Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Matúš 27,57-66

57 Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý muž z Arimatie, menom Jozef, ktorý tiež bol Ježišovým učeníkom. 58 Ten išiel k Pilátovi a prosil o Ježišovo telo. Nato Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. 59 Jozef vzal teda telo, zavinul ho do čistého plátna, 60 položil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru a odišiel. 61 A bola tam Mária Magdaléna a iná Mária, ktoré sedeli oproti hrobu. 62 Na druhý deň, ktorý bol po prípravnom dni (na sviatky), zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi 63 hovoriac: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. 64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli v noci Jeho učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. 65 Odpovedal im Pilát: Máte stráž, choďte a strážte, ako viete! 66 A šli, zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.

Nedovoľ, aby bol tvoj hrob hrobom beznádeje! Jozef z Arimatie patril k tajným Ježišovým stúpencom. Nepriznával sa k Ježišovi verejne. Bol bohatý (v. 57) a patril medzi členov židovskej Veľrady (Mk 15,43). Nesúhlasil s Ježišovým odsúdením (L 23,51), ale verejne sa ku Kristovi nepriznával. Bál sa Židov (J 19,38). Uvedomoval si, že by toho v živote mohol veľa stratiť. Stratil by prestížne postavenie člena Veľrady. Mohol by prísť o majetok a v horšom prípade aj o svoj život. On – muž veľkej kariéry – vlastnil honosný skalný hrob. Taký mali iba bohatí a významní ľudia. Ten mal po jeho smrti ľuďom pripomínať, že tu žil úspešný človek. Hoci by vonkajšok hrobu hovoril o veľkej kariére vlastníka hrobu, jeho vnútro by bolo svedectvom toho, že tu, v hrobe, sa všetko skončilo a úspech sa rozpadol na prach. Jozef prekonal strach a požiadal Piláta o Ježišovo telo. Tým sa verejne priznal k Tomu, ktorý bol popravený ako zločinec. Odvážne a úprimne vyjadril svoju spolupatričnosť s Ježišom. Vkladá Ho do svojho hrobu. Ježiš zmenil toto miesto beznádeje na miesto vzkriesenia. Robme v živote také rozhodnutia, aby sa Kristus stal súčasťou našich životov! On zmení aj naše hroby beznádeje na miesta vzkriesenia k novému oslávenému životu.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti aj za Ježišovu cestu k väzneným dušiam, ktoré boli kedysi neposlušné. Odpusť, že málo chodím s Evanjeliom za živými ľuďmi. Napĺňaj ma láskou k strateným ovciam. Amen.

Pieseň: ES 84

Autor: Slavomír Sabol

Hospodin ma vytiahol z jamy hrôzy, z bahna a blata. Nohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky. Žalmy 40,3

Kristus bol usmrtený v tele, ale oživený v Duchu. V ňom šiel kázať aj duchom vo väzení. 1.Petra 3,18-19

1.Petra 3,18-22 :: Modlíme sa za: Košice – Terasa (KoS)

VEĽKÝ PIATOK – Parasceve

Veď Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16

Matúš 27,45-56

45 Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 46 A o deviatej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: Éli, Éli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili: Eliáša volá tento! 48 A jeden z nich hneď bežal, vzal hubku, naplnil ju octom, nasadil na trstinu a dával Mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: Nechaj Ho, nech vidíme, či Ho Eliáš príde vyslobodiť. 50 A Ježiš znovu zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. 51 A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku, zem sa triasla, skaly sa pukali, 52 hroby sa otvárali, mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené, 53 vyšli z hrobov a po Jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Avšak stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, keď videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a hovorili: Naozaj, Syn Boží bol tento! 55 A bolo tam mnoho žien prizerajúcich sa zďaleka, ktoré prišli za Ježišom z Galiley posluhovať Mu. 56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova a Jozefova, a matka synov Zebedeových.

Žasnúť s rímskym stotníkom. Boží plán spasenia sa napĺňa. Boží Syn zomiera v prospech všetkých ľudí všetkých čias. V bolesti odrieka modlitbu umierajúceho, úvodné slová z 22. žalmu. Jeho stotožnenie sa s ľudstvom, s tebou a so mnou je také hlboké a skutočné, že preberá na Seba aj to, čo k Jeho životu nepatrilo, k nášmu však áno – hrozný pocit konca, samoty a odlúčenia od Boha. Prekonal aj tieto stavy, aby nás vyslobodil z ich moci. Táto časť Božieho diela spásy – smrť Božieho Syna – bude o niekoľko sekúnd spečatená. Odohrávajú sa štyri reakcie okolia: – Židia si Pánovo modlitebné volanie pletú s volaním na Eliáša, mesiášskeho posla, ktorý sa mal zjaviť pred príchodom Mesiáša. Cynicky a senzáciechtivo čakajú, či sa nezačne odohrávať zvláštne nebeské divadlo. – Rímsky stotník a jeho vojaci, od ktorých sa nečaká nijaká duchovná reakcia, vyznávajú, akoby s celou budúcou cirkvou na svete, že Ježiš bol Boží Syn. – Ženy, ktoré tvorili Ježišovi a Jeho učeníkom sprievod, síce cítia ľútosť, ale udržiavajú si rezignovaný odstup. – Samotných učeníkov nieto, v strachu sa rozpŕchli. Celá paleta pohľadov na Ukrižovaného, vtedy i dnes. Duch Svätý otvára ten pravý pohľad, pravé reakcie, myšlienky a poznanie. Pros o to, aby ti každý deň sprístupňoval to nekonečné bohatstvo a záchranu, koncentrovanú v Ježišovom zápase, obeti a smrti.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za ľudí, ktorým si sa dal spoznať a za ich svedectvo. Odpusť, že po mnohých rokoch v cirkvi mám už v sebe len pocit povinnosti a povrchný vzťah k obradom a predpisom. Obnov v nás svedectvo, daj nám prežívať Tvoj kríž a ďalšie mocné skutky, aby sme žili láskou k Tebe. Amen.

Pieseň: ES 85

Autor: Ivan Eľko

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin. Blahoslavený muž, čo sa utieka k Nemu! Žalmy 34,9

Jeden zo zločincov povedal: Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do Svojho kráľovstva. Ježiš mu odpovedal: Amen, hovorím ti: Dnes budeš so Mnou v raji. Lukáš 23,42-43

Ján 19,16-30 :: 2.Korintským 5,(14b-18)19-21 :: Izaiáš 52,13-15; 53,1-12 :: Kolosenským 1,13-20 :: Modlíme sa za: Košice (KoS)

ZELENÝ ŠTVRTOK – Dies viridum

Zaistil pamiatku Svojim divom; milostivý a milosrdný je Hospodin. Žalmy 111,4

Matúš 27,31-42

31 Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha, potom Ho viedli, aby Ho ukrižovali. 32 Keď vychádzali, stretli človeka z Kyrény, menom Šimon; toho prinútili vziať Jeho kríž. 33 Keď došli na miesto, nazvané Golgota, to je Lebečné miesto, 34 dali Mu piť vína zmiešaného so žlčou; ale keď ochutnal, nechcel piť. 35 Keď Ho ukrižovali, losovaním si podelili Jeho rúcho, aby sa naplnilo, čo povedal prorok: Podelili si moje rúcho a o môj odev losovali. 36 Potom si sadli a strážili Ho tam. 37 Nad hlavu Mu vyložili nápis viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský. 38 Spolu s Ním boli ukrižovaní dvaja lotri, jeden sprava a druhý zľava. 39 A tí, čo chodili tadiaľ, rúhali sa Mu, potriasali hlavami 40 a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, zachráň sa, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža! 41 Podobne sa Mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími hovoriac: 42 Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! Je izraelským kráľom, nech teda zostúpi teraz z kríža, a uveríme v Neho!

Hej, Ty! Na Veľký piatok zomiera na kríži Ten, ktorý si to vôbec nezaslúžil. Zomiera tam, ako ten najväčší zločinec a lotor – aj napriek tomu, že „nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach“. Boží Syn zomiera na tom najpotupnejšom mieste. Zomiera medzi dvoma mužmi, ktorí boli skutočnými zločincami. A práve tam sa Pán Ježiš stáva terčom toho najväčšieho posmechu: Zo strany tých, ktorí Ho poslali na kríž…, zo strany tých, ktorí Ho na ten kríž zavesili…, zo strany tých, ktorí išli okolo a nakoniec aj zo strany tých, ktorí s Ním boli ukrižovaní. „Hej, Ty…, čo sa nezachrániš? Iných zachraňoval a seba nemôže?“ Posmievali sa Mu, hoci On nikdy neopovrhoval ani tými, ktorí klesli veľmi hlboko. Kruto a bezcitne Ho bili, bičovali, hoci On liečil rany, bolesti a choroby druhých. Rúhali sa Mu, hoci z Jeho úst nevyšlo nikdy nič rúhavé. Aj toto bolo súčasťou obete, ktorú priniesol. Pán Ježiš Kristus nezobral kríž na plecia z povinnosti, ale jedine z lásky ku mne, z lásky k tebe, k nám všetkým. Za všetky naše hriechy a zlyhania. Takúto lásku nikdy úplne nepochopíme, ale vieme, že ju potrebujeme. Potrebujem ju ja. Potrebuješ ju aj ty. Potrebujeme ju aj dnes.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za kríž, na ktorom si zomieral v Kristovi, aby v nás zomrelo to zlé. Odpusť, že na Veľkú noc síce absolvujem potrebné obrady, ale netopím v sebe starého Adama/Evu. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech ukrižujem svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami tak, ako si prikázal. Amen.

Pieseň: ES 101

Autor: Tomáš Lipovský

Po skončení potopy povedal Hospodin: Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú. 1.Mojžišova 8,22

Potom Ježiš vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je Moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na Moju pamiatku! A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v Mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás! Lukáš 22,19-20

Ján 13,1-15.34-35 :: 1.Korintským 11,(17-22)23-26(27-29.33-34a) :: 2.Mojžišova 12,1-4(5)6-8(9)10-14 :: Lukáš 22,39-46 :: Modlíme sa za: Košeca (TuS)

Matúš 27,15-30

15 Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. 16 Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. 17 Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? 18 Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. 20 Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. 21 Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! 22 Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. 23 On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! 24 Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že vzbura je vždy väčšia, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Čistý som od krvi tohto Spravodlivého; zodpovednosť je na vás! 25 Odpovedal všetok ľud: Krv Jeho na nás a na naše deti! 26 Potom im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali. 27 Vladárovi vojaci prevzali vtedy Ježiša, odviedli Ho do vládnej budovy a zhromaždili okolo Neho celý prápor vojska. 28 I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29 uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský! 30 Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave.

„Čože urobil zlé?“ Toto sa pýtal Pilát ľudu, ktorý kričal: „Ukrižuj Ho!“ Čo urobil Pán Ježiš zlé? Vari to, že pomohol mnohým ľuďom, že liečil chorých, kriesil mŕtvych, nasycoval hladných? Alebo to, že vyučoval ľudí, odpúšťal hriechy a prinášal do tohto sveta Božie kráľovstvo? Pán Ježiš neurobil nič zlé. Všetko, čo hovoril a vykonal, bolo dobré. A predsa, my, ľudia, sme si radšej vyvolili Barabáša a Ježiša sme dali ukrižovať. Pane, odpusť nám našu neveru! Pán Ježiš tú strašnú cestu utrpenia podstúpil kvôli mne aj kvôli tebe. Bičovanie, výsmech vojska, pľuvance, tŕňová koruna a bitka po hlave – to všetko znášal z lásky k nám. Pretože On vedel, že inej cesty pre záchranu hriešneho človeka niet. O tŕňovom venci na hlave nášho mučeného Spasiteľa a o Jeho utrpení svedčí aj pieseň, ktorú spievame s hlbokým dojatím: „Ó hlava ubolená, ranami pokrytá, a na posmech zdobená, tŕňmi obvitá.“ Pri tejto piesni snažme sa dnes precítiť celé to utrpenie, poníženie, ktoré znášal Pán Ježiš, nevinný, pre našu záchranu!

Modlitba: Ďakujeme Ti, drahý náš Spasiteľu, za vrcholnú veľkosť Tvojej lásky k nám. My vieme, že si neurobil nič zlé! Naopak! Urobil si všetko dobre! Prosíme Ťa, buď s nami v každom našom utrpení, buď nám blízko vo všetkom, čo prežívame, buď pri nás i v posledných hodinách nášho života. Amen.

