Studnička

Banskobystrický rozhlas si v tomto roku pripomína 6o. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili zaujímavosti z histórie tvorby zvukových záznamov hudobných folklórnych prejavov v profesionálnych podmienkach jeho veľkého nahrávacieho štúdia v rokoch 1964 – 1991. Uvádza Juraj Dubovec.

Ostrá Lúka leží na hranici Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny, neďaleko rieky Hron. Bola to poddanská obec Dobronivského hradu. Koncom 15. storočia ju získal rod Ostrolúckych, ktorý sa postupne vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov. Viacerí z nich zastávali dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Rod Ostrolúckych po celé storočia významne ovplyvňoval celkový život v tejto obci.

Výskum ľudovej hudby nie je dnes ani zďaleka uzavretou kapitolou. Slová, ktoré predniesli za začiatku 20. storočia popredné postavy moravskej folkloristiky o tom, že ľudové piesne definitívne zanikajú spolu s tradičným spôsobom života boli pesimistické. Potvrdzuje to aj výskum hudobnej kultúry Rómov, ktorý už niekoľko desaťročí robí etnomuzikologička Jana Belišová. No a slovenské piesne spred 100 rokov žijú naďalej aj vďaka práci hudobného skladateľa a zberateľa Bélu Bartóka. Relácia Studička prináša raritné fonografické nahrávky i záznamy Bartókovej tvorby v podaní Ivy Bittovej a Muchovho kvarteta.

S hosťom Vladiírom Homolom

Zvony a zvonári - dnes nám zvonia mobilné telefóny. Prostredníctvom nich dostávame dobré, ale i zlé správy. Kedysi zvonili zvony a tie ľuďom oznamovali dôležité zvesti. Hlas zvona dokázal prinútiť padnúť na kolená chudobného i pána, dedinčana, ale i prezidenta. Zvony boli nástrojom komunikácie a hlásali radostné noviny, aj to, keď sa pominula duša, keď v dedine vypukol požiar, zvonením ľudia zaháňali zlých démonov... o tom všetkom bude Studnička s názvom Zvony a zvonári.

Priechod a Poniky v rokoch 1994 – 1996 - započúvame sa do dokumentárne vzácneho a pritom poslucháčsky príťažlivého farbistého rozprávania , spomínania, spevu a muziky obyvateľov obcí Priechod a Poniky. V rokoch 1994 – 1996 ich pre tvorbu rozhlasových folklórnych pásiem zaznamenal a uvádza Juraj Dubovec.

Obec Papradno leží v podhorskej oblasti Javorníkov, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Stredom dediny preteká riečka Papradnianka. K obci patria mnohé osady ležiace v bližších či vzdialenejších dolinách, kde ľudia sezónne prebývali od jari do jesene. Takéto osídlenie do značnej miery ovplyvňovalo kultúrno-spoločenský život v tejto obci.

Ktorá pieseň je odkiaľ? Kto je vlastne nositeľom ľudových piesní? Komu piesne patria? Existuje niečo ako „kradnutie“ ľudových piesní? Relácia otvára otázky ktoré neraz vyvolávajú napätie medzi milovníkmi ľudovej kultúry. Prináša i exkurz do histórie a súčasnosti nášho najpopulárnejšieho ľudového tanca čardáša, a to vrátane pohľadu na mechanizmy jeho šírenia na území dnešného Slovenska.