Michela Mihoková je nevidiaca Rómka. V živote sa tak stretáva s dvojnásobnou diskrimináciou. Ako nevidiacu ju ľudia neraz berú ako nesvojprávnu. Napríklad, keď príde k doktorovi so sprievodom, lekár alebo sestrička sa s ňou nerozprávajú, automaticky sa obrátia na sprievod. 

“Ako keby som tam ani nebola. Ako keby ma môj zrakový hendikep predurčoval k tomu, že neviem povedať, čo mi je,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami.

Ešte ťažšie sa jej žije s útokmi a neprávosťou, ktoré pramenia z toho, že je Rómka. “Rasová diskriminácia je niečo, čo je neprípustné. Zatiaľ čo zrakový hendikep vedie len k podceňovaniu, rasová diskriminácia dokáže ľudí viesť k obrovskej agresivite,” hovorí Mihoková.

Keď sa povie Blízky východ, mnohí z nás si predstavia exotiku, Aladina, bradatých snedých ľudí so zbraňami v ruke jazdiacich na ťavách. Na svet okolo seba nazeráme stereotypne. 

Tým, ako si predstavujeme a interpretujeme iné krajiny, sa zaoberá koncept orientalizmu. Nemusí ísť pritom len o Blízky východ. “Je to niečo, čo je v našej fantázii. Mimo hranice nášho kultúrneho okruhu, Orientom môže byť aj východné Slovensko,” hovorí islamológ a religionista Attila Kovács v podcaste Svet medzi riadkami. 

Podobne ako my hľadíme na tých druhých, pozerajú sa s predsudkami aj “tí druhí” na nás. Pre ľudí zo Západu patria medzi exotické, “orientálne” aj krajiny strednej a východnej Európy. To sú pre nich tie štáty, kde je vodka a porno. “Napríkad aj Česi orientalizujú Slovensko. Slovenčina je taký zvláštny jazyko, ale slovenské dievčatá sú aké krásne. Je to veľmi typická stereotypizácia,” pokračuje Kovács.

Na Blízkom východe sa zas na Európu pozerajú ako na kontinent, kde muži chodia stále opití a ženy sa na uliciach premávajú polonahé. 

Jazykovo máme síce veľmi blízko k Čechom, no mentalitou skôr k našim južným susedom. “Maďari sú naše tisícročné zrkadlo, sú tak podobní nám, že sa chceme od nich odlíšiť,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami etnologička Marta Botíková.  Máme za sebou storočia nesmierne podobného života – roľníckeho typu. Vďaka tomu vznikla kultúra, torá nám je blízka a ktorou sa hrdíme, pokračuje etnologička.

“Oslovovanie je pre kvír ľudí úzko späté s bytím a tým, kým sme,” hovorí nebinárne Victory Vargicovie. Viky používa stredný rod a zámená ono/ich, čo sa mnohým môže zdať v slovenčine nezvyčajné – používa napríklad označenie autorstvo.  

V podcaste Svet medzi riadkami sme sa venovali nebinárnosti, aktivizmu, lingvistike a aj tomu, či sa dnes stala zmena zámen trendom. “Keď sa niečo odtabuizuje a dekriminalizuje, tak prirodzene vidíme nárast ľudí, ktorí sa s tým verejne stotožnia,” vysvetľuje Viky a rozpráva, ako sa postupne dopracovalo ku používaniu stredného rodu a aké boli dôvody vzniku Nebinárnej príručky, ktorú neskôr napísalo.

Mnohé tradičné sviatky na Slovensku postupne strácajú svoj pôvodný obsah. Aj keď čoraz menej ľudí vie, čo znamenajú, sú pre nás mimoriadne dôležité - nútia nás spomaliť. Vplýva na sviatky moderná doba a globálne témy ako klimatická kríza? Obohacujú naše sviatky aj menšiny? A ktoré sviatky sa využívajú na občiansky aktivizmus? Pýtali sme sa Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

I keď ešte nežijeme v rodovo vyrovnanej spoločnosti, postupne sa hranice medzi mužskými a ženskými rolami zmazávajú. Zatiaľ čo časť mužov je so situáciou vyrovnaná, v spoločnosti je aj skupina, ktorá “vzdoruje voči svetu” sledovaním mizogýnov. Zažívame krízu mužskej identity? Vedia sa ešte ženy a muži rozprávať? A ako to ovplyvňuje randenie? Pýtali sme sa Radomíra Masaryka z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Večer si po dlhom dni zapnete televíziu, kde práve beží akčný film, ktorého identický dej ste už videli v sto ďalších verziách. Svalnatý, stoický a nebezpečný muž musí splniť ťažkú úlohu, pomstiť sa a ideálne pri tom zachrániť krásnu ženu. 

Odkiaľ vychádza tento stereotyp a prečo má u divákov úspech? Odpoveď možno nájdeme aj vo fenoméne ´mužského pohľadu´ alebo male gaze, ktorý je vo filmovej tvorbe prítomný prakticky už od jej začiatkov v 20. storočí. 

V podcaste Svet medzi riadkami sme sa rozprávali s dramaturgičkou Kina inak A4, Barborou Nemčekovou, aj o tom, ako mužský pohľad narába so ženskými postavami. 

“Typický je záber, ktorý začína pri nohách herečky a následne kĺže po celom tele. Žena nevystupuje ako komplexná bytosť s tvárou a názorom, ale je redukovaná iba na časti jej tela,” vysvetľuje Nemčeková, ktorá je zároveň redaktorkou vo Film.sk a vedúcou filmovej sekcie v kultúrnom mesačníku Kapitál.

Namiesto toho, aby niektorí politici vládnej koalície súťažili argumentmi, sa snažia spochybniť médiá. Cieľom je, aby ľudia už ničomu nedôverovali. 

“Je to ich politická stratégia. Veľa ľudí môže mať pocit, že ten, kto vyhral voľby, má pravdu. Žijeme však v demokracii, kde nie je len vláda väčšiny, ale sú aj zaručené práva a slobody. Jednou z nich je sloboda médií,” hovorí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc v podcaste Svet medzi riadkami.

Ak premiér otvorene odmieta komunikovať s vybranými médiami, porušuje tým právo na informácie. “Úrad vlády je ústredný orgán verejnej moci. Jednou z jeho zákonných povinností je poskytovať médiám informácie. Otvorene tak hovorí, že bude porušovať zákon,” dodáva Szalai.

V 90. rokoch bolo medzi väčšinovou spoločnosťou a maďarskou menšinou dusno. Aktivisti lepili vlastnoručne vyrobené tabuľky s maďarskými názvami na začiatky či konce obcí a Slováci ich chodili v noci premaľovať. Neskôr sa prijal takzvaný tabuľový zákon a dnes sa nad tým už nikto ani nepozastaví. Ako sa žije maďarskej menšine na Slovensku dnes? A ako to, že politici prestali vyťahovať takzvanú “maďarskú kartu”? Pýtali sme sa Kálmána Petőcza, odborníka na ľudské práva a maďarsko-slovenské vzťahy.

Mnohé komunity na Slovensku majú pocit, ako by sem ani nepatrili. Prejavuje sa to aj v Ústave, ktorej preambula sa začína slovami “My, národ slovenský…” 

O tom, ako naša legislatíva (ne)vychádza v ústrety menšinám, sme sa rozprávali s Jánosom Fialom Bútorom, výskumníkom pracujúcim v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra a právnikom, ktorý pred súdmi zastupuje príslušníkov menšín. 

Porušovania práv maďarskej komunity sa prejavuje napríklad v zdravotnej starostlivosti. Objavujú sa prípady, keď lekári odmietajú ošetrovať pacientov, ak nehovoria dobre po slovensky, alebo hovoria s prízvukom.