Pieseň: ES 102

Autor: Zuzana Lipovská

Hospodin miluje spravodlivosť a právo. Žalmy 33,5

Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste vy Jeho chudobou zbohatli. 2.Korintským 8,9

Lukáš 22,1-6 :: Modlíme sa za: Košariská – Priepasné (MyS)

Matúš 27,1-14

1 Na úsvite poradili sa všetci veľkňazi a starší ľudu o Ježišovi, že Ho usmrtia. 2 Poviazali Ho teda, odviedli a vydali Pontskému Pilátovi, vladárovi. 3 Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných 4 a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú. Ale oni mu odpovedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec. 5 Hodil teda strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa; potom išiel a obesil sa. 6 A veľkňazi vzali peniaze a povedali: Nesmieme ich vložiť do chrámovej pokladnice, lebo je to odmena za krv. 7 Poradili sa teda a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pohrebisko pre cudzincov. 8 Preto sa to pole až podnes volá Poľom krvi. 9 Vtedy sa splnilo, čo predpovedal prorok Jeremiáš: I vzali tridsať strieborných, cenu predaného, ktorého natoľko ocenili (niektorí) zo synov Izraela, 10 a dali ich za hrnčiarovo pole, ako naložil Pán. 11 Ježiša však postavili pred vladára. I spýtal sa Ho vladár: Či si Ty kráľ židovský? Ježiš mu povedal: Ty hovoríš. 12 A keď veľkňazi a starší žalovali na Neho, nič neodpovedal. 13 Vtedy povedal Pilát: Nepočuješ, čo všetko svedčia proti Tebe? 14 Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jedno slovo, takže sa vladár veľmi divil.

Ježiš mlčí. Ježišovi nepriatelia za Jeho čias nemali dôvod, aby Ho zradili. Ľudská zloba a nenávisť si však dôvod nájde. Ježiš bol zradený, obvinený veľkňazmi. Bola to len Judášova ziskuchtivosť, závisť veľkňazov? – – Naše ľudské zlo – hriech Ho priviedol pred Piláta, a potom na kríž. Deje sa aj v tvojom živote neprávosť? Pozri sa na Ježiša! On neodpovedá za zlé zlým – aj napriek toľkým krivdám. Spomeň si na Jeho láskavosť, ktorú preukazoval Judášovi, ale aj veľkňazom tým, že im uzdravoval deti a potešoval ich, a napriek tomu mlčí. On je Boh, dokonalý človek, ktorý nezhrešil, a predsa bol ukrižovaný. Čo „ja“, hriešnik, môžem povedať, ak ma obviňujú neprávom? Pozriem sa na Ježiša a nasledujem Jeho príklad a mlčím, ak mám mlčať, a znášam krivdu, ak ju mám znášať. Pritom Ježiš hovorí, že to nie je ťažké, lebo to bremeno nesie spolu s nami. Preto to s Jeho pomocou zvládneme. Lebo od Neho sa učíme, že je čas mlčať a čas hovoriť.

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti za to, že mlčíš vždy v pravý čas. Odpusť, že ja niekedy nemlčím, ale idem do protiútoku. Upokoj moju dušu Tvojím Duchom a pestuj v nej svoje ovocie. Amen.

Pieseň: ES 629

Autor: Marek Poloha

Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin vykoná veľké veci. Joel 2,21

Celý zástup učeníkov začal mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. Volali: Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Lukáš 19,37-38

Jób 38,1-11(40,1-5) :: Modlíme sa za: Kostolné (MyS)

Matúš 26,69-75

69 Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským! 70 On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. 71 Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! 72 A zase zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka! 73 Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza. 74 Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval. 75 Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal.

Čo Ježiš nesplnil z toho, čo sľúbil? Vždy si splnil, čo si sľúbil? Malý 8-ročný synček prišiel k mamičke a povedal: „Mami, pozri, to vrece cementu, čo ocko dal pred dvere, odnesiem k miešačke.“ Mama na to: „To vrece je ťažké. Ty ho nezdvihneš a neodnesieš.“ Ako mama povedala, tak aj bolo. Veď aj nám je zrejmé, že ten chlapec na to nemá dosť síl. To isté zažil Ježiš s Petrom, keď Ho Peter presviedčal: „Ja Ťa nikdy nezapriem!“ Ježiš mu povedal: „Skôr ako kohút zaspieva, trikrát Ma zaprieš.“ A to sa aj stalo. Ježiš veľmi dobre vedel, čo hovorí. Napriek tomu ho neodpísal, ale videl v ňom vodcu prvotnej cirkvi. Preto poslúchajme Ježiša a nepresadzujme si vlastné pravdy. Peter sa napriek tomuto zlyhaniu po rokoch dokázal priznať k Ježišovi, ba dokonca za Neho aj zomrieť! Bol premenený Duchom Svätým, bol citlivý na Ježišov hlas a šiel za týmto hlasom. Buď citlivý na Ježišov hlas, na to, čo Ti hovorí Duch Svätý, aby si porozumel, že Ježiš splní aj to, čo Ty nedokážeš.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nemáš obmedzenia a dokážeš všetko. Ďakujem Ti, že nás učíš pokore, keď zisťujeme, že sme slabí a zlyhávame. Ďakujem Ti, že milosť dávaš práve pokorným. Amen.

Pieseň: ES 645

Autor: Marek Poloha

Stále si predstavujem Hospodina. Žalmy 16,8

Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa Mu ponúkala, pretrpel muky na kríži a pohrdol potupou. Židom 12,2

Matúš 26,6-13 :: Modlíme sa za: Komárno (DNS)

6. nedeľa pôstna – Kvetná – PALMARUM

Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, aby každý, kto v Neho verí, mal večný život. Ján 3,14b.15

Ján 12,12-19

12 Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na slávnosti, počujúc, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, 13 nabral palmové ratolesti a vyšiel Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský! 14 Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku oslice. 16 Jeho učeníci sprvu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol oslávený, vtedy sa rozpomenuli, že to bolo napísané o Ňom a že Mu tak urobili. 17 A zástup, ktorý bol s Ním, keď vyvolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych, svedčil o tom. 18 Zástup mu vyšiel naproti, lebo sa dopočul, že učinil znamenie. 19 A farizeji si hovorili: Vidíte, nič nezmôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním!

Pán Ježiš, osliatko a Hosana. Dobre poznáme obraz Kvetnej nedele: Ako Pán Ježiš sedí na osliatku a ľudia Ho vítajú radostným: „Hosana!“ Tým sa naplnilo proroctvo proroka Zachariáša. Pán Ježiš je predstavený ako pokorný kráľ, lebo nepoužíva koňa ani sa nenechá nosiť na nosidlách, ale v poníženosti prichádza na osliatku, ktoré je predurčené na bežné práce. A predsa v Božej poníženosti je kráľovská moc hodná všetkej oslavy a prevolávania: „Hosana!“ Kristus ľudí tak fascinuje a priťahuje, že ani farizeji, ako vtedajšia elita národa, s tým nemôžu a nevedia nič urobiť. V čom je moc kresťanov v dnešnom svete? V pokore. V sklonení sa. Duch Svätý sa dokazuje Svojou mocou, ktorá presahuje vojenskú alebo štátnickú moc. Môžeme sa stať tým oslíkom pre Pána Ježiša. Ľudia sú a budú fascinovaní pokornou cirkvou, kde je oslávený Pán Ježiš prichádzajúci na osliatku (na nás). V pokornej službe kresťanov vstupuje Pán Ježiš do sveta a je oslavovaný ako Požehnaný Boží.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Spasiteľ náš, že si sa pokoril, aby si nás zachránil a dal nám príklad, ako byť pokornými v tomto svete. Prosíme Ťa, aby si nám ukázal, kde Ti môžeme byť užitoční, ako ten oslík, aby bolo oslávené Tvoje sväté meno. Amen.

Pieseň: ES 107

Autor: Michal Findra

Ich smútok obrátim na radosť. Jeremiáš 31,13

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Matúš 5,4

Filipským 2,5-11 :: Izaiáš 50,4-9 :: Žalmy 69,17-37 :: Modlíme sa za: Myjavský seniorát

APRÍL

Heslo mesiaca: Veď preto Kristus zomrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi, aj nad živými. Rímskym 14,9

Matúš 26,57-68

57 Tí však, čo zlapali Ježiša, odviedli Ho ku veľkňazovi Kaifášovi, kde boli zhromaždení zákonníci a starší. 58 Peter Ho nasledoval zďaleka až po dvor veľkňazov, vošiel dnu a sadol si medzi sluhov, aby videl koniec. 59 Veľkňazi však a celá rada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, ako Ho usmrtiť. 60 Ale nenašli, ani keď prišlo mnoho falošných svedkov. Konečne prišli dvaja 61 a povedali: Tento riekol: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vybudovať. 62 Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 63 Ale Ježiš mlčal. Povedal Mu veľkňaz: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Kristus, Syn Boží. 64 Ježiš mu odvetil: Ty si to povedal! Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Či potrebujeme ešte svedkov? Ajhľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie! 66 Čo o tom súdite? Odpovedali: Hoden je smrti. 67 Potom Mu pľuvali do tváre, bili Ho po hlave, niektorí Ho palicovali 68 hovoriac: Prorokuj nám, Kriste, kto Ťa udrel!

V jednom filme sa rozprávali dvaja muži. Boli to radcovia jedného kráľa. Báli sa svojho konkurenta, ktorý chcel prebrať ich úlohu. Nevedeli sa ho zbaviť. Potrebovali niečo, čoho by sa mohli chytiť, aby svojho soka zlikvidovali. Vymýšľali si rôzne plány, dokonca aj podlé. Jeden z radcov svoj výstup zakončil slovami: „Však na každého sa nejaké to bahno nájde.“ – – Každý má nejakú slabosť, nejaké to „bahno“, ktoré potom druhí s obľubou môžu po ňom hodiť a zdiskreditovať ho. Najmä v predvolebnom období vidíme podobné „bahenné“ hry. V Ježišovom prípade to však bolo nemožné. Ak by sme pozorovali Jeho súdny proces do každého dôsledku, zistili by sme, že ani Ananiáš, ani Kaifáš, ani Herodes alebo Pilát na Ježišovi nič nenašli. Takže sa po Ňom nedalo hodiť nijaké „bahno“. Jediné, z čoho mohli Ježiša obviniť, bola pravda. Ježiša obvinili z hovorenia pravdy. A tá…, nuž, pre mnohých môže byť aj nepríjemná. Nemení to však nič na skutočnosti, že Boh, Ježiš je Pravda. Niekedy nám však táto pravda pripomína naše bahno. Prijmime Pravdu, vpustime si ju do života! Nech je pre nás tou Cestou, Pravdou a Životom Ježiš!

Modlitba: Pane, často vzdorujeme pravde. Hľadáme si rôzne výhovorky, aby sme vyzdvihli lož. Trúfame si ísť aj proti Tebe, a tým Ťa znevažujeme. Hľadáme bahno, ktorým by sme znehodnotili aj to najčistejšie a najkrajšie. Pane, Ty však vstúp do našich životov a odpusť nám. Sám sa staň pre nás Pravdou, ktorá nás oslobodí. Očisťuj nás od všetkého nepekného a nečistého. Amen.

Pieseň: ES 103

Autor: Daniel Duraj

Hospodin nezavrhne Svoj ľud pre Svoje veľké meno. 1.Samuelova 12,22

Ak sme neverní, On zostáva verný, veď nemôže zaprieť Seba samého. 2.Timoteovi 2,13

Zjavenie Jána 14,1-3(4.5) :: Modlíme sa za: Kolárovo (DNS)

Matúš 26,47-56

47 Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. 48 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte!“ 49 Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. 50 Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel?“ Tu pristúpili, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho. 51 A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52 Vtedy mu Ježiš povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53 Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť légií anjelov? 54 Ale ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ 55 V tej hodine povedal Ježiš zástupom: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? Denne som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma. 56 Toto všetko sa však stalo, aby sa naplnili prorocké Písma.“ Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali.

