceny a literárna kritika ju nazvala „jedným z najvzrušujúcejších hlasov súčasnej britskej prózy“.

Pri príležitosti 200. výročia úmrtia Jane Austenovej nám historička Lucy Worsley ponúka nový pohľad na jej údajne jednotvárny život. Vo svojej knihe nás zavedie na miesta, odkiaľ najobľúbenejšia anglická spisovateľka potichu menila svet. Ukáže nám, ako žila, pridá detaily z jej súkromia, preskúma izby a priestory, ktoré boli pre ňu dôležité. Napriek vžitej predstave, že Jane prežila „život bez udalostí“, nám autorka predstavuje temperamentnú ženu, ktorá bojovala o svoju slobodu. Lucy Worsley je historička, spisovateľka a kurátorka. Študovala históriu na New College v Oxforde, pracovala pre neziskovú organizáciu English Herritage a stala sa hlavnou kurátorkou Historic Royal Palaces. Je nositeľkou Radu britského impéria za zásluhy o históriu a kultúrne dedičstvo. Pre BBC prezentuje vlastné programy z histórie a je autorkou niekoľkých bestsellerov.

Rushdieho najnovší román v mnohom pôsobí ako alúzia na súčasnú politickú situáciu v Spojených štátoch. Do New Yorku sa z utajovanej krajiny prisťahuje záhadný miliardár Nero Golden so svojimi tromi synmi: s geniálnym, no autistickým Peťom, s umelecky založeným Apuom a s najmladším, dvadsaťdvaročným D., ktorý v sebe skrýva nebezpečné tajomstvo, hoci spočiatku o ňom ani sám nevie. Chlapci žijú bez matky, no čoskoro im do života vstúpi ruská imigrantka Vasilisa a usiluje sa získať vyše sedemdesiatročného Nera. Rodina si postupne vybuduje solídne postavenie v newyorskej spoločnosti. Ich príbeh rozpráva ich sused oproti, začínajúci filmový tvorca, ktorý sa tiež časom zapletie do tragédie goldenovskej rodiny.

číta: Daniel Fischer, pripravil: Dado Nagy

Vo svojej druhej autorskej knihe sa Petra Hilbert vrátila do detstva. Kniha je rozprávaním o dievčatku žijúcom v dome na kopci neďaleko jedného veľkomesta. Otec spisovateľ a mama novinárka majú stále veľa práce a nikdy nie sú doma. Pepínin svet preto tvorí kamenný dom, divotvorná záhrada rastúca na jeho streche a podivuhodní susedia. Jej snovému pohľadu na svet kontruje rozprávanie babky Katinky, ktorej drsno-vtipné príhody prenesú malého čitateľa do doby, keď sa žilo úplne inak. Treťou líniou je rozprávanie Pepíninho otca, Ferdinanda Mráčika, ktorý sa práve vrátil z výpravy po Afrike a na pobyt doma si akosi nevie zvyknúť. Knihu si chcela autorka aj sama ilustrovať, žiaľ, nestihla. Podľa jej želania text dopĺňajú obrázky talentovanej Marie Makeevy.

číta: Zuzana Jurigová Kapráliková, pripravil: Dado Nagy

© Petra Hilbert (dedičia) / LITA, 2018

Július Satinský bol vášnivým pisateľom listov. Korešpondoval si počas svojho života so slávnymi osobnosťami kultúrneho života, širokou rodinou aj s deťmi svojich známych. V 60. rokoch 20. storočia jeho švagrovia emigrovali zo Slovenska. Julo sa rozhodol udržiavať rodinné vzťahy pomocou vlastnoručne vyrábaného časopisu – Gundžovníka. Gundžovníky vyrábal poctivo od roku 1967 do roku 1984. Dochovalo sa 87 čísel. Chýba len prvý ročník, 1967. Časopisy majú kronikársky rozmer, informujú o dianí v Bratislave a v Československu. Zrkadlí sa v nich história jednej rodiny a jednej krajiny počas normalizácie opísaná originálnym pohľadom pozorovateľa z Dunajskej ulice, kde sa aj v týchto časoch zachoval ostrovček slobody. Julo texty písal na stroji a ručne ich ilustroval. Vychádzali v dvoch exemplároch, jeden smeroval do Ameriky, druhý do Švajčiarska. Po 50 rokoch sa Gundžovníky vynárajú zo Satinského pozostalosti vďaka editorskej práci dcéry Lucie Molnár Satinskej.

číta: Božidara Turzonovová, pripravil: Dado Nagy