Studnička

Svadby z Rejdovej

Veľká Noc

Moderovaný prúd o tradíciách, ľudovej kultúre s hosťom.

OĽUN 1983 - v prechádzkach medzi archívnymi zvukovými snímkami z produkcie banskobystrického rozhlasového štúdia sa pristavíme v roku 1983. Do dnes už historického cyklu verejných nahrávok hudobného folklóru s názvom „Hrajte že mi, hrajte“ po prvýkrát zavítal Orchester ľudových nástrojov vtedy ešte Československého rozhlasu v Bratislave so svojimi sólistami. Ukážky z jeho koncertu pripravil, uvádza, a po 35 – tich rokoch si na ne spomína hudobný redaktor a aj jeden z vtedajších účinkujúcich Juraj Dubovec.

Ábelová, Madačka, Nedelište, to boli tri samostatné dediny ležiace v severozápadnej časti Novohradu. Od svojho vzniku mali veľa spoločného. Domy ich obyvateľov boli kedysi roztrúsené v skupinkách po horských svahoch. Na týchto lazníckych usadlostiach sa ľudia venovali najmä poľnohospodárstvu a chovali statok, predovšetkým ovce. Na konci 19. storočia bola v Ábelovej vybudovaná bryndziareň. Po druhej svetovej vojne sa situácia v týchto lokalitách zmenila, najmä v dôsledku prudkého poklesu obyvateľstva. To malo za následok, že Madačka a Nedelište boli postupne pričlenené k Ábelovej. Úbytok obyvateľstva v priestorovo izolovaných lokalitách súvisel predovšetkým s rôznymi hospodársko-politickými zmenami v našom štáte. V mnohých obciach Novohradu bola táto situácia aj dôsledkom regulácie pôrodnosti v evanjelických rodinách v snahe zamedziť drobeniu majetkov.

Rómske ľudové tradície sa čoraz viac dostávajú do povedomia verejnosti, a to je dobre. Tvoria súčasť kultúry našej krajiny a navyše, sú mimoriadne zaujímavé a bohaté. Inšpirovali aj nový hudobno-tanečný projekt choreografa Vlada Michalka, ktorý búra stereotypy o Rómoch a je pútavým prienikom do sveta emócií, a skutočného tanečného a hudobného kumštu. Folklórna relácia Studnička prináša exkurz do predstavenia s názvom „Gádžo expres“ a predstavuje aj nové CD známeho speváckeho páru Viktora a Martiny Ťaskovcov.

Ľudová hudba Ondreja Mrázika - zaujímavosti z histórie jednej ľudovej hudby, ktorá sa natrvalo zapísala do umeleckých fondov rozhlasu na Slovensku už len tým, že v archíve zostalo po nej temer 600 štúdiových nahrávok s viac než tisíckou piesní. Pri banskobystrickom rozhlase externe pôsobila v rokoch 1969 – 1992. Ľudová hudba niesla meno svojho primáša Ondreja Mrázika (1939-1998). Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.

Beluj - neďaleko Banskej Štiavnice v doline Belujského potoka leží obec Beluj. Kedysi to bola významná hrnčiarska dedina. Najstarší záznam o hrnčiaroch v Beluji je z roku 1635. Posledný aktívny hrnčiar zomrel v roku 1889 a belujské hrnčiarstvo postupom času upadlo do zabudnutia. Okrem hrnčiarstva sa ľudia v Beluji zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a furmančením. V zime sa chlapi zaoberali ťažením a spracovaním dreva. Na konci 19. storočia bola v obci vybudovaná tehelňa. V tom období bola dedina v hospodárskom rozkvete a mala najvyšší počet obyvateľov. V súčasnom období žije v Beluji 126 ľudí. Mnohé domy slúžia už len ako rekreačné obydlia. Viaceré objekty so zachovanými archaickými prvkami, ktoré vznikli koncom 19. storočia stoja v obci dodnes.

Interpretačné a aranžérske umenie Rinalda Oláha vždy vzbudzovalo úžas, obdiv, ale aj odmietanie. Svojská hudobná výpoveď umocnená charakteristickými povahovými črtami tejto osobnosti jednoducho inšpirovala a stále inšpiruje. Slovami Jany Ambrózovej, „Rinaldo dodnes oslovuje muzikantov z prostredia scénického folklorizmu a profesionálnych huslistov. Vďačí za to nenapodobiteľnému citu pre štýlové osobitosti ľudovej piesne a rafinované aranžérske postupy, ktoré uplatnil vo svojich úpravách, vychádzajúc pritom priamo z tradičných herných štýlov slovenských primášov.“ Známy folklorista a hudobný skladateľ Pavol Tonkovič ho dokonca označil ako „Paganiniho zo Slatiny“. Nové CD „Rinaldove odkazy“ prináša odborný a pritom muzikantsky mimoriadne zanietený pohľad na jeho doteraz nezverejnenú tvorbu.