Hriech, - a diabol, ktorý ho využíva ako zbraň, - potichu sa vkráda do mysle a srdca. Človek musí byť neustále na stráži proti neviditeľnému nepriateľovi. Ako však môže stať na stráži, keď sa venuje svojím rozptýleným myšlienkam?

            Rozptýlený človek je ako dom bez dverí alebo zámkov – nemôže ochrániť žiadny zo svojich pokladov; všetky sú ukradnuté zlodejmi, vrahmi a prostitútkami.

            Rozptýlený život, plný starostí tohto sveta, robí človeka slabým a hlúpym, akým bol ten ktorý veľa jedol a pil (Lk 21,34). Taký človek priviazaný k zemi, zaneprázdnený iba márnymi a dočasnými záležitosťami. Služba Bohu sa stáva druhoradou pre rozptýleného človeka; každá myšlienka na túto službu sa mu zdá divná, nepríťažlivá a nesmierne ťažká.

            Pozorný život zmierňuje efekt fyzických emócií na človeka; na druhej strane zostruje, posilňuje a formuje vplyv duchovných emócií. Rozptýlený život, na druhej strane, uspáva ducha – živí sa neustálou aktivitou fyzických emócií.

            Je zbytočné pre človeka nazývať svoj rozptýlený život neškodným. Tým iba dokazuje vážnosť choroby, ktorej úplne podľahol. Táto choroba otupila dobré emócie duše, a takto infikovaná duša ani nerozpoznáva svoj chorobný stav.

            Tí, ktorí sa túžia naučiť pozornosti, musia odmietnuť všetky prázdne aktivity vo svojich životoch.

            Súkromné a sociálne zodpovednosti nie sú považované za rozptýlenia v živote – rozptýlenie je vždy spojené s mrhaním času, alebo s aktivitami, ktoré sú  tak bezvýznamné, že sa môžu správne považovať za mrhanie času. (Pole, kapitola 9, odstavec 20-26.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK