Oslavujme a buďme vďační Bohu za mnohé dobrodenia, ktoré nám dal pre naplnenie našich potrieb, za náš dočasný domov na zemi. S čistou mysľou kontemplujme význam týchto dobrodení, ktoré sú iba vyblednutou napodobeninou dobrých nebeských vecí. Napodobňujú večné dobrá tak slabo a neúčinne ako tieň napodobňuje objekt, ktorý ho vrhá. Dávaním týchto pozemských dobier Boh nám tajomne hovorí:

            Môj ľud! Vaše dočasné putovanie je požehnané rôznymi a nespočítateľnými dobrami, ktoré môžu uchvátiť vaše oko a srdce a vrchovato naplniť všetky vaše potreby. Pochopte nesmiernu a nepredstaviteľnú dobrotu Boha, nekonajte bláznivo, ale premýšľajte o nich a používajte ich s mierou. Nedajte sa nimi zotročiť, nezničte sa kvôli ním. Používajte z nich tak veľa ako potrebujete a s celou silou usilujte o dosiahnutie nebeských dobrých vecí.

            Oddeľme sa od každého falošného učenia a aktivity. Kristova ovečka nenasleduje cudzí hlas. „Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú“ (Jn 10, 5). Spoznajme Kristov hlas, aby sme ho okamžite rozoznali a nasledovali jeho priania, keď ho začujeme. Nadobudnutím túžby nášho ducha po jeho hlase, nadobudneme odstup od cudzieho hlasu, ktorý napĺňa našu telesnú myseľ rôznymi predstavami. Hneď ako počujeme tento cudzí hlas, utečme od neho ako pravé Kristove ovečky, ktoré sa zachraňujú od cudzieho hlasu útekom a tvrdohlavým odmietaním počúvať ho. Dokonca počúvať tento hlas je nebezpečné; po počutí prichádza pokušenie, po pokušení – záhuba. Pád prarodičov začal s nevinným počúvaním cudzieho hlasu.

            Náš Pastier nás nevolá iba svojím hlasom, ale vedie nás tiež príkladom svojho vlastného života. Kráča pred svojimi ovečkami. Prikázal nám zrieknuť sa sveta, zrieknuť sa seba samých a vziať svoj kríž; to všetko sám urobil pred našimi očami. „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach“ (1 Pt 2, 21). Zvolil si stať sa človekom, a hoci sa narodil z kráľovskej línie, bola to línia, ktorá padla na úroveň najnižších a najbežnejších ľudí. Narodil sa z presvätej Matky počas cestovania, ktorá nemohla nájsť miesto, kde zložiť hlavu. Narodil sa v jaskyni, kde držali dobytok pred nepriazňou počasia; jeho kolískou bolo kŕmidlo pre zvieratá. Hneď po  narodení sa rozšírilo sprisahanie na jeho vraždu. Dieťa bolo prenasledované! Dieťa bolo hľadané, aby bolo zabité! Dieťa utieklo od vrahov cez púšť do Egypta.

            Bohočlovek strávil svoje detstvo v poslušnosti svojim rodičom, jeho adoptívny otec a vlastná Matka, ukazujú príklad pokory všetkým ľuďom, ktorí hynú v pýche a hrdej neposlušnosti. Svoj dospelý vek Pán zasvätil hlásaniu Evanjelia, putujúc z mesta do mesta, z dediny do dediny, nemajúc vlastný domov. Jeho odevom nebolo nič viac než tunika a plášť. Zatiaľ čo ohlasoval spásu ľuďom a zahŕňal ich božskou milosťou, tí istí ľudia ho nenávideli akoby bol usvedčený zločinec. Dovolil im spáchať hroznú ukrutnosť, ktorú si želali ich srdcia, pretože skrze smrť presvätého chcel vykúpiť zločinnú ľudskú rasu z večného prekliatia a smrti. Pozemský život Bohočloveka bol plný utrpenia a skončil bolestivou smrťou.

            Nasledovaním Pána, všetci svätí vstúpili do požehnanej večnosti úzkou a bolestivou cestou, zrieknutím sa všetkej slávy a pôžitkov tohto sveta, umlčaním vášní svojho tela asketickou námahou a pribitím svojho ducha na Kristov kríž. Vystavili sa núdzi, prenasledovaniu zlými duchmi a trápeniu bratov. Nasledujme Krista a veľké množstvo svätých, ktorí kráčali za tým, ktorý „keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach“ (Hebr 1, 3). Všetkých, ktorí ho nasledujú, hovorí: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25, 34). Amen. (Pole, kapitola 1, odstavec 38-42.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK