V slovenských marginalizovaných komunitách je oproti majorite trikrát menej ľudí v dôchodkovom veku. "Keď sa pozrieme na čísla z najvylúčenejších osád, tam sa rozdiely šplhajú ku 20 aj cez 20 rokov rozdielnej dĺžky dožitia," hovorí antropológ Andrej Belák v podcaste Svet medzi riadkami.

Je to jeden z najväčších rozdielov v rámci rozvinutých krajín. Príčiny nie sú genetické, ale sociálne. "My tie telá máme od prírody rovnaké," vysvetľuje Belák. Rozdiel vzniká tým, že jedni sú celý život vystavení väčšiemu množstvu škodlivých faktorov než druhí.

Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

Čo by ste robili, ak by niekto z vašich blízkych potreboval zo dňa na deň nepretržitú opateru? Na koho sa obrátite, keď na príspevok na opatrovanie čakáte mesiace, alebo vám ho zamietnu? Rodiny na Slovensku sa ocitajú v nezvládnuteľných situáciách bez podpory.

Systém ich niekedy núti až do zúfalých riešení. "My si sami vytvárame problémy, nutíme ľudí robiť veci, ktoré sú ilegálne, len preto, lebo systém neposkytuje podporu," hovorí jedna z hostiek podcastu Svet medzi riadkami, podpredsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Iveta Ždiľová. 

Opisuje prípad, keď si syn musel vybaviť falošnú PN-ku, aby sa mohol postarať o matku, pretože nemal nárok na opatrovateľský príspevok.

Situáciu komplikuje nedostupnosť služieb. Len tretina obcí zo zhruba troch tisíc poskytuje opatrovateľskú službu, upozorňuje predsedníčka Komory Dana Grafiková. V niektorých zariadeniach sociálnych služieb sú zas čakacie doby aj niekoľko rokov.

Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

Myslíte si, že kto sa snaží, ten má? Realita na Slovensku je často iná. Mnohí zamestnanci pracujú na plný úväzok, no majú problém uživiť svoje rodiny.

„Keď robíte 40 hodín týždenne prácu potrebnú pre spoločnosť, mali by ste si vedieť zabezpečiť živobytie,“ hovorí Milan Kuruc, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba v podcaste Svet medzi riadkami.

Výška miezd na Slovensku nie je len otázkou individuálnej snahy. Slovenská ekonomika prerozdeľuje zamestnancom menší podiel z vytvorenej hodnoty než západné krajiny. Kým u nás ide na mzdy približne 40 percent HDP, v západnej Európe je to 50-60 percent, hovorí Kuruc.

Rozdiely sú aj v práci medzi západnými a slovenskými pobočkami rovnakých firiem. "Keď idú naši pracovníci do materskej pobočky v Nemecku, tak tam má zamestnanec oveľa nižšie tempo na pracovnej linke ako na Slovensku. Ľudia prídu a častokrát majú pocit, že boli na nejakej dovolenke. Je tam iná atmosféra, väčšia pohoda a vyššia mzda," opisuje Kuruc.

Čo si pomyslíte, keď poslanci v parlamente pokrikujú na svoje kolegyne, komentujú ich telá či ich dokonca obťažujú? Toto nie sú ojedinelé prípady, ale bežná realita, s ktorou sa stretávajú političky na Slovensku. „Sú to príklady sexuálneho obťažovania na pracovisku ako vyšité,“ hovorí Barbara Holubová, sociologička a výskumníčka, v najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami.

Napriek zákonom a pravidlám je sexuálne obťažovanie stále vážnym problémom – a nielen v politike. Čo by sa zmenilo, ak by v parlamente bolo viac žien? Holubová pripomína koncept „kritickej masy“. „Ak ženy tvoria aspoň 30 percent skupiny, začína sa meniť prostredie a vplyv ich hlasov je zreteľnejší. Vidíme to najmä v severských krajinách, kde sa prijímajú zákony podporujúce ženy, rodiny či slabšie sociálne skupiny.“

Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

Čo rozhoduje o úspechu dieťaťa v škole? Je to jeho talent, snaha alebo niečo úplne iné? Podľa Michala Rehúša, analytika Centra vzdelávacích analýz, má na Slovensku rodina oveľa väčší vplyv, než by mala. „Dáta z medzinárodných štandardov ukazujú, že vplyv socio-ekonomického zázemia na výsledky detí je na Slovensku a v Rumunsku najväčší zo všetkých krajín OECD,“ hovorí Rehúš v podcaste Svet medzi riadkami.

Cesta dieťaťa zo znevýhodneného prostredia je plná prekážok už od ranného veku. Menej detí zo slabších rodín navštevuje škôlky, čím prichádzajú o kľúčovú prípravu. Po nástupe na základnú školu sa stretávajú s nedostatkom podpory, čo často vedie k opakovaniu ročníkov. 

Táto epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

Viete si predstaviť, že vaše dieťa nenastúpi na vysokú školu, pretože nemá kde bývať? Alebo že začínajúci učiteľ prespáva na internáte spolu so študentmi? Nedostupnosť bývania v Bratislave už dávno nie je problémom jednotlivcov – je to kríza, ktorá ovplyvňuje celé rodiny, skupiny ľudí a profesie, na ktorých fungovanie mesta závisí.

Chýbajú byty pre všetkých, no predovšetkým pre tých nazraniteľnejších ako sú napríklad osamelé matky či ľudia, ktorí prešli detskými domovmi. Aj to rozoberá najnovšia epizóda podcastu Svet medzi riadkami, v ktorej bol hosťom Adrian Gubčo z portálu Yes In My Bratislava.

Táto epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

"Rómovia nevolať.“ Stačí meno v životopise a šanca na pohovor je nulová. Diskriminácia však presahuje pracovný trh – rómske deti končia v špeciálnych školách, rodiny nemajú prístup k dôstojnému bývaniu a politická moc im stále uniká. Prečo systém radšej vytvára bariéry, než aby podporoval inklúziu? V najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami diskutujeme s výskumníčkou Zuzanou Havírovou o tom, ako Slovensko zlyháva pri začleňovaní svojej druhej najväčšej menšiny.

Táto epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

Ako sa cítite, keď prechádzate cez cestu vo vašom meste? Je to bezpečné a rýchle? Alebo musíte dlho čakať, kým vám vodič zastane? „Psychologicky sa môžeme pýtať aj to,  kto naberie odvahu vstúpiť na štvorprúdovú vozovku bez signalizácie,“ hovorí urbanistka a architektka Viktória Mravčárková v najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami.

Tento epizóda podcastu je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

„Slovensko je úžasná krajina, len Slovákom sa tak-nejak stala. Nevedia na čo, nevedia prečo,“ hovorí v ďalšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami sociálny antropológ Juraj Buzalka a dodáva, že dodnes sme sa nezamysleli, kam chceme ako krajina smerovať. 

„Vládne nám nihilistická moc bez vízie do budúcnosti,“ opisuje súčasnú politickú scénu autor knihy Postsedliaci. Zahraničnú politiku na štyri svetové strany považuje na smiech a o Slovensku hovorí ako o svetovej bezmoci. 

Elity podľa neho zlyhali v základnej úlohe - presvedčiť ľudí, „že sa dá byť súčasťou globálneho sveta bez toho, aby sme opustili rodné okršleky. Že sa dá byť napríklad kozmopolitným dedinčanom, liberálnym katolíkom alebo dúhovým kresťanom.“ 

Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.

Na Slovensku máme 950-tisíc ľudí ohrozených chudobou. A to je len oficiálny údaj, ktorý nepočíta s tými, čo sú tesne nad hranicou chudoby. Ako sme sa dostali do bodu, keď rodiny, ktorým chýbajú základné prostriedky, musia namiesto pomoci od štátu žiadať o príspevky na webe?

„Zrazu vidíte ľudí, ktorí na sociálnych sieťach zverejňujú svoje príbehy a prosia o peniaze na operácie, lieky či základné potreby. Je to nesmierne ponižujúce a nedôstojné,“ hovorí Peťo Ivanič z iniciatívy Svet medzi riadkami. Namiesto fungujúcej štátnej pomoci sa títo ľudia musia spoliehať na verejné zbierky, ktoré však nedokážu nahradiť systémové riešenia.

Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.