1. nedeľa po Veľkej noci – QUASIMODOGENITI (Ako práve narodené deti. 1.Petra 2,2)
Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa Svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. 1.Petra 1,3
Ján 20,19-20(21-23)24-29
19 V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 20 Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.
(21 Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. 22 A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. 23 Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.)
24 Tu však Tomáš, jeden z dvanástich, prímenom Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel. 25 Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím. 26 Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 27 Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. 28 Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj! 29 A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.
Dôvera bez dôkazov. Kristus vstal z mŕtvych. Túto skutočnosť sme si pripomenuli a nanovo prežívali minulú nedeľu. Dnešný biblický text nás vedie k tomu, aby sme vnímali, čo nám Jeho zmŕtvychvstanie ponúka. Kristus uprostred nášho života (postaviac sa do prostriedku) so Svojím pokojom (…riekol im: „Pokoj vám!“). Aká to úžasná správa, aký to nádherný dar pre nás, hriešnych ľudí! Mať vo svojom živote živého Krista a byť naplnený Jeho pokojom, nech prechádzame cez akýkoľvek nepokoj, strach, či bolesť! Problém je, že my vo svojom srdci a mysli často nosíme Tomášov postoj. Ak sa mi Boh nezjaví, ak danú situáciu nevyrieši ako chcem ja, ak nezasiahne v môj prospech, vôbec neuverím. Na Božie zachraňujúce konanie odpovedáme výčitkou a podmienkami: „Milý Bože, tak chcem, aby si konal, lebo iba to bude pre mňa dostatočným dôkazom, že to so mnou myslíš dobre.“ To naozaj vo svojom živote potrebujeme viditeľné znamenia Božej lásky? Nie je už načase (po toľkých rokoch kresťanského života!) dôverovať Bohu aj bez viditeľných znamení Jeho lásky k nám? Či nie je pre nás Jeho smrť na kríži dostatočným dôkazom, že ani dnes nás neopustil? Milý priateľu, nepochybuj o tom, že ťa Kristus pozná! Nepochybuj o tom, že tvoj život drží vo Svojich rukách a chce byť uprostred neho! V pokore Mu ver a vyznávaj, že iba On jediný je tvoj Pán a Boh!
Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Kristovu lásku. Za tú na kríži, ale aj za tú, ktorú zažívam, hoci si to nechcem pripustiť. Odpusť mi, že reptám a žijem s pocitom, že dostávam príliš málo lásky. Premieňaj moju myseľ, nech sa radujem zo všetkého, čo pre mňa konáš. Amen.
Pieseň: ES 145
Autor: Vladimír Maťaš
Vyvyšujte Hospodina, nášho Boha, klaňajte sa pred Jeho podnožkou — je svätý! Žalmy 99,5
Keď sa apoštolovia modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a s odvahou ohlasovali Božie slovo. Skutky apoštolov 4,31
1.Petra 1,3-9 :: Izaiáš 40,26-31 :: 1.Mojžišova 32,23-32 :: Žalmy 116 :: Modlíme sa za: Organizáciu Na každom záleží (predtým Ježiš pre každého)