Videl som na ulici dvoch chlapcov. Vadili sa. Jeden povedal: „Ak neprestaneš, príde môj brat, a ten ti ukáže.“ „Ale ba?“ – odpovedal druhý: „Veď tvoj brat je len siedmak, ale môj brat je na strednej škole.“ – – Dnešný text mi pripomína takýto spor. Spor, keď si malý chlapec chce siahnuť na postavenie Boha. Vo svojom hriechu si myslíme, že sme veľmi mocní, že všetko dokážeme, že sme tí najlepší – majstri sveta. Že si sami dokážeme vládnuť, rozhodovať sa, určovať si, čo je pre nás najlepšie. Zabúdame však, že je tu Niekto, kto to vie oveľa lepšie. Vo Svojej moci má nielen túto chvíľu, ale aj celé veky. Keď sme v pýche namyslení, sme oným „zástupom“, ktorý prichádza k Ježišovi a chce Ho zatknúť. Sme Petrom, ktorý vôbec nechápe celý zmysel Ježišovho narodenia, diela a poslania. Hľadáme slabú chvíľku, Božiu slabosť. Slabosť, keď sa Ho v tichosti budeme môcť zbaviť, ovládnuť Jeho božskosť a moc. Chceme poraziť Boha. Zabúdame však, že aj tá najväčšia Božia slabosť je taká, ktorá zachraňuje človeka. Jeho slabosť je láska k človeku, a preto je ochotný vzdať sa aj Svojho postavenia, aj nechať sa ponížiť. Tak si uvedomme, že za nami nie je len brat siedmak, či stredoškolák, ale Boh! Nevyhlasujme Mu vojnu, lebo On chce byť naším spojencom!

Modlitba: Pane, v pýche Ti vyhlasujeme vojny, chceme Ťa zatknúť a postaviť sa na Tvoje miesto, ovládnuť Tvoj trón. A sme smiešni. Pane, odpusť nám našu pýchu. Daj nám dostatok síl, aby sme v Tebe našli dobrého spojenca, aby sme našli v Tebe pomoc, ktorá zachraňuje naše životy, ale aj tento daný okamih. Pomáhaj nám v ťažkostiach. Dovoľ nám, aby sme Ťa chválili. Amen.

Pieseň: ES 98

Autor: Daniel Duraj

Izraeliti volali k Hospodinovi o pomoc a Hospodin im poslal záchrancu, ktorý ich vyslobodil. Sudcovia 3,9

Zachariáš povedal: Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil Svoj ľud! Lukáš 1,68

Židom 10,1.11-18 :: Modlíme sa za: Kokava nad Rimavicou (RiS)

Matúš 26,36-46

36 Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto zvané Getsemani a povedal učeníkom: „Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ 37 Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. 38 Vtedy im povedal: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ 39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ 40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu so mnou bdieť? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 42 Odišiel druhý raz a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!“ 43 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali. 44 A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45 Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.“

Únava a vyčerpanie. Tiež niekedy cítiš, že je toho na tvojich pleciach priveľa? Rozhodol si sa, že chceš vo viere nasledovať Pána Ježiša, robiť niečo pre Jeho kráľovstvo, použiť talenty, ktoré ti boli zverené, no v určitom momente vnímaš, že už nevládzeš? Ako to do seba zapadá? Z jednej strany prichádza uistenie o Božom pokoji, odpočinku, spočinutí v Božom náručí, o výbere dobrého podielu pri Pánových nohách a na druhej strane pribúdajú úlohy, zodpovednosť, a potom únava alebo vyhorenie. Ani nevieme, ako a zrazu sa ocitneme v pozícii učeníkov v Getsemanskej záhrade, ktorých premohla únava a spánok. V čase, keď nás Pán Boh najviac potrebuje, my spíme a nedokážeme Mu byť k dispozícii. Prečo je to tak? Odpoveď treba hľadať v našom vnútornom nastavení. Ježiš mal pred Sebou jasný cieľ aj cestu, ktorá k nemu viedla. Naše ciele sú často príliš rozdrobené a ciest k nim vedie niekedy až priveľa. Preto je potrebné, aby sme sa z času na čas zastavili, prehodnotili svoje priority, stíšili sa pri Božom Slove, čakali a načúvali, čo nám chce Pán Boh povedať. V modlitbe by sme mali načerpať silu aj na tie najťažšie boje a skúšky, a takto posilnení mohli kráčať vpred so zrakom upretým na jasný cieľ – Božie kráľovstvo. Urobil si tak už dnes?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás povolávaš, aj keď sme slabí a vieš, že padáme od únavy. Odpusť, že napriek tomu mám obavu prijať Tvoje povolanie. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech verne nasledujem Pána Ježiša. Amen.

Pieseň: ES 311

Autor: Radomír Vařák

Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas. Kazateľ 3,1

Vtedy si Ježiš vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Lukáš 18,31

Jeremiáš 15,15-21 :: Modlíme sa za: Koceľovce (GeS)