V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo skúseného komentátora a dlhoročného televízneho novinára Miroslava Michalecha. Otvorene hovoril o svojich začiatkoch v televízii, fenoméne relácie Tango či o tom, ako sa za 3 dekády v médiách zmenil športový svet.

Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.

Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.

Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.

Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.

Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.

Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.

Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.

Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.

Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka’, tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.

Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.

Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.

Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.

Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.

Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”

Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.

Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.

Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.

V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.

Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého futbalistu Slovana Bratislava a experta JOJ Šport Martina Dobrotku, strelca pamätného gólu proti AS Rím, ktorý dnes pôsobí v druholigovom Pohroní. Futbal však nie je jeho jediná oblasť záujmov, popri kariére získal aj titul PhD. a napísal niekoľko športových stĺpčekov.

Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.

Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”

Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.

Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého slovenského futbalistu, trénera a legendu Slovana Bratislava Ladislava Pecka. Ten v belasom drese strávil prakticky celú svoju hráčsku kariéru, neskôr ho viedol aj ako tréner a v sezóne 2008/09 s ním získal majstrovský titul.

Ladislav Pecko otvorene zaspomínal na 90. roky, keď bol futbal na Slovensku veľkým fenoménom: „Na každý zápas prišlo 40-tisíc ľudí. Bola to obrovská spoločenská udalosť, stretávali sme sa s najväčšími hercami, umelcami či novinármi. To bolo to najviac, čo sme asi mohli dosiahnuť.”

Jedným z jeho najsilnejších zážitkov bol duel proti Realu Madrid, ktorý sa skončil prehrou 1:2. V jeho pamäti zostal najmä pre spornú penaltu v prospech španielskeho giganta, po ktorej dostal disciplinárny trest za protesty.

Otvorene pomenoval aj súčasný problém slovenského futbalu, a to nedostatok výrazných osobností. Slovan podľa neho síce dominuje lige, no chýbajú hráči, kvôli ktorým by fanúšikovia chodili pravidelne na štadión. „V našich časoch ľudia fandili jednotlivým futbalistom, dnes si po zápase málokto povie, že toto je ten hráč, ktorého chcem vidieť aj nabudúce,” zdôraznil.

Okrem najväčších úspechov zažil aj ťažké obdobie v sezóne, keď Slovan vypadol do II. ligy a klub zápasil s finančnými problémami. Hráči nedostávali výplaty, chýbala dokonca teplá voda. Ladislav Pecko priznal, že vtedy už chodil na tréningy iba kvôli spoluhráčom, nie kvôli samotnému futbalu.

Ako tréner sa zapísal do histórie v roku 2009, keď Slovan po 10 rokoch priviedol k titulu. V realizačnom tíme pôsobil spolu s Vladimírom Kinderom a Mariánom Zemanom a hoci podľa vlastných slov „celé dianie len zastrešoval”, práve vtedy pochopil, že sila trénera spočíva najmä v schopnosti poskladať kolektív a nájsť tú správnu rovnováhu.

Po konci na lavičke Slovana pôsobil aj v ďalších kluboch či pri mládežníckych reprezentáciách. Neskôr objavil novú vášeň - varenie, ktorému sa začal venovať počas pôsobenia v Ružomberku. „Keby som nehral futbal, tak by som chcel byť kuchárom na úrovni,” prezradil s humorom.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa Julo a Muťo porozprávali s bývalým slovenským reprezentantom a súčasným generálnym manažérom FK Pohronie Róbertom Ježom. Tento futbalista s bilanciou troch gólov v deviatich reprezentačných štartoch ponúkol úprimný pohľad na svoju bohatú kariéru, ktorá ho zaviedla z Nitry cez Plzeň až do Žiliny, kde získal dva ligové tituly.

Róbert Jež otvorene spomínal na najúspešnejšie obdobie kariéry v MŠK Žilina, kde odohral viac ako 5 rokov a získal niekoľko trofejí. S úsmevom opísal kontrast medzi hráčmi Žiliny a Chelsea počas Ligy majstrov: „Oni prišli v sakách, vestičkách a kravatách, ako vystrihnutí z katalógu. My sme tam prišli v teplákových súpravách ako chudobní príbuzní.”

V rozhovore Róbert Jež prezradil aj pikošky zo zákulisia, napr. ako sa hráči Žiliny schovávali pred trénerom, keď si chceli zapáliť cigaretu. Neobišiel ani tému svojho pôsobenia v Poľsku, kde zažil ešte starý futbalový svet pred vybudovaním moderných štadiónov.

Diváci sa tiež dozvedia detaily o zdravotných problémoch, ktoré ukončili jeho kariéru v Trnave, aj o súčasnej práci generálneho manažéra v Pohroní, ktoré úzko spolupracuje s Podbrezovou. Róbert Jež hovoril o výzvach slovenského futbalu, o financovaní klubov a o tom, ako funguje druholigový tím s rozpočtom okolo 700-800-tisíc eur ročne.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na aktuálne slovenské reprezentačné zápasy, keďže pôsobí aj ako spolukomentátor v televízii. Neváhal priznať, že stretnutie s Luxemburskom nebolo z našej strany dobré: „Jedinú emóciu, ktorú sme v tom zápase aj s Matúšom Lukáčom (komentátor, pozn. red.) mali, bol gól.”

Róbert Jež poskytol aj pohľad bývalého hráča na prácu v médiách a podal zaujímavé svedectvo o stave súčasného slovenského futbalu.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa moderátori Julo a Muťo porozprávali s mediálnou manažérkou slovenskej futbalovej reprezentácie Monikou Jurigovou, ktorá poodhalila zákulisie svojej práce a každodenný život pri národnom tíme.

Monika Jurigová, ktorá prišla do sveta futbalu vďaka svojmu otcovi a niekdajšiemu trénerovi Dušanovi Radolskému, dnes koordinuje všetky mediálne aktivity slovenských reprezentácií - od mužského A-tímu až po mládežnícke výbery. V rozhovore otvorene hovorila o tom, aké náročné je manažovať mediálne povinnosti hráčov, koordinovať rozhovory pre televízie a organizovať tlačové konferencie.

Dozviete sa, ako vyzerá príprava hráčov na rozhovory a kto je podľa nej najlepší v komunikácii s médiami. Spomenula Stanislava Lobotku, Milana Škriniara, ale aj príbeh, ako sa v priebehu rokov vyprofiloval Tomáš Suslov, ktorý prišiel do reprezentácie ako 17-ročný a dnes je jednou z jej najvýraznejších osobností.

Monika Jurigová prezradila aj to, čo sa deje v mixzóne bezprostredne po zápasoch, keď sú hráči plní emócií. „Niekto vie, že nerád rozpráva, tak povie: ‚Monika, tu by som nechcel ísť, nevieš ma prešupnúť? Pôjdem radšej robiť niečo iné,’” opísala situácie, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi požiadavkami médií, resp. partnerov a komfortom hráčov.

Zaujímavý je aj pohľad na to, ako sa mediálna práca líšila počas covidového Eura a minuloročného šampionátu v Nemecku. „Na covidovom Eure boli tlačovky v podstate online. Ja som tam niekedy sedela len s trénerom a odpovedali sme cez monitory. Bolo to veľmi neosobné,” spomína.

Monika Jurigová tiež vysvetlila, ako sa vyberajú hráči na oficiálne tlačové konferencie a čo znamená, keď sa na nej objaví konkrétny futbalista. „Nemôžete priniesť hráča, ktorý nebude v základnej zostave,” prezrádza jedno z pravidiel UEFA.

V závere rozhovoru sa moderátori s Monikou Jurigovou venovali aj téme podpory slovenských fanúšikov. „Mňa to mrzí za chalanov. Dúfam, že ľudia prídu a pomôžu nám. Keď sa bavíme s hovorcami z menších krajín, tak v momente, keď prišli fanúšikovia a začali držať palce, tak sa im začalo dariť,” apeluje na fanúšikov pred blížiacimi sa kvalifikačnými zápasmi.

Najnovšia epizóda podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prináša jedinečný pohľad na fungovanie slovenskej reprezentácie a život v jej zákulisí očami človeka, ktorý sprevádza našich futbalistov na každom kroku a pozná ich aj z inej stránky než tej, ktorú môžeme vidieť na ihrisku.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo mimoriadnu hosťku - Andreu Václavínek, producentku úspešnej dokumentárnej série Do neba a do pekla, ktorá sa dostala pod kožu slovenským futbalovým klubom a odhalila ich vnútorný svet.

Andrea Václavínek, ktorá spolu s kolegom Marekom Prochácom tvorí gro produkčného tímu, poodhalila v rozhovore zaujímavé detaily z nakrúcania dokumentov o Spartaku Trnava, MŠK Žilina a najnovšie aj o Slovane Bratislava.

Čo sa v podcaste dozviete? Ako sa tvorcom podarilo dostať do šatní klubov a prelomiť počiatočnú nedôveru hráčov aj funkcionárov? Aké rozdielne sú prístupy jednotlivých klubov k natáčaniu? Julo a Muťo sa pýtali aj na konkrétne pikošky zo zákulisia - napríklad na momenty, keď im tréner povedal „teraz vypnite kamery” alebo na reakcie hráčov, keď sa v ich blízkosti objavila žena s kamerou.

Andrea Václavínek otvorene hovorí o rozdieloch medzi natáčaním v jednotlivých kluboch: „Ak by sme išli ako do prvého klubu do Slovana, tak si myslím, že by nás slušne vy*akovali. Teraz už videli, že nie sme čudní, tak nás zobrali...” Zaujímavé je aj porovnanie prístupu mladých hráčov Žiliny s „hviezdami” Slovana.

Producenti sa snažili zachytiť aj osobné príbehy futbalistov mimo ihriska - od návštev v ich domácnostiach až po stretnutia s partnerkami či rodinami. „Snažili sme sa tam dať aj nejaký inside, ako ísť k ním domov alebo riešiť s nimi nejaké iné aktivity,” prezrádza Andrea Václavínek.

V najnovšej epizóde sa dozviete aj to, ktorí hráči Andreu Václavínek najviac prekvapili svojou inteligenciou a osobnosťou - medzi nimi Marko Tolič, Kevin Wimmer, ale aj tréner Vladimír Weiss, o ktorom producentka prezrádza: „Človek vidí, že mu naozaj reálne záleží na hráčoch.”

Seriál Do neba a do pekla patrí podľa Andrey Václavínek k najsledovanejším formátom na Voyo a fanúšikovia sa môžu tešiť aj na ďalšie projekty. Kam sa produkčný tím pozrie najbližšie? A plánujú rozšíriť svoj záber aj na iné športy? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali moderátori v štúdiu výnimočného hosťa - legendárneho športového publicistu Michala Zemana, ktorý v žurnalistike pôsobí neuveriteľných takmer 50 rokov.

Skúsený novinár v otvorenom rozhovore odhalil, ako vyzerali začiatky jeho kariéry v časoch, keď sa články písali ručne a diktovali do telefónu. Michal Zeman si zaspomínal na svoje pôsobenie v bratislavskom Večerníku či denníku Pravda a popísal, ako dramaticky sa zmenila novinárska práca za posledné desaťročia.

Ako jeden z mála slovenských novinárov absolvoval všetky svetové a európske futbalové šampionáty od roku 1996 vrátane exotických destinácií ako Južná Afrika, Brazília či Južná Kórea s Japonskom. V podcaste prezradil, ktorý zápas považuje za najemotívnejší a aké dobrodružstvá zažil počas svojich ciest.

Dozviete sa tiež príbeh o vzniku prestížnej ankety Futbalista roka, ktorej je zakladateľom, a prečo sa termín jej vyhlásenia musel postupne prispôsobiť nabitému programu hráčov pôsobiacich v zahraničí.

Michal Zeman sa v dokumente o trénerovi Jozefovi Venglošovi objavil v spoločnosti takých velikánov ako Arsene Wenger či José Mourinho. V podcaste poodhalil zákulisie nakrúcania a vyjadril názor, prečo si Slováci niekedy nevážia svoje športové osobnosti.

V závere dnešnej epizódy moderátorov prekvapil informáciou, že s behom začal až po päťdesiatke na MS vo futbale v Brazílii 2014, no odvtedy behá takmer každý deň - nie pre radosť, ale ako „servis pre svoje telo”.

Dnešná časť podcastu Striedame! ponúka jedinečný pohľad do zákulisia slovenského športového novinárstva očami muža, ktorý napísal viac ako 30-tisíc článkov a svojou prácou ovplyvnil celé generácie športových fanúšikov.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.

Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.

„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.

V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.

„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.

V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.