Studnička

Praznov leží v Súľovských vrchoch, v Podmanínskej vrchovine v doline Praznovského potoka. Názov obce vznikol pravdepodobne podľa rodiny Praznovcov, ktorej v 15. storočí patrila veľká časť dediny. Obec vtedy patrila do horného okresu Trenčianskej stolice. Podľa daňových súpisov tu bolo v 16. storočí okolo šesť usadlostí. Hlavným zdrojom obživy bolo v Praznove odpradávna poľnohospodárstvo. V období prvej republiky sa objavovali remeslá ako obuvníctvo a stolárstvo, kováčstvo. Od roku 1980 sa obec stala mestskou časťou mesta Považská Bystrica.

Žijeme dobu, v ktorej sa stretáva staré s novým. Sme svedkami zániku sveta, kedy ľudia žili pevne zviazaní s pôdou a pre chvíle radosti i smútku im stačilo málo – pieseň. Tak, ako sa mení doba a život v nej, mení sa aj podoba ľudovej hudby, tanca a spevu. Ako pracuje folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice po víťazstve v televíznej šou Zem spieva sa Alžbeta Lukáčová rozpráva s jeho vedúcim a tanečníkom Petrom Pohančaníkom. V rozhovore s folkloristkou Andreou Jágerovou zase prináša pohľad do života jednoduchých ľudí, pre ktorých bol spev prirodzenou súčasťou života. Či vôbec a ako sa tento svet dá sprostredkovať súčasnej speváckej skupine sú otázky, na ktoré sa v relácii Studnička hľadajú odpovede.

Amerikáni - na konci 19. storočia dosiahol nárast obyvateľstva v našich krajinách vrchol. Nadbytok pracovných síl, zníženie miezd, nezamestnanosť, hospodárska kríza a rôzne prírodné katastrofy uviedli do pohybu tisícky ľudí. Začali odchádzať do Ameriky, do Kanady, Francúzska, Brazílie, Argentíny.

Vysťahovalecké piesne a spomienkové rozprávania podávajú obraz o príčinách a dôsledkoch migrácie. K najbohatším motívom piesní i rozprávaní patrí útrpná dlhá cesta, ťažká práca v baniach a továrňach, neraz aj s tragickým koncom. Frekventované sú aj motívy opustených žien, očakávanie a písanie listov, či chválenie sa novým životom.

Snímky z Klenovca a Revúcej - pred štvrťstoročím - v závere roku 1992 zavítali do banskobystrického štúdia speváci a ľudové hudby z Klenovca a Revúcej. V rámci unikátneho projektu vydávania gramoalbumov, ktoré dokumentovali stav v oblasti hudobného folklóru jednotlivých oblastí stredného Slovenska prišiel totiž na rad Gemer. Výber zo zvukových snímok, ktoré vtedy vznikli , pripravil a na nahrávanie spomína vtedajší hudobný redaktor Juraj Dubovec.

O obci Mýto pod Ďumbierom - starí ľudia často spomínajú, že ovca je najvýdatnejšie zviera.Úžitok z nej vraj bol od ucha po paprk. Pre obyvateľov obce Mýto pod Ďumbierom malo ovčiarstvo v prvej polovici minulého storočia rozhodujúci význam a v značnej miere ovplyvnilo kultúru vtedajšej dediny. Počúvajte Studničku v nedeľu o 15-tej a o tejto zaujímavej dedinke sa dozviete viac.

O Hrončekovcoch - v Hriňovej na Podpoľaní nájdeme celú plejádu vynikajúcich muzikantov. Len niektorí sa však zapísali do histórie širšieho regiónu a Slovenska hrubšími písmenami – k nim patrí vynikajúci predník Ján Hronček. Členom známej muziky Hrončekovcov je aj cimbalista Milan Hronček – autor knihy, v ktorej zmapoval život svojho otca popri iných muzikantoch. Otvoril tak dvere do života svojej rodiny a ľudí, ktorí neboli celebritami, len prežili svoj život s podpolianskou muzikou. V relácii Studnička sa predstavujú hostia Ján Hronček, Milan Hronček spolu s unikátnymi historickými nahrávkami zo súkromného rodinného archívu i nahrávky z hudobných nosičov v priereze 26 rokov.

Moderovaná relácia s hosťom o ľudových tradíciách, hudbe a piesni. Moderuje M.Čížová, hosť M.Krotáková

Speváci a muzikanti z liptovských obcí - Rok 1985. V Liptove sa miestni osvetári a folkloristi aktívne zapájajú do príprav nahrávania gramoalbumu ľudovej hudobnej kultúry v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu. V niektorých obciach sa im dokonca podarilo dať aspoň na túto príležitosť dohromady najstaršiu muzikantskú generáciu a zostaviť ľudové hudby, ktoré sprevádzali spevákov. Výber z neopakovateľných a vzácnych snímok, ktoré takto vznikli, pripravil a uvádza účastník nahrávania, vtedajší hudobný redaktor Juraj Dubovec.

Badín - pôvodným zamestnaním obyvateľov Badína bola starostlivosť o kráľovské lesy. V starých listinách sa uvádza, že tu existoval panský majer. V 16. – 18. storočí vlastnil tunajšie lesy erárny podnik v Železnej Breznici. Obyvatelia, ktorí tu žili, sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. V roku 1892 boli v chotári obce otvorené hnedouhoľné bane. Ťažba bola riadená Banskou správou v Španej Doline. Časť uhlia odoberala Strieborná huta v Banskej Bystrici, menšie fabriky a miestni kováči.