Studnička

Piesne, ktoré máte radi, speváci z vášho kraja v súťaží a zaujímaví hostia... opäť naživo a prvý krát v tomto roku. Studničku Marcely Čízovej s muzikantmi Michalom Fiľom a jeho synom Matúšom

Nahrávky goralských piesní a hudby z oravských obcí Hladovka a Suchá Hora. Zima začínajúceho sa roku 1978. Do banskobystrického rozhlasového štúdia počas víkendov postupne prichádzajú speváci a muzikanti z oravských obcí, aby tu nahrali svoje piesne a muziku pre gramoalbum Orava. Vznikajú snímky, ktoré patria medzi klenoty archívu Slovenského rozhlasu. Po štyridsiatich rokoch ponúka aj svoj výber z nich, v ktorých účinkujú goralskí speváci a muzikanti z Hladovky a Suchej Hory, komentuje jeden z pripravovateľov a účastníkov nahrávania Juraj Dubovec.

Obec Tŕnie sa nachádza v Kremnických vrchoch, v doline potoka Turová, 17 km od mesta Zvolen. Ľudia sa tam odpradávna zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a prácou v okolitých lesoch.

Z remesiel bolo zastúpené kováčstvo, kamenárstvo, obuvníctvo, viacerí chlapi sa venovali murárskym prácam. Dedina sa skladá zo štyroch osád: Budička, Kašova Lehôtka, Hrabiny a samotné Tŕnie.

Obec sa vzhľadom na svoju geografickú a kultúrnu izolovanosť vyznačovala viacerými osobitosťami v prejavoch tradičnej kultúry.

Horehronský viachlasný spev sa stal súčasťou UNESCO - relácia Studnička prináša exkluzívnu tému, ktorá súvisí s nedávnym zápisom Horehronského viachlasného spevu do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento mimoriadne prestížny status dostávajú len jedinečné a životaschopné prvky duchovného dedičstva krajín sveta. O tom, čo tento zápis znamená pre Slovensko a čím je horehronský spev špecifický za zvuku unikátnych nahrávok zo všetkých obcí Horehronia rozpráva etnomuzikologička Alžbeta Lukáčová. Predstavujeme aj nový CD-album „Keď si ja zaspievam...“ speváčky Veroniky Bodnárikovej z Pohorelej.

Vianoce trochu inak - na podoby tradičnej kultúry vplývalo množstvo činiteľov. Kultúrne javy boli pod vplyvom spoločenských vzťahov, spôsobu života, charakteru hospodárenia a najmä zamestnania, ktorým sa ľudia zaoberali. Spôsob získavania obživy (hlavné či doplnkové zamestnania) sa zrkadlil aj v obyčajach vianočného obdobia. Odlišnosti v slávení vianočných sviatkov boli a podnes sú prítomné v závislosti od sociálneho prostredia, či už ide o lokalitu banícku, vinohradnícku, prostredie robotníkov, rodiny pastierov, podomových obchodníkov a pod. Špecifickú funkciu mali počas vianočných sviatkov aj učitelia.

Ľudová hudba z Revúcej - v novembri pred 25 rokmi zavítali do banskobystrického rozhlasového štúdia pri príležitosti prípravy dokumentárnych albumov tradičných hudobných prejavov Gemera muzikanti ľudovej hudby z Revúcej. Viedol ju vtedy 33 ročný primáš Michal Šimko a v repertoári mala obľúbené piesne z viacerých obcí. Nahrala , naspievala viaceré z nich a pri ďalších sprevádzala spevákov zo svojho okolia a z Tisovca . Výber z archívu pripravil a na nahrávanie spomína Juraj Dubovec.

Východná - počiatky folklórnej skupiny vo Východnej siahajú do roku 1913. Už vtedy vzniklo zoskupenie, ktoré pozostávalo zo 48 členov. Na folklórnych slávnostiach v Strážnici skupina získala titul „miláčik Strážnice“. Tento zážitok mal veľký vplyv na zorganizovanie festivalu vo Východnej. História tohto podujatia sa začala písať od roku 1953.Obec Východná však nie je pre folkloristov a etnológov zaujímavá len kvôli folklórnemu festivalu. Málokto vie, že tu na začiatku minulého storočia stála prepriahareň, nocľaháreň pre furmanov a vozáreň. Zaujímavé sú ajvýchodnianske tradičné jedlá, v obci sa nachádza množstvo starých zaujímavých budov a za pozornosť stoja aj viaceré osobité obyčaje, z ktorých sa mnohé uplatňovali ešte v 60. až 70. rokov minulého storočia. O tom všetkom bude Studnička o Východnej.

Nahrávky z Celoštátnej postupovej prehliadky folklórnych kolektívov. „Tvoriť svoje sny“ je náročná ale zaujímavá cesta neustáleho hľadania. Čím viac vieme a spoznávame, stávame sa opatrnejší a zodpovednejší voči sebe, interpretom aj divákom. Ak sa choreograf snaží svojou tvorbou o istú výpoveď, a nehľadá spôsoby lacného inscenovania folklórnej predlohy, prechádza často tŕnistým a neistým chodníkom, na ktorého konci ho možno čaká okamih pominuteľnej slávy – kúsok z tejto pomyselnej slávy folklórna ponúka relácia Studnička prostredníctvom nahrávok z Celoštátnej postupovej prehliadky folklórnych kolektívov. Tá sa konala 11 a 12. novembra 2017 v Liptovskom Mikuláši a priniesla témy, o ktorých sa Alžbeta Lukáčová zhovára s Miroslavou Palanovou, Bernardom Garajom a Katarínou Babčákovou.

V rámci relácii Studnička vysielame naživo s etnomuziologičkou Janou Ambrózovou. Súčasťou relácie je súťaž ľudových piesní.

Rod Radičovcov - Kokava nad Rimavicou - Malohontská obec Kokava nad Rimavicou je známa svojou originálnou tradičnou ľudovou hudobnou kultúrou. Významnú úlohu v nej od 19. storočia zohrával muzikantský rod Radičovcov, ktorí ako primáši prenášali túto tradíciu z pokolenia na pokolenie. Pred 25 – rokmi, na prelome rokov 1992-1993 zavítal so svojou kapelou do banskobystrického rozhlasového štúdia ostatný primáš rodu Ondrej Radič (1925-2000) spolu so spevákmi z obce. V archíve po nich zostali vzácne a po každej stránke kvalitné nahrávky . Výber z nich pripravil a na ich vznik spomína Juraj Dubovec.