Synovia sveta považujú rozptýlenia za nevinné, ale svätí Otcovia ich považujú za začiatok všetkého zla.

            Človek, ktorý je zakorenený v rozptýlenom spôsobe života, má veľmi povrchné poznanie všetkých vecí, dokonca aj tých najdôležitejších.

            Rozptýlený človek je zvyčajne nestály – emócie jeho srdca nemajú hĺbku a silu, a tak sú slabé a krátkodobé.

            Ako motýľ poletuje z kvetu na kvet, tak rozptýlený človek prechádza od jedného svetského potešenia k druhému, od jednej neužitočnej aktivity k druhej.

            Rozptýlenému človeku chýba láska k blížnemu – vidí jeho utrpenie bez účasti a ľahkovážne dáva neznesiteľné bremená na druhých.

            Rozptýlený človek je veľmi zasiahnutý bolesťami, nakoľko ich neočakáva; očakáva vždy iba potešenia.

            Ak bolesť je veľká, ale krátkodobá, rozptýlený človek na ňu rýchlo zabúda v hluku neustálych rozptýlení. Dlhodobá bolesť ho však zničí.

            Rozptýlený spôsob života sa obracia proti samotnému človeku – niekedy sa stáva príliš nudným, pretože neprináša skutočné poznanie, a človek upadá do smrteľnej depresie. (Pole, kapitola 9, odstavec 1-8.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK