Studnička

Ľubietová - obec sa rozprestiera v údolí potoka Hutná. Je obklopená výbežkom Poľany, Ľubietovským Veprom a Hrbom. Dejiny mestečka sú nerozlučne späté s baníctvom a hutníctvom. Najväčšiu slávu priniesla Ľubietovej ťažba medenej rudy, ktorá sa tu dobývala do roku 1872. Po úpadku mediarstva si ľudia našli náhradu v ťažbe a spracovaní železnej rudy. V tom období pracovalo v baníckom priemysle takmer 80 % Ľubietovčanov. Neskôr sa s úpadkom baníctva ľudia začali vo väčšej miere venovať remeslám a poľnohospodárstvu. Na banskú výrobu nadviazali kováči, nožiari, zvonolejári. Okolité lesy poskytovali dostatok dreva pre rozvoj stolárskeho, tesárskeho i debnárskeho remesla.

Obyvatelia obce sú evanjelického i katolíckeho vierovyznania.

Ktorá pieseň je odkiaľ? Kto je vlastne nositeľom ľudových piesní? Komu piesne patria? Existuje niečo ako „kradnutie“ ľudových piesní? Relácia otvára otázky ktoré neraz vyvolávajú napätie medzi milovníkmi ľudovej kultúry. Prináša i exkurz do histórie a súčasnosti nášho najpopulárnejšieho ľudového tanca čardáša, a to vrátane pohľadu na mechanizmy jeho šírenia na území dnešného Slovenska.

Moderovaný prúd o folklóre a tradících

Hry cimbalových a sláčikových hudieb obcí Poniky a Hrochoť - tradičné , pre miestnu hudobnú kultúru príznačné a v porovnaní s obcami širokého okolia celkom originálne štýly hry cimbalových a sláčikových hudieb obcí Poniky a Hrochoť považujú odborníci za najstaršie na Podpoľaní. Vytvárali a do súčasnosti ho prenášajú generácie osobností niekoľkých rómskych muzikantských rodov . Oláhovci, Zacharovci na Ponikách, Berkyovské rody Paľáčovcov a Litovcov na Hrochoti . Vždy v dokonalej symbióze s ostatnými obyvateľmi obce, ktorí sú hrdí na folklórne tradície a vedia spievať a tancovať. Vypočujeme si ich archívne nahrávky, ktoré vznikli v roku 1983 v banskobystrickom štúdiu . Pripomenieme si aj legendárnu osobnosť moravského folklóru, speváčku Jarmilu Šulákovú (1929 – 2017). Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.

Obec Komjatná sa po prvýkrát spomína v roku 1330 ako Komnathna. Patrila zemianskej rodine Turanskovcov z Turíka. V roku 1828 mala 131 domov a 764 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pletením a predajom košov. Dolina, v ktorej obec leží, je významná tým, že cez ňu prechádzala praveká obchodná magistrála, ktorá viedla z Turca na Oravu až do Poľska.

V Komjatnej sú dodnes živé mnohé tradičné obyčaje, akými sú napríklad bursa a stavanie májov.

Obyvatelia obce sú prevažne katolíckeho vierovyznania.

V relácii Studnička si pripomíname dve významné osobnosti povojnového folklorizmu na Slovensku. Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ, redaktora a znalec folklóru a aj Janka Guzová, známa speváčka východoslovenských piesní zanechali na pôde slovenského folklorizmu veľké dielo. V určitom smere predznamenali ďalší vývoj a prezentáciu ľudovej hudby v médiách a dedičstvo ich pôsobenia vnímame aj dnes. V relácii Studnička si aj prostredníctvom historických nahrávok pripomenieme 110. výročie narodenia Pavla Tonkoviča a 100. výročie narodenia Janky Guzovej.

Moderovaný prúd o ľudových tradíciách, hudbe a piesni, nedeľa, 26.2.2017, hosť Martin Urban.

Premiéra pásma o terchovských muzikantských tradíciách v spomienkach, speve a v heligónke Jána Miha a v piesňach i cifrách terchovských hudcov. Zahrajú nám huslista Vincent Rybár, muzika Václava Muchu, spojené terchovské muziky, muzika Jána Rybára, Meškovci, Muchovci, Lacekovci, Viktor Struhárňanský so svojou muzičkou, a aj heligónkár a spevák František Mucha. Muzikantské výkony sme zaznamenali v banskobystrickom štúdiu v roku 1985, spomienkové rozprávanie Jána Miha v roku 1994. Pripravil Juraj Dubovec.

Selce pri Krupine - obec Selce leží neďaleko mesta Krupina, v Krupinskej výšine na plochom chrbte medzi dolinami potokov Krupinica a Vrbovok. V roku 1828 bolo v obci 25 domov a 155 obyvateľov. Dnes tu žije okolo 110 obyvateľov. Selčania sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Odpradávna sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali v lesoch a spracúvali drevo. Na začiatku 18. storočia tu pracovalo až 12 kolárov. Významné zastúpenie malo pestovanie viniča a jeho spracovanie.

Výskum ľudovej hudby nie je dnes ani zďaleka uzavretou kapitolou. Slová, ktoré predniesli za začiatku 20. storočia popredné postavy moravskej folkloristiky o tom, že ľudové piesne definitívne zanikajú spolu s tradičným spôsobom života boli pesimistické. Potvrdzuje to aj výskum hudobnej kultúry Rómov, ktorý už niekoľko desaťročí robí etnomuzikologička Jana Belišová. No a slovenské piesne spred 100 rokov žijú naďalej aj vďaka práci hudobného skladateľa a zberateľa Bélu Bartóka. Relácia Studička prináša raritné fonografické nahrávky i záznamy Bartókovej tvorby v podaní Ivy Bittovej a Muchovho kvarteta.