Sme tak hrubí, tak zmyselní, že bolo nevyhnutné pre svätú Pravdu podriadiť sa našim telesným zmyslom. Nevyžadovali sme len zvuk slov, ale tiež uzdravovanie chorých, hmatateľné zázraky s vodou, na strome a na chlebe, aby sme presvedčení vlastnými očami mohli aspoň letmo zazrieť Pravdu. Toto ukazuje akými temnými sa stali oči našej duše!

            Ježiš povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte“ (Jn 4, 48). Týmito slovami Pán varoval zmyselných ľudí, ktorí žiadali iba o uzdravenie svojich tiel bez zamyslenia, že ich duše sú v neporovnateľne horšom stave; inak by žiadali oveľa viac uzdravení pre svoje duše od nebeského Lekára, než pre svoje telá.

            Istý muž sa priznal Pánovi, že tieto znamenia, ktoré vnímal vlastnými očami, ho priviedli k viere, k duchovnému videniu. „Prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh“ (Jn 3 2). A tento muž bol veľmi vzdelaný. (Pole, kapitola 7, odstavec 7-9.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK