Studnička

Moderovaný prúd s ľudovou hudbou o tradíciách, ľudovej hudbe a piesni.

1964 - 1991 - Banskobystrický rozhlas si v tomto roku pripomína 6o. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili zaujímavosti z histórie tvorby zvukových záznamov hudobných folklórnych prejavov v profesionálnych podmienkach jeho veľkého nahrávacieho štúdia v rokoch 1964 – 1991. Uvádza Juraj Dubovec.

Osada Hronec patrila Ľupčianskemu panstvu. Začiatkom 16. storočia sa v chotári obce začala ťažiť železná ruda. Vznikali hámre a postupom času bol vybudovaný výnimočný železiarsky komplex, ku ktorému patrili vysoké pece v Pohronskej Polhore, Tisovci, Ľubietovej a Ponickej Hute a celý rad hámrov v Hronci, Osrblí, Piesku, Chvatimechu, Vajskovej, Jarabej, Lopeji, Jasení, Moštenici, Bystrej, Kostiviarskej a Sv. Jakube. Neskôr sa súčasťou komplexu stali aj valcovne v Podbrezovej, Piesku a Osrblí. Na začiatku 20. storočia pracovali takmer všetci hrončianski chlapi vo fabrike. Železiarska výroba ovplyvnila život a kultúru nielen v samotnom Hronci, ale i celom okolí.

Zdá sa, že ľudová hudba je nekonečným inšpiračným zdrojom. Vedela vnuknúť geniálne nápady už Mozartovi alebo Beethovenovi a za niekoľko storočí bola všelijako pretváraná a ohýbaná ‒ dostávala od skladateľov nové šaty a popri tom žila aj v svojej tradičnej podobe. To isté sa deje aj dnes. Svedčia o tom dva vynikajúce CD-albumy, ktoré vznikli ako fúzie folklórnej predlohy, klasickou hudbou, džezom, a ďalšími žánrami korenenými vlastnou kreativitou ich tvorcov. Prvým je projekt Katky Málikovej s názvom Pustvopol, z ktorého dýcha atmosféra Horehronia. Druhým je CD-čko Šlamastika známej žilinskej kapely Balkansambel naplnený živelnou riavou balkánskej dychovej hudby.

Moderovaný prúd o tradíciách, ľudovej piesni a hudbe. M.Čížová s hosťom

Ukážky zo spomienkových vianočných folklórnych pásiem, ktoré vznikli v produkcii banskobystrického štúdia v rokoch 1999 a 1983. Účinkujú obyvatelia obce Priechod pri Banskej Bystrici, básnik Ladislav Homola, členovia detského folklórneho súboru Kelčovan z Horného Kelčova na Kysuciach, speváci a muzikanti z Terchovej, a herci Ondrej Jariabek a Andrej Vandlík. Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.

Rybník - dedina Rybník leží v oblasti tzv. Slovenskej brány. Ide o geomorfologický útvar, ktorý bol vytvorený riekou Hron. Prvá písomná zmienka o obci Rybník je z roku 1075, kde sa spomína pod názvom Scelleus. Zo spomínanej listiny vyplýva, že už v tom období bolo jedno z hlavných zamestnaní Rybníčanov vinohradníctvo. Z roku 1720 pochádza pečať s vinohradníckym motívom, na ktorej dvaja vinohradníci nesú veľký strapec hrozna zavesený na drevenej žrdi.

Rybníčania dorábali kvalitné víno, ktoré bolo po stáročia známe v celej Tekovskej stolici.

Toto víno patrilo k najkvalitnejším a kedysi bolo dokonca drahšie ako bratislavské.

Okrem toho sa ľudia sa venovali včelárstvu, poľnohospodárstvu a chovu hovädzieho dobytka. Klimatické podmienky a tiež kvalita pôdy boli v tejto lokalite veľmi priaznivé. Všetkého sa tu urodilo dostatok.

Relácia Studnička prináša živé nahrávky z galaprogramu Stretnutie s piesňou. Práve ním vyvrcholila celoštátna súťažná prehliadka hudobného folklóru 2016. V Dolnom Kubíne sa stretli tie najlepšie spevácke skupiny, sólisti speváci, hráči na ľudové hudobné nástroje a kapely, ktoré sa prepracovali cez regionálne a krajské kolá, aby súťažili o titul laureáta. S Igorom Danihelom, jedným z členov poroty sa autorka relácie rozpráva i o tom, že dnes ľudia z paneláku chodia na Mitra zahrať bačom na salaš.

Moderovanú prúd s ľudovou hudbou, hosť Paľo Holík z Očovej, 27.11.2016.

Ivan Mačák - etnomuzikológ a hudobný historik - ukážkami z cyklu Hudobné dedičstvo, ktorý vysielalo banskobystrické rozhlasové štúdio v roku 1987 si pripomenieme významnú osobnosť slovenskej hudobnej vedy a kultúry – etnomuzikológa a hudobného historika Dr. Ivana Mačáka (1935 – 2016) . Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.