Opera Slovenského národného divadla sa po niekoľkých rokoch vracia k opere zakladateľa českej národnej hudby Bedřicha Smetanu Hubička. SND v roku 1920 práve touto operou začalo svoju prevádzku a stala sa tak východiskovým bodom slovenského profesionálneho divadla.

„Hubička je prvé dielo, ktoré Smetana napísal úplne bez sluchu. Pre niekoho je to nepredstaviteľné,“ približuje autor hudobného naštudovania pripravovanej premiéry dirigent Jaroslav Kyzlink. Na premiére v roku 1876 bola opera búrlivo prijatá, hoci skladateľ už potlesk nepočul. Nadšenie publika vnímal ako trepotanie bielych šatiek v rukách očarených divákov. Hluchota – fatálna choroba hudobníkov postihla aj tohto génia.

V Hubičke Lukáš, mladý vidiečan, po tom, čo ovdovel, si opäť hľadá cestu k Vendulke, s ktorou sa pred svadbou stretával. Vendulka, verná svojim zásadám a z úcty k pamiatke nebohej, odmietne Lukášovi bozk pred svadbou. Okolo bozku či bozkávania je v tejto opere ešte niekoľko peripetií. A je tu ešte aj Vendulkin otec, ktorý mladých varuje, že sa k sebe nehodia. 

„V súčasnosti sa ľudia rozchádzajú, rozvádzajú, priateľstvá sa končia pre malichernosti. Hubička je taká malichernosť, pre ktorú sa dokážu hádať, a toto vidíme aj dnes,“ hovorí v podcaste režisérka inscenácie Andrea Hlinková. 

Obdobie izolácie počas pandémie, depresie a vyčerpanie priniesli problémy všetkým. Mladí ľudia, ktorí nemali toľko príležitostí vytvoriť si obranné mechanizmy, ťažko prekonávali stavy úzkosti a z rôznych dôvodov sa nie vždy odhodlali vyhľadať odbornú pomoc.

Činohra SND v aktuálnej sezóne pripravila netradičný projekt pre študentov stredných škôl pod názvom Čaute!. Ide o takzvanú classroom play, teda predstavenie, ktoré prichádza za tínedžermi priamo do ich školských tried. Tento populárny divadelný princíp má tradíciu už v mnohých krajinách – v Nemecku, Holandsku či vo Veľkej Británii.

Čaute! je dynamická hra pre jednu herečku, jedného herca, terapeuta a jednu školskú triedu. „Je to náročná téma. Zo začiatku bolo totiž pre mňa náročné vcítiť sa do myslí 15- až 16-ročných,“ hovorí jej autorka Tereza Trusinová. Súčasne oceňuje, že pri tvorbe mala možnosť stretávať sa s kolektívom autorov z takmer desiatich krajín z členských divadiel organizácie European Theatre Convention.

Záujemcovia nemusia nikam cestovať. Divadlo príde do školy, priamo do triedy. Formát classroom play nevyžaduje žiadne veľké úpravy priestoru. Hru s mladými hercami režijne naštudoval člen Činohry SND Robert Roth: „Ja sa bránim slovu režírovanie a režisér. Bol som len obgeneráciu starší dozor z tohto prostredia...“ 

Hra Čaute! reflektuje tému starostlivosti o duševné zdravie a prevenciu, čo by mala byť jedna z dôležitých priorít súčasnosti predovšetkým v starostlivosti o dospievajúcu generáciu.

V najnovšej epizóde podcastu sa o classroom play Čaute! zhováral jej dramaturg Mário Drgoňa s autorkou Terezou Trusinovou a jej režisérom Robertom Rothom.

V roku 1928 vinou predsudkov a nenávisti prišlo o život 6 ľudí vrátane 6-ročného dieťaťa, keď časť obyvateľov obce Pobedim napadla miestnu rómsku osadu. Inscenácia Budete mať luft! v Činohre SND mapuje biele miesta našej histórie a opisuje práve dramatické udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. novembra roku 1928.

Nenávisť, predsudky, stereotypy máme v spoločnosti aj dnes. Ako im predchádzať, ako nám v tom vie pomôcť kultúra a umenie? Čomu je vystavená rómska žena na Slovensku? Aké je, keď sa človek narodí vo vylúčenej komunite? Čo ju čaká? Aká je šanca dostať sa k dobrému vzdelaniu? A má vlastne rómska žena ambíciu sa vzdelávať? 

„Rómska karta sa stále vyťahuje. Rómovia sú prenasledovaní na celom svete, najmä v Európe. Ako rómskej ženy sa ma to bytostne dotýka. Napriek tomu, že od tej tragickej udalosti je to sto rokov, ešte stále je to aktuálna téma, niečo také sa môže zopakovať aj teraz,“ hovorí v diskusii speváčka a herečka Alžbeta Ferencová, známa aj pod umeleckým menom Zea, pravnučka Eleny Lackovej, prvej slovenskej rómskej spisovateľky, ktorá písala v rómčine a vyštudovala vysokú školu.

Okrem predsudkov bojujú rómske ženy aj s iným fenoménom: „Je zaujímavé, že aj v rómskych komunitách s rodovými stereotypmi horšie ako v majoritnej spoločnosti. Tam je takmer 100 % ľudí presvedčených, že jedinou úlohou ženy je mať deti a starať sa o domácnosť. Nič iné žene neprináleží. Ak sa v takejto komunite nemôžete stať matkou, tak nie ste ženou a to je hrozné,“ dodáva manažérka, pedagogička, aktivistka a poslankyňa NRSR Ingrid Kosová.

Uplynulé sezóny boli mimoriadne úspešné pre obe naše najvýznamnejšie slovenské profesionálne zborové telesá – zbor Opery Slovenského národného divadla aj Slovenský filharmonický zbor. Domáca ani medzinárodná kritika nešetrila slovami chvály na ich kvality. Za ich úspechmi nenápadne, ale pevne stoja práve ich zbormajstri. 

Zbormajstrov v divadlách diváci málokedy postrehnú. Väčšinou, ak sa vôbec na javisku ukážu, tak je to na kratučký okamih klaňačky, aj to väčšinou len na premiére. Napriek tomu sú to osoby, bez ktorých by väčšina opier a operných predstavení nemohla dobre fungovať. „Často sme pre divákov neviditeľní a mnohí ľudia v publiku často netušia, kto sa im po predstavení či koncerte na javisku klania,“ hovorí Jozef Chabroň, ktorý po 17 rokoch so Slovenským filharmonickým zborom pôsobí aktuálne ako asistent zbormajstra v jednom z najprestížnejších svetových operných domov – vo Viedenskej štátnej opere. 

Keď z javiska v divadle zaznie Zbor židov, keď pomyselní obyvatelia Sevilly volajú na slávu toreadorovi, keď znie Triumfálny pochod v Aide, keď sálou buráca Proč bychom se netěšili, keď sa v Krútňave ozve známy Suchoňov nápev Páslo dievča pávy…. To všetko má na svedomí zbor a ten musí niekto pripraviť a naštudovať, prípadne za scénou oddirigovať. Prechádza tomu množstvo príprav a hodiny samoštúdia. „Pred zbor už musím prísť s názorom a musím vedieť, čo chcem,“ prezrádza o svojej profesii šéfzbormajsterka zboru Opery SND Zuzana Kadlčíková. 

Čo všetko prináša práca zbormajstra, prečo nepoužívajú dirigentskú taktovku, aký je rozdiel medzi dirigentom a zbormajstrom, v čom je ich práca náročná, ale aj výnimočná, čo najviac chýba zborovým spevákom na konkurzoch, aký je rozdiel pri práci s profesionálnym a amatérskym telesom, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ. 

Je to len niekoľko dní, odkedy sa podmanivý trojdobý latinskoamerický tanec bolero dostal na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho najznámejšia verzia z pera francúzskeho impresionistu Mauricea Ravela už onedlho zaznie aj na javisku Baletu SND. Opätovne sem totiž zavíta súbor baletu Národného divadla Brno s celovečerným programom zloženým z troch choreografií pod zjednocujúcim názvom BOLERO.  

Tri rôzne choreografie, tri rôzne témy, tri rôzne pohybové rukopisy a zároveň tri ťažké témy o otázkach našej existencie, ľudského bytia, našej identity, na ktoré sa v súčasnosti ťažko hľadajú odpovede. 

„Je povinnosťou nás umeleckých šéfov aj trošku riskovať a hovoriť cez umenie o témach, ktoré trápia nás všetkých. A nebáť sa toho,“ hovorí v rozhovore umelecký šéf Baletu NdB, bývalý baletný sólista a tiež bývalý riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský. 

Peter Mikuláš: Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ.

Záznam diskusie z Divadelnej kaviarne SND

Výnimočný operný sólista a koncertný umelec Peter Mikuláš sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Na javisku Opery SND sa po prvýkrát predstavil v roku 1978 a za viac ako 45 rokov tu naštudoval asi 50 operných postáv.

Napriek tomu, že jeho hlas znel okrem domáceho javiska aj z pódií v New Yorku, Miláne, Madride, Salzburgu, vo Viedni či v Paríži, skromne o sebe tvrdí: „Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ.“

Nezabudnuteľné sú jeho kreácie Gremina v Eugenovi Oneginovi, Fausta, Ramfisa v Aide, Collina v Bohéme, Sarastra v Čarovnej flaute, Timura v Turandot, Banca v Macbethovi, Zachariáša v Nabuccovi, Duncamaru v Nápoji lásky, Borisa Godunova, Vodníka, Falstaffa, Štelinu v Krútňave či naposledy Svätopluka a mnohých ďalších.

Všetci by sme chceli partnera, ktorý nám dôveruje, ktorý si všimol, čo všetko sme už dokázali, stojí pri nás aj v nečase a podporuje nás bez toho, aby si kládol podmienky. 

Zdá sa, že kultúra na Slovensku takého našla. Je koniec roka a to je čas, v ktorom potrebujeme počúvať aj pekné príbehy. Toto je jeden z nich. 

Umenie odjakživa fungovalo aj vďaka podpore mecénov a filantropov. V anglosaskom priestore je táto podpora doteraz rozsiahla. U nás je podpora umenia z prostredia firiem či jednotlivcov stále trochu menšinovým žánrom. O to viac si ju ceníme. Tatra banka je generálnym partnerom Slovenského národného divadla už 16 rokov. Rovnako je generálnym partnerom Slovenskej národnej galérie a stabilne podporuje umenie na Slovensku s rozpočtom, ktorý na našom území nemá obdobu. 

O tom, ako táto podpora konkrétne vyzerá, sa riaditeľka komunikácie SND Barbora Šajgalíková zhovárala s Bohdanou Hromádkovou, riaditeľkou marketingu Slovenskej národnej galérie, a so zástupkyňami Tatra banky – Miladou Halovou, riaditeľkou brand manažmentu Tatra banky, a Evou Šinkovou, riaditeľkou Nadácie Tatra banky.

Inscenácia Budete mať luft! v Činohre SND mapuje biele miesta našej histórie. Popisuje dramatické udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. novembra roku 1928. Ide o umeleckú reflexiu tragédie, ktorú spôsobili predsudky, ktoré sú živé dodnes. Pre nenávisť prišlo o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené po tom, ako časť obyvateľov obce Pobedim napadla miestnu rómsku osadu. 

„Z psychologických dôvodov dáva zmysel, prečo na Slovensku zametáme pod koberec našu fašistickú, nacistickú minulosť – prípady ako Pobedim a Polichno. 

Je fakt, že Slovensko bolo nacistická republika, ktorá vykynožila Židov a Rómov za druhej svetovej vojny, a potom prišla červená totalita, ktorá tabuizovala tú tému. Tak sme vlastne stratili čas, keď sa generácie živej pamäti mohli vyjadrovať, byť konfrontovaní. Na rozdiel od Nemecka – to je ten rozdiel denacifikácie spoločností, dnes aj vďaka tomu je v Nemecku nepredstaviteľné, aby pohlavár ako Hitler a jemu podobní boli spoločensky prijateľní, čo nie je prípad Jozefa Tisa, ktorého bežne vidíte na kázňach na farách,“ hovorí v diskusii Fedor Blašák.

Vieme sa vyrovnať s minulosťou? Vieme jej čeliť zoči-voči? Hosťami moderátora Martina Staňa boli riaditeľka Ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Maziniová Motlová a filozof, publicista, aktivista Fedor Blaščák, ktorý sa zaoberá súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou.

V Roku 1928 prišlo kvôli nenávisti a predsudkom o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené. Potom, ako čas obyvateľov obce Pobedim napadla rómsku osadu. Hra Budete mať luft!, ktorú uvádza Činohra SND, nás prenesie do roku 1928 za udalosťami, ktoré viedli k tejto tragédii. Je to hra o tom, akí sme boli, ale aj o tom, akí sme dnes.

Ako sa vyhnúť predsudkom dnes, ako sa vysporiadať so stereotypmi? Ako nám v tom môže pomôcť kultúra a umenie? Ako nás môže zblížiť a lepšie sa spoznať? 

Hosťami moderátora Martina Staňa boli Emília Rigová – oceňovaná výtvarníčka, pedagogička, aktivistka, ktorá vo svojom umení rozoberá stereotypy a ktorá pre inscenáciu Luft vytvorila scénu a kostýmy, Jana Horváthová – česká historička, muzeologička, etnografka česko-rómskeho pôvodu, riaditeľka Múzea rómskej kultúry v Brne a Vladimír Horváth, právnik, člen OZ Rómsky dom – Romano Kher.

Balet SND uvádza v piatok 3. novembra 2023 premiéru novej inscenácie Labutieho jazera. Slávny balet s magickou hudbou P. I. Čajkovského uvedie baletný súbor Slovenského národného divadla v choreografii legendárneho Rudolfa Nurejeva.

Prvýkrát v histórii sa súčasťou repertoáru stane choreografia tohto legendárneho tanečníka, a to v roku, keď si baletný svet pripomína 30. výročie jeho úmrtia.

Garantkou kvality pri naštudovaní náročnej choreografie sa stala priamo riaditeľka Baletu SND Nina Poláková: „Aj pre mňa bola dvojúloha Odette a Odílie obrovskou výzvou. Práca na tejto role mi veľa dala a bol to dar z nebies, že som vo Viedni mala možnosť pracovať na tejto úlohe a Nurejevových choreografiách priamo s Nurejevovými zverencami – okrem iných so svojím šéfom, veľkou hviezdou – étoile Parížskej opery Manuelom Legrisom aj s partnerkou samotného Nurejeva Florence Clerc alebo veľkou hviezdou parížskej opery Isabelle Guérin.“

Verzia, ktorú uvidia diváci od 3. novembra aj v Slovenskom národnom divadle, sa zapísala aj do Guinnessovej knihy rekordov – a to vďaka zdanlivo nekonečnému aplauzu po premiére. Diváci v hľadisku vtedy potleskom vyvolali Rudolfa Nurejeva a primabalerínu Margot Fonteyn na klaňačku neuveriteľných 89-krát.

Hosťami podcastu, v ktorom sa dozviete, aké bude nové Labutie jazero, čím je táto produkcia výnimočná, v čom spočíva jej náročnosť, v čom spočíva hudobná genialita tohto aj hudobne nádherného opusu, boli riaditeľka Baletu SND Nina Poláková a šéfdramaturg Kristián Kohút.