Mnohí sa ma pýtali, kedy si budú môcť vypočuť rozhovor so mnou. „Keď príde ten pre mňa správny čas... možno o rok, možno o dva... “, odpovedala som vždy. No a ten čas prišiel, nečakane a neohlásene, tak, ako veľa situácií v našich životoch. V tomto roku sa všetkým stalo asi všetko. Niektorým aj dvakrát za sebou. Keď k tomu pridám ešte vlastné skúsenosti, uvedomila som si, že z toho vznikla celkom slušná Univerzita života. Hádže nám to tu jednu lekciu za druhou . A to nehovorím, že nás ešte čakajú skúšky, kde budeme preverovaní, či sme to všetko správne pochopili. Prevetrávajú sa vzťahy, statky, majetky, menia sa spoločenské statusy, hodnoty a pracovné pozície, prekopávame vlastné životy, ponárame sa do vlastných myšlienok, hľadáme zmysel života, nové lásky...
Začala som vnímať zaujímavý fenomén. Toto slovo sa stalo meradlom toho, do akej miery sme schopní a ochotní prijať to, čo sa nám stalo a ísť ďalej. V prípade, že situáciu vyhodnotíme ako férovú, prijmeme ju. Ale v opačnom prípade sa veľakrát zasekneme a hľadáme spôsoby ako tú, v úvodzovkách „našu“ spravodlivosť dosiahneme, aby sme mohli situáciu vyhodnotiť ako férovú. A do tejto pasce som sa nechala chytiť aj ja.