Street of Code

By Street of CodeEducation Courses

Street of Code episodes

December 09, 2019Ep. 27 – Frontend vs. Backend
Keď si prebehneš pracovné ponuky pre programátorov, tak si môžeš všimnúť, že sa v nich často spomínajú slová Frontend a Backend. Keď sme začínali s programovaním, tak sme si ani my neboli istí, čo tieto dva pojmy znamenajú. A tak sme sa rozhodli, že ti ich skúsime aspoň trochu priblížiť.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/12/StreetOfCode-Ep27.mp3
00:00 – 00:32 – Úvod
00:33 – 02:44 – Stručne – rozdiel medzi Frontendom a Backendom
02:45 – 04:04 – Patrí klasický Javascript do Frontendu alebo do Backendu?
04:05 – 05:10 – Je backend, ktorý využíva iný backend, frontendom pre ten backend?
05:11 – 09:38 – Má androidová aplikácia frontend a backend?
09:39 – 11:34 – Aké jazyky viem na čo použiť?
11:35 – 15:14 – Sú jazyky striktne frontend alebo backend?
15:15 – 19:02 – Musím byť dizajnér, ak chcem byť frontend developer?
19:03 – 20:55 – Je backenďak viac ako frontenďák?
20:56 – 22:45 – Kam spadá robenie stránok vo WordPresse?
22:46 – 24:47 – Majú frontenďáci a backenďáci nejaké charakteristické črty?
24:48 – 25:48 – Záver
Frontend
frontend je všetko to, čo z programu vidí používateľ
vykreslovanie textu, farebných rámčekov, tlačidiel, formulárov, … to všetko je frontend
Javascript (angular, react, jQuery), Java (Android), Swift (iOS), HTML, CSS, …
získavanie dát zo serveru sa stále počíta do frontendu – kód na serveri však už nie
nemusí to byť iba webový frontend, môže to byť aj Android aplikácia, iOS aplikácia, Desktop aplikácia, …
Android aplikácia je frontend. Aj keď na pozadí volá nejakú api a robí nejaké komplikovanejšie operácie
Backend
backend je všetko to, čo sa deje na pozadi
backend ukladá dáta, ktoré si vie frontend potom vypýtať
Java (Spring), C# (ASP.NET), Python (Django, Flask), Ruby (on rails), Javascript (node.js), …
dáta získava backend napr. od používateľa prostredníctvom frontendu
väčšinou webový server
Na čo sa hodíš?
To je naozaj veľmi individuálne a najlepšie je si to vyskúšať. Je však pár bodov, ktoré ti môžu pomôcť rozhodnúť sa. Ak máš napr. estetické cítenie a páči sa ti, keď vytváraš niečo pekné so super vizuálom, tak by frontend mohol byť pre teba vhodnejší. Ak máš však radšej funkčné veci a hrabanie sa v čiernych obrazovkách, tak by sa ti možno páčil viac backend. Je možné, že si hybrid medzi týmito dvomi svetmi a aj takých ľudí potrebujú do firiem.
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
26 min
November 18, 2019Ep. 26 – 5 vecí, ktore máme a 5 vecí, ktoré nemáme radi na programovaní
Dáme si trošku uvoľnenejšiu epizódu. Porozprávame sa o tom, čo máme a nemáme radi na programovaní. Obaja sme si pripravili 5 pozitívnych a 5 negatívnych, ale nevieme, čo napísal ten druhý.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/11/StreetOfCode-Ep26V2.mp3
00:00 – 01:30 – Úvod
01:31 – 04:15 – 1. pozitívum – Kreativita
04:16 – 5:55 – 2. pozitívum – Riešenie od základov
05:56 – 06:53 – 3. pozitívum – Refaktorovanie
06:54 – 09:34 – 4. pozitívum – Analytické úlohy
09:35 – 11:45 – 5. pozitívum – Unit testy
11:46 – 13:54 – 6. pozitívum – Debugovanie
13:55 – 15:03 – 7. pozitívum – Výsledok
15:04 – 17:55 – 8. pozitívum – Nekonečné možnosti
17:56 – 19:10 – 9. pozitívum – Učenie sa nových vecí
19:11 – 20:39 – Zhrnutie pozitívných vecí
20:40 – 21:54 – 1. negatívum – Úlohy, ktoré su ľahké naprogramovať, ale treba sa s veľa ľudmi dohodnút, že čo
21:55 – 23:05 – 2. negatívum – Problémy s vývojovým prostredím
23:06 – 24:22 – 3. negatívum – Úlohy, ktoré nie sú dostatočne vyšpecifikované
24:23 – 27:12 – 4. negatívum – Tutoriály, ktoré sa nedajú urobiť
27:13 – 28:47 – 5. negatívum – Programovanie pod stresom
28:48 – 30:48 – 6. negatívum – Špagety kód/kód iných ľudí
30:49 – 32:55 – 7. negatívum – Keď sa niekto pozerá ako programujem
32:56 – 34:34 – 8. negatívum – Náročnosť
34:35 – 37:10 – 9. negatívum – Meetingy
37:11 – 42:19 – 10. negatívum – Milión spôsobov ako niečo urobiť a nevieš, ktorý je správny
42:20 – 44:35 – Zhrnutie negatívných vecí
44:36 – 46:11 – Záver
Pozitíva Gabo
Kreativita
Refaktorovanie
Unit Testy
Výsledok
Návrh softvéru
Pozitíva Kubo
Riešenie od základov
Analytické úlohy
Debugovanie
Nekonečné možnosti
Učenie sa nových vecí
Negatíva Gabo
Problémy s vývojovým prostredím
Tutoriály, ktoré časom proste prestanú ísť
Špagety, nezrozumiteľný kód
Náročnosť
Milión spôsobov ako niečo urobiť a nevieš, ktorý je správny
Negatíva Kubo
Úlohy, ktoré su ľahké naprogramovať, ale treba sa s veľa ľudmi dohodnút, že čo
Úlohy, ktoré nie sú dostatočne vyšpecifikované
Programovanie pod stresom
Keď sa niekto pozerá ako programujem
Meetingy
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
46 min
November 04, 2019Ep. 25 – Source Control
Git je source control systém/softvér. Ako a prečo vznikli source control systémy? Kto ich potrebuje? Ako sa ich môžeme naučiť a načo je to vlastne dobré? Všetko sa dozvieš v tejto epizóde.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/11/StreetOfCode-Ep25.mp3
00:00 – 00:50 Úvod
00:52 – 06:17 Čo je to source control a prečo musel vzniknúť?
06:18 – 11:43 História source control
11:44 – 14:30 Kto používa source control. Komu je to dobré?
14:31 – 28:47 Pojmy zo source control / git (pull, push, commit, pull request, conflict)
28:48 – 32:46 Github. BitBucket, Gitlab
32:47 – 37:14 Ako sa to môžem naučiť?
37:15 – 43:50 Tipy na záver
43:51 – 45:20 Záver
Čo je to source control
systém na sledovanie zmien súboru – trackovanie histórie
príkladom source control je git alebo mercurial
Kto používa source control
asi všetci programátori
väčšina používa git, takže odporúčame toto sa naučiť
source contol je pre tvorbu softvéru nevyhnutný, nevihttps://www.atlassian.com/git/tutorials/comparing-workflows/gitflow-workfloweme si bez toho predstaviť našu prácu
Ako sa naučiť source control? (GIT)
v škole sa toho veľa nenaučíte. Mali sme 2 predmety na FEIke, kde sme potrebovali mať projekt uložený na Githube a teda používať Git, ale nebol na to veľký dôraz
ak sa chceš naučiť Git, tak najlepšia cesta je si pozrieť jeden tutoriál (odkaz nižšie), a potom si to vyskúšať na vlastnom projekte
v práci sa naučíš Git najlepšie
git má veľa pokročilých funkcií, ale väčšinou používaš len pár z nich (commit, push, pull, merge)
pojmy, ktoré treba poznať
commit
pull
push
merge
pull request / merge request
repository
github, gitlab, bitbucket
branch
Tipy na záver
skúšať git čo najskôr (v škole, doma)
nebáť sa používať konzolu. Treba poznať príkazy a nepoužívať len git pomocou IDE
commandy vedieť najprv (aspoň základné), a až potom používať git pomocou IDE
vyskúšať si doma projekt s viacerými vetvami, prípadne vyskúšať gitflow
Git Tutoriál
Git learn2code
Gitflow
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
46 min
October 09, 2019Ep. 24 – Potrebujem vedieť databázy?
Je tu konečne epizódka, ktorá sa nevenuje OOP. V epizóde číslo 24 sa pozrieme na to, či programátor potrebuje ovládať databázy. Najprv si v skratke povieme, čo to databázy vlastne sú. Postupne sa pozrieme na to, či ich treba ovládať a keď, tak čo konkrétne by si určite nemal vynechať pri ich štúdiu.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/10/StreetOfCode-Ep24.mp3
00:00 – 00:51 Úvod
00:52 – 02:55 Čo sú to vlastne databázy?
02:56 – 04:19 Typy databáz
04:20 – 05:33 Prečo relačná databáza? Čo je to tá relácia?
05:34 – 09:19 Prečo mi nestačí iba súbor?
09:20 – 10:20 Kto by mal ovládať databázy?
10:21 – 13:11 Relačné vs. nerelačné databázy
13:12 – 15:57 Čo sa z databáz oplatí vedieť?
15:58 – 17:26 Načo SQL, keď za mňa všetko spraví ORM?
17:27 – 18:02 Záver
Čo sú to databázy?
miesta, kam môžeme ukladať dáta, ktoré naša aplikácia potrebuje
do databázy ukladáme dáta, ktoré majú existovať aj po ukončení aplikácie – persistentne
premenné/objekty sú počas behu uložené iba v RAMke a po ukončení aplikácie zanikajú
ak ich chceme ponechať, použijeme databázu
Typy databáz
relačné – MySQL, PostgreSQL, SQLite
nerelačné – MongoDB (dokumentová), … Redis, neo4j, Cassandra
Relačné databázy
pracujú s entitami – objekty v databáze – zákazník, používateľ, zariadenie, platba, produkty, …
medzi entitami sa definujú vzťahy – relácie (z eng. relation)
zákazník má N objednávok, objednávka ma N tovarov, objednávka má 1 platbu (alebo aj viac)
entity a vzťahy medzi nimi sa určujú pri návrhu databáz, nie je jedno správne riešenie
Databázy sú iba súbory
aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, databázy sú naozaj iba súbory
sú to však súbory, ktoré sú prispôsobené na to, aby sa do nich dalo rýchlo zapisovať a rýchlo čítať
tak ako video súbor je prispôsobený na ukladanie a prehrávanie videa, tak aj databáza je určená na ukladanie dát
knižnice, ktoré pracujú s databázami sú vlastne iba programy, ktoré vedia správne s týmto súborom pracovať
Kto by mal ovládať databázy?
každý developer by mal ovládať aspoň základy
keď už nič, tak aspoň na pohovore je fajn, keď človek tie databázy pozná
android developer ich potrebuje
iOS developer ich potrebuje
backend developer ich potrebuje
frontend developer nie až tak
desktop developer ich potrebuje
game developer ich tiež môže potrebovať
wordpressákovi sa tiež zídu databázy
Čo sa z databáz oplatí vedieť
CRUD operácie
SELECT, UPDATE, DELETE, CREATE, …
JOINy sú iba bonus, stačí vedieť, čo približne robia
základný návrh databáz – tabuľky, entity, vzťahy medzi entitami (one-to-one, one-to-many, many-to-many)
veľa vecí vie už za teba robiť aj ORMko, ale aj tak sa oplatí tieto veci vedieť kvôli tomu, aby si vedel čo to ORM na pozadí robí
MySQL kurz na learn2code.sk
W3 Schools
Wiki!!!
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
19 min
October 01, 2019Ep. 23 – OOP Part 7 (Temná strana OOP)
V záverečnej epizóde o OOP si najprv pripomenieme nejaké výhody, ale hlavne sa pozrieme na negatíva objektovo orientovaného programovania. Nevýhod spomenieme viacero a preto aj taký názov epizódy. Najprv začneme takými zjavnejšími nevýhodami a potom prejdeme na nevýhody, ktoré sme si my vôbec začali všímať až po prečítaní týchto článkov.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/10/StreetOfCode-Ep.23.mp3
00:00 – 01:32 Úvod
01:33 – 06:17 Výhody OOP
06:18 – 14:27 Zjavné nevýhody OOP
14:28 – 18:00 Prvý článok
18:01 – 24:34 Druhý článok
24:35 – 25:46 Tretí článok
25:47 – 27:36 Prečo je OOP stále také populárne?
27:37 – 29:01 Oplatí sa učiť OOP?
29:02 – Záver
Výhody OOP
poskytuje spôsob akým štrukturovať kód
Objekty môžu byž reusované
Softvér je jednoduchší na urdžiavanie (kritici hovoria presný opak)
Môžeme definovať abstraktné dátove typy, resp. objekty
Vďaka enkapsulácii a modularite máme malo prepojené moduly (loose coupling)
Zjavné nevýhody OOP
veľa konceptov na naučenie
ťažko sa hľadá hranica, kedy som použil dané koncepty v správnom rozsahu
koncepty vedia byť dosť mätúce
ukecaná syntax – Enterprise FizzBuzz
limituje myslenie na myslenie v objektoch
privátne metódy sa nedajú testovať
Nevýhody OOP od iných programátorov
Prvý článok
svet nie je tvorený objektami
objekty su ilúzia
Druhý článok
OOP nie je prirodzené pre ľudský mozog, pretože ten je sústredený okolo robenia vecí a nie okolo rôznych hierarchií
pri programovaní je dôležitá jednoduchosť, čo podľa autora OOP nedosahuje, pretože má meniace sa stavy (objekty nie sú immutable)
môže sa stať, že pri veľkých projektoch si musím urdžiavať veľa kontextu v hlave
v reálnom svete objekty nie sú hierarchické
dedenie nie je modelované podľa reálneho sveta
v réalnom svete nie sú metódy
Tretí článok (Video)
Design Patterns, SOLID principles a všetky tieto veci sú iba band-aids pre zjednodušenie komplikovane vymysleného OOP
Prečo je OOP stále také popúlarne?
pretože je to niečo zaužívané
veľa systémov je v urobených v objektovo a je potrbené ich udržiavať
nič sa zatiaľ neukázalo byť o toľko lepšie, aby sa to oplatilo meniť
Oplatí sa učiť OOP?
áno
práca v tejto paradigme sa najbližšiu dobu bude dať nájsť
aj keď by používateľnosť klesla, tak sa to oplatí naučiť kvôli rozšíreniu obzorov
Užitočné odkazy
Jakubova hra, ktorá učí základné koncepty OOP
Stará dobrá Wiki
OOP pre 6 ročných
Enterprise FizzBuzz
1. Kritik
2. Kritik
3. Kritik
Zaujímavé video k téme. Hovorí o tom, ako OOP dosiahlo dnešnú popularitu. Vraj to nebolo až tak tým, že by OOP bolo nejaké úžasné, ale skôr zhoda viacerých okolností (a marketing Javy).
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
30 min
September 10, 2019Ep. 22 – OOP Part 6 (Polymorfizmus)
Objekt je polymorfický, keď je inštanciou viac ako jednej triedy. Vďaka polymorfizmu si vieme skrátiť a zjednodušiť kód, ale tak ako je to aj so všetkým ostatným, vieme si to aj poriadne skomplikovať.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/09/StreetOfCode-Ep22.mp3
00:00 – 02:00 Čo je to polymorfizmus
02:01 – 04:56 Príklad – muž a človek
04:57 – 06:48 Kedy je objekt polymorfický
06:49 – 15:45 Typy polymorfizmu (statický a dynamický)
15:46 – 19:35 Další príklad polymorfizmu
19:36 – 19:35 Výhody a nevýhody polymorfizmu
27:03 – Zhrnutie a záver + pár užitočných tipov
Statický polymorfizmus
V Jave, ale aj v iných OOP jazykov vieme vytvoriť v triede viaceré metódy s tým istým názvom, dokonca aj s tou istou návratovou hodnotou, ale s inými parametrami.
Toto sa nazýva method overloading. Vieme to teda docieliť nasledujúcimi spôsobmi:
Iný počet parametrov
Iné typy parametrov
Iné poradie parametrov (neodporúča sa, neprehľadné API)
Kedže metódy majú iné parametre, tak metódy majú tým pádom inú signature.
Toto je statické, čiže compiler vie, ktorú metódu má v ktorom prípade použiť.
Dynamický polymorfizmus
Táto forma polyformizmu nedovolí compileru dopredu vedieť, ktorú metódu bude treba zavolať. JVM (v pripade Javy) sa bude musieť rozhodnúť počas runtime.
Dynamickž polymorfizmus sa dá dosiahnuť pomocou method overriding. A toto sa dá dosiahnut ako sme už aj spomínali:
Podtrieda overridne metódu svojho parenta (obe metódy majú rovnakú signaturu ale poskytujú rôzne implementácie)
Trieda ktorá implementuje nejaký interface, implementuje jeho metódy
Práve vďaka dynamickému polymorfizmu vieme robiť “divočiny”.
Príklad
Abstraktná trieda Animal, ktorá obsahuje spoločné vlastnosti a chovania zvierať. Obsahuje metódu move(), ktorú musia deti tejto triedy implementovať.
abstract class Animal {
String name;
public Animal(String name) {
this.name = name;
}
abstract void move();
}
Tri triedy (Horse, Bird, Fish), ktoré dedia od Animal. Každá implementuje metódu move() inak.
class Horse extends Animal {
public Horse(String name) {
super(name);
}
@Override
void move() {
System.out.println("Riding");
}
}
class Bird extends Animal {
public Bird(String name) {
super(name);
}
@Override
void move() {
System.out.println("Flying");
}
}
class Fish extends Animal {
public Fish(String name) {
super(name);
}
@Override
void move() {
System.out.println("Swimming");
}
}
Výhodu polymorfizmu môžeme vidieť na nasledujúcom snippete. Trieda ZooService obsahuje metódu moveAnimal, ktorá má parameter typu Animal. Ja do tejto metódy môžem poslať ale všetky jej deti, resp hocijakého koňa, vtáka či ryby.
class ZooService {
...
void moveAnimal(Animal animal) {
animal.move();;
}
}
...
Bird bird = new Animal("bird"); // Mozem vytvorit instanciu takto
Bird bird2 = new Bird("bird"); // Aj takto, je to jedno a to iste
Horse horse = new Horse("horse");
Fish fish = new Fish("fish");
zooService.move(bird); // vypise "Flying"
zooService.move(bird2); // vypise "Flying"
zooService.move(horse); // vypise "Riding"
zooService.move(bird); // vypise "Swimming"
...

Užitočné odkazy
Jakubova hra, ktorá učí základné koncepty OOP
Stará dobrá Wiki
OOP pre 6 ročných
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
30 min
September 01, 2019 Ep. 21 – OOP Part 5 (Dedenie)
Dedenie, po anglicky inheritance, je ďalší veľmi dôležitý koncept OOP. Vdaka dedeniu vieme vytvárať hierarchie objektov. Toto môže byť veľmi nápomocné, ale aj nebezpečné. Viac si povieme v podcaste.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/08/Ep.-21.mp3
00:00 – 00:56 Úvod
00:57 – 02:06 Čo je to dedenie
02:05 – 03:26 Príklad – auto
03:27 – 19:59 Načo je dobré a nie je dobré dedenie
20:00 – 23:14 Skúsenosti s vytváraním hierarchií
23:15 – Zhrnutie a záver
Užitočné odkazy
Jakubova hra, ktorá učí základné koncepty OOP
Stará dobrá Wiki
OOP pre 6 ročných
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
27 min
August 24, 2019Ep. 20 – OOP Part 4 (Enkapsulácia)
V OOP chceme ochrániť naše objekty pred tým, aby si s nimi každý mohol robiť čo chce. Na toto nám slúži enkapsulácia a o enkapsulácii je aj táto epizóda. Vďaka enkapsulácii vieme skrývať interný stav objektov a prístup k tomuto stavu upraviť podľa potreby – get/set. Vďaka enkapsulácii sú zmeny v kóde lepšie izolované, redukujú sa nám test cases a znižuje sa nám previazanie kódu. Ale pozor, všetko treba brať opäť s mierou.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/08/StreetOfCode-Ep20.mp3
00:00 – 00:29 Úvod
00:30 – 02:06 Čo je to enkapsulácia
02:07 – 03:55 Príklad – auto
03:56 – 06:47 Načo sa používa enkapsulácia
06:48 – 11:12 Access modifiers
11:13 – 15:43 Prečo nemôže byť všetko public
15:44 – 18:36 Access modifiers v.2
18:37 – 24:20 Mini tips ohľadom enkapsulácie
24:21 – 25:09 Enkapsulácie znižuje impakt zmien
25:10 – 27:54 Loose coupling
27:55 Záver
Enkapuslácia
skrývanie hodnôt, stavu a funkcionality
zabraňuje tomu, aby používateľ objektu vedel dostať tento objekt do nevalídneho stavu
schovávame implementačné detaily – abstrakcia
Príklad auto
bez enkapsulácie vieme zabočiť ľavým kolesom doprava a pravým doľava – auto pokazíme
namiesto toho kolesá schováme pred verejnosťou (private) a spravíme verejnú metódu zaboč()
auto interne vie (alebo ten kto ju vytváral), že auto zabáča vždy oboma kolesami
používateľ nemusí vôbec vedieť ako auto zabáča, hlavne že zabáča
Access modifiers
týkajú sa propertiesov a metód
private – iba daná trieda vie k vlastnostiam pristupovať
protected – daná trieda a jej deti (triedy od nej dediace) vedia k vlastnostiam pristupovať
internal (C#) – public pre daný projekt (reálne assembly)
package private (Java) – public pre daný package – nedostupné mimo packagu
public – dostupné pre všetkých
Prečo nemôže byť všetko public
menenie propertiesov môže mať veľa side-effectov, ktoré viem ošetriť/zabezpečiť v setteri
vďaka enkapsulácii vieme spraviť read-only alebo write-only properties
bez settera nevieme napr. volať OnPropertyChanged() pri nastavení propertiesu
Mini tips
za každou private metódou sa schováva trieda – je to tak?
properties po väčšine majú byť private a ak treba, tak podľa potreby pridávame get/set
pri písaní nových tried/metód/propertiesov je fajn začať s najnižšími právami a postupne podľa potreby ich zvyšovať
Ďalej o enkapsulácii
zmeny kódu sú viac izolované
loose coupling – tým, že sa nechýtam vnútorností triedy sa znižuje previazanie kódu – neriešim dve kolesá auta, ale iba to, aby zabočilo
opäť treba hladať tú správnu mieru
enkapsulácia zjednodušuje aj testovanie
Užitočné odkazy
Jakubova hra, ktorá učí základné koncepty OOP
Stará dobrá Wiki
OOP pre 6 ročných
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
30 min
July 26, 2019Ep. 19 – OOP Part 3 (Abstrakcia)
Abstrakcia. Jeden zo základných pojmov OOP (alebo aj programovania všeobecne). Pobavíme sa o tom, čo to abstrakcia je vo všeobecnosti, ale samozrejme aj o tom, čo je abstrakcia v programovaní. Spomenieme zároveň aj nejaké výhody OOP, refaktorovanie a duplikáciu.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/07/StreetOfCode-Ep19.mp3
00:00 – 00:34 Úvod
00:35 – 04:39 Čo je to abstrakcia
04:40 – 06:20 Abstrakcia pri programovani
06:21 – 08:48 Pre koho vlastne abstrahujeme?
08:49 – 10:27 Ďalšie príklady abstrakcie v programovaní
10:28 – 12:25 Kedy používať abstrakciu
12:25 – 13:50 Abstrakcia zvyšuje kvalitu kódu
13:51 – 15:30 Divide and Conquer (rozdeluj a panuj)
15:31 – 16:30 Výhody OOP
16:31 – 18:55 Abstraktná trieda vs. abstrakcia
18:56 – 19:53 Abstrakcia a školské zadania
19:54 – 22:07 Nevýhody abstrakcie
Abstrakcia všeobecne
neriešime ako niečo funguje, proste to používame
ignorovanie detailov a sústredenie sa na to, čo nás práve zaujíma
keď zapínam práčku, tak neriešim čo všetko sa vnútri odohráva, hodím prádlo a perem
matematická rovnica/funkcia môže byť tiež formou abstrakcie
Abstrakcia v programovaní
UI (user interface) je forma abstrakcie – klíkam na tlačidlá a neriešim, čo všetko sa mi deje na pozadí
pri programovaní figurujeme aj ako vlastníci kódu a aj ako jeho používatelia kódu
pre koho abstrahujeme? – Aj pre nás, aj pre našich kolegov. Pre používateľov kódu
classy, funkcie, moduly, webapi, servisy, … to sú všetko abstrakcie. Vďaka ním vieme v kóde schovávať implementačné detaily, ktoré nás momentálne nezaujímajú
abstrakcia nie je dôležitá iba pri OOP, ale v OOP
Kedy použiť abstrakciu
keď si všimnem, že mám škaredý kód, alebo že sa mi niečo da z funkcie vytiahnuť
veľmi podobné ako refaktorovanie
využívame ju kvôli zjednodušeniu, zkrajšeniu a zlepšenia udržateľnosti kódu
zníženie duplikácie
Abstraktná trieda a abstrakcia sú rozdielné pojmy
abstraktná trieda je prvok v OOP, ktorý nám umožňuje lepšie štrukturovanie kódu
abstrakcia je to čo riešime v epizóde – vyňatie detailov, ktoré nás nezaujímajú
abstraktné – nechytateľné, nekonkrétne
Pri malých školských projektoch sa človek s abstrakciou príliš nezoznámi
Nevýhody abstrakcie
dá sa ľahko prehnať
dá sa na to možno príliš spoliehať – napr. niečo nefunguje tak, ako si myslíme
niekedy môže veci akurát zkomplikovať
Užitočné odkazy
Jakubova hra, ktorá učí základné koncepty OOP
Stará dobrá Wiki
OOP pre 6 ročných
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
23 min
July 14, 2019Ep. 18 – OOP Part 2 (Trieda, Object, Inštancia)
Pokračujeme druhou častou v sérií OOP. V tejto epizóde si najprv zopakujeme, čo je to objekt. Potom prejdeme na to, čo je to trieda a inštancia. Neskôr budeme rozoberať rozdiely medzi triedou, objektom a inštanciou. Nevyhneme sa ani príkladom z reálneho života, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť.

Stiahnuť
https://wp.streetofcode.sk/wp-content/uploads/2019/07/StreetOfCode-Ep18.mp3
00:00 – 00:35 Úvod
00:36 – 02:22 Čo je to objekt (zopakovanie)
02:23 – 06:20 Čo je trieda?
06:21 – 09:05 Čo je inštancia?
11:06 – 11:07 Aký je rozdiel medzi objektom, triedou a inštanciou?
10:48 – 13:53 Príklad vytvorenia triedy Lampa
13:54 – 15:07 Záver
OBJEKT
Objekty sú všade okolo nás. Keď sa teraz obzriem okolo seba vidím klávesnicu, monitor, myš, mobil, sluchadlá a všetko možné. Toto všetko sú reálne objekty, ktoré vieme reprezentovať aj v softvérovom svete.
Každý objekt má nejaké vlastnosti a chovania
TRIEDA
Keď vidíme na ceste 2 škodovky, tak vidíme vlastne 2 objekty. Tieto objekty sú dosť podobné, ale je nám jasné, že nie sú to tie isté objekty. Oba objekty sú škodovky a majú spoločné charakteristiky. V softvérovom svete by sme vedeli povedať, že oba objekty sú vytvorené z triedy Škodovka.
Trieda je návrh/predloha, podľa ktorého sú jednotlivé objekty vytvárané
Triede môžeme dať nejaké vlastnosti/properties a metódy, ktoré reprezentujú chovania
Pomocou tried vytvárame objekty
Trieda je koncept a nedá sa “chytiť”
INŠTANCIA
V OOP terminológií môžeme povedať, že inštancia je objekt vytvorený z nejakej trieday. Je to už teda konkretny vytvorený objekt, ktorý je v pamäti programu.
Inštancia je vytvorený objekt, ktorý žije v pamäti softvéru
Termíny objekt a inštancia sú často zameniteľné a veľa ľudí vám povie, že medzi nimi nie je žiaden rozdiel. Vypočujte si v podcaste, ako sa vám napriek tomu posnažíme vysvetliť rozdiely.
Príklad – LAMPA
Lampa v reálnom svete má jednu vlastnosť (zjednodušene). Môže byť buď zapnutá alebo vypnutá.
Taktiež ma jedno chovanie, ktoré mení jej stav (pomocou vypínača/zapínača)
V softvérovom svete by sme si vytvorili triedu Lamp a dali by sme jej property boolean switched.
Následne 2 metódy, ktorými môžeme switched nastaviť na true alebo false.
class Lamp {
boolean switched;
public Lamp(boolean switched) {
this.switched = switched;
}
public void switchOn() {
this.switched = true;
}
public void switchOff() {
this.switched = false;
}
}
Je to jednoduchá trieda, ktorá poskytuje návrh, ktorým môžeme vytvoriť hocikoľko lámp. A aj keby sme vytvorili 2 lampy a obe by mali switched nastavené na true, tak stále by to boli 2 rôzne objekty/inštancie, pretože by odkazovali na iné miesto v pamäti.
Záver
V ďalších epizodách si prejdeme základné pojmy z OOP – dedenie, abstraktná trieda, rozhranie a polymorfizmus. Sústredíme sa na to, prečo to prináša také výhody, že je to najviac rozšírená paradigma.
Užitočné odkazy
Jakubova hra, ktorá učí základné koncepty OOP
Stará dobrá Wiki
OOP pre 6 ročných
Viac epizód nájdeš na https://streetofcode.sk/podcast
Pridaj sa na Discord tu - https://streetofcode.sk/discord
16 min