Nie je možné súčasne nasledovať vlastnú vôľu a Božiu vôľu. Aktivitou prvej, druhá sa stáva poškvrnená a zbytočná. Sladko voňajúce myro stratí svoju hodnotu keď je zmiešané čo i len malým množstvom odporne voňajúcou tekutinou. Boh hovorí skrze proroka: „Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili ústa Pánove“ (Iz 1, 19-20).

            Je nemožné poznať Božie zmýšľanie, ak máme telesné zmýšľanie. Apoštol povedal: „Tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“ (Rim 8, 5-6). Čo je telesné zmýšľanie? Je to spôsob myslenia, ktoré prišlo zo stavu, do ktorého ľudstvo bolo uvedené pádom, ktoré ich nabáda konať akoby mali žiť večne na zemi, vyzdvihujúc všetko dočasné a náchylne k chaosu, ponižujúc Boha a všetko, čo sa mu páči a tým odvádza ľudí od spásy.

            Zrieknime sa našich vlastných duší podľa príkazu Spasiteľa, aby sme našli naše duše! Ochotne odmietnime poškvrnený stav, do ktorého sme boli vovedení naším dobrovoľným odmietnutím Boha, aby sme tak prijali od Boha svätý stav ľudskej prirodzenosti obnovený vteleným Bohom! Nahraďme našu vôľu a vôľu démonov Božou vôľou ohlásenou pre nás v Evanjeliu. Nahraďme naše telesné zmýšľanie – ktoré zdieľame s padnutými duchmi – Božím zmýšľaním, žiariacim z Evanjelia.

            Zrieknime sa našich pozemských bohatstiev, aby sme boli schopní nasledovať nášho Pána Ježiša Krista! Zrieknutie sa pozemských bohatstiev je možné iba vtedy, keď ich správne chápeme. Evanjelium nám dáva správne vysvetlenie ako zaobchádzať s majetkom (Lk 16, 1-31). Keď človek príjme toto správne chápanie, jeho rozum nevyhnutne spozná pravdu. Pozemské bohatstvo nepatrí nám, ako nesprávne veria tí, ktorí o tom nepremýšľali. Ak by to bola pravda, tak by bolo vždy v našom vlastníctve. Pozemské bohatstvá však neustále prechádzajú z človeka na človeka, čím sa ukazuje, že sú nám dané iba dočasne. Bohatstvo patrí Bohu; človek je iba dočasný správca. Verný správca verne nasleduje priania toho, kto mu zveril toto bohatstvo. A my, dočasne vládnuci nad bohatstvom, ktoré nám bolo dané, musíme ho užívať podľa Božej vôle. Nevyužívajme tieto prostriedky na ukájanie našich túžob a vášní, čo je zdroj večnej záhuby. Užívajme ho pre dobro ľudstva, ktoré žije v núdzi a trápení; užívajme ho ako prostriedok pre našu spásu. Tí, ktorí túžia po kresťanskej dokonalosti, vzdávajú sa úplne svojho bohatstva (Mt 19, 16-30). Tí, ktorí chcú byť spasení, musia dávať almužny podľa svojich možností, a nesmú užívať bohatstva nad mieru. (Pole, kapitola 1, odstavec 25-28.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK