Studnička

Gramoalbum Pohronie 1979 - Ľudová hudba Jána Molenta zo Šumiaca, Pokošovci z Telgártu, Čonkovci z Pohorelej a legendárna muzika Júliusa Bartoša- Šuka z Čierneho Balogu. V roku 1979 prišli do banskobystrického rozhlasového štúdia sprevádzať spevákov a speváčky zo svojich obcí počas prípravy gramoalbumu Pohronie a tak vznikli vzácne a v mnohom neopakovateľné nahrávky. Výber z nich ponúka Juraj Dubovec.

Obec Bobrovček patrila likavskému panstvu, neskôr rodu Okolicsányiovcov. Obživu miestnemu obyvateľstvu poskytovali predovšetkým blízke lesy. Boli tu tesári, šindliari i výrobcovia smoly. Smola sa vyrábala vo viacerých okolitých dedinách a využívala sa na napúšťanie a impregnovanie dreva. Výrobky dechtárov slúžili všade tam, kde sa drevo stretalo s vodou, napríklad, pri výrobe pltí, člnov a mostov. Najstarší obyvatelia obce Bobrovček si smoliarstvo, ako remeslo už nepamätajú. Uchovala sa len prezývka Smoliari alebo Smoliaci.

Okrem smoliarstva sa obyvatelia Bobrovčeka zaoberali chovom oviec, spracovávali vlnu a venovali sa výrobe súkna a kapcov. Na svojich políčkach pestovali konopu, zemiaky, na Liptove nazývané švápka, jačmeň a tiež žito.

Základom každej hudobnej myšlienky je tvorivá osobnosť. A platí to aj pre ľudovú kultúru, kde autorov piesní väčšinou nepoznáme. To, že nevieme ich vymyslel ale neznamená, že sa zrodili len tak. Sú výsledkom talentu mimoriadnych osobností, ktoré dokázali piesne tvoriť aj ich bravúrne interpretovať. V relácii znejú unikátne historické snímky v podaní Evy Gabel zo Slatiny nad Bebravou, Zuzany Dorotovičovej-Verešky z Hrochote aj súčasné nahrávky Drahomíra Parkániho z Príbeliec, speváckej skupiny Marína zo Zvolena, no najmä mimoriadnej speváckej osobnosti Márie Brdárskej-Janošky z Rejdovej.

Moderovaný púrd o tradíciách, ľudovej hude a piesni. Hosť Hana Kútiková.

Hudci spod Poľany - Pecníkovci z Čerína, Melicherčíkovci zo Stožku, Klincovci z Dúbrav, muzika legendárneho primáša zo Zvolenskej Slatiny Jána Berkyho - Dušana, ale aj huslista a súčasne aj spevák Pavol Ondráška zo Starej Huty. Výborní hudci spod Poľany, ktorí začiatkom roku 1983 hrali v banskobystricom rozhlasovom štúdiu svoju muziku a sprevádzali spevákov a speváčky zo svojho najbližšieho okolia . To sú protagonisti tohto výberu Studničky z archívu. Pripravil a uvádza ho jeden z účastníkov všetkých týchto nahrávok Juraj Dubovec.

Dačov Lom patrí do regiónu Hont. Obec vznikla spojením Horného a Dolného Dačovho Lomu. Dedina sa nachádza v centre Krupinskej planiny. Pre celú túto oblasť je charakteristické laznícke osídlenie. Vzhľadom na prírodné podmienky tvorilo hlavný zdroj obživy obyvateľov Dačovho Lomu poľnohospodárstvo, chov hovädzieho dobytka a oviec. Svoje nezastupiteľné miesto mali aj remeslá. V historických dokumentoch sa spomínajú kováči, kolári, stolári, obuvníci a mlynári. Obyvatelia obce sú evanjelického vierovyznania.

Ľudová hudba tvorí už desaťročia súčasť vysielania Slovenského rozhlasu aj televízie – obidve tieto médiá sa vo svojom vysielaní vyvíjajú, rovnako, ako sa vyvíjajú formy prezentácie ľudovej hudby a tanca. Dokumentuje to i medzinárodná súťaž folklórnych nahrávok Grand prix Svetozára Stračinu, ktorej tohtoročné nahrávky nasadené našim rozhlasom zaznejú v nedeľnom folklórnom vysielaní. Pootvoríme aj dvere do zákulisia televíznej folklórnej šou Zem spieva, ktorá nastavila zrkadlo tým, ktorí sa ľudovej hudbe a tancu doteraz venovali skrytí očiam širokej nefolklórnej verejnosti.

Kto ako začína, tak aj dokoná. Tradičnú svadbu na Slovensku tvorilo v minulosti viacero obradov, zvykov a magických úkonov. Sprevádzali ju mnohé veštby, piesne a svadobné reči. Dnes sa svadba odbaví za jeden deň, no v prvej polovici minulého storočia to fungovalo oveľa zložitejšie. Svadby trvali tri až päť dní a vravelo sa, že dobrá svadba do týždňa trvá. Okrem toho bolo množstvo praktík, veštieb a obchôdzok, ktoré sa konali ešte pred samotným sobášom. Svadbe totiž predchádzala dlhodobá príprava.

Podpoľanie - vydanie reprezentatívneho gramoalbumu - v zime roku 1983 postupne zavítali do veľkého nahrávacieho štúdia banskobystrického rozhlasu desiatky spevákov a muzikantov z Podpoľania. Pripravovalo sa vydanie reprezentatívneho gramoalbumu s ľudovou hudobnou kultúrou tejto výraznej etnografickej oblasti. Nahrávky piesní a hudby, ktoré vtedy vznikli, sú významným dokumentom stavu miestnej ľudovej kultúry v tej dobe, a patria do zlatého fondu rozhlasového archívu. Vypočujeme si muzikantov a spevákov z Hriňovej a Detvy. Spoluúčinkujú speváčky zo Slatinských Lazov. Